MARTIN. Malo to byť unikátne pracovisko, z ktorého by mali prínos lekári, vedci aj pacienti na celom Slovensku. Biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia v Martine už stojí, no nefunguje podľa pôvodných plánov.
A je otázne, v akom režime bude napokon fungovať. Doposiaľ nie je vyriešené financovanie jej prevádzky, čaká sa tiež na zákon, ktorý je nevyhnutný, aby mohli vedci pracovať so vzorkami.
Národnú inštitúciu neutiahnu z lokálnych zdrojov
V biobanke majú uskladňovať biologický materiál, ako krv či plazmu, ktoré majú poslúžiť na ďalší medicínsky výskum. Veľký projekt v hodnote 18 miliónov eur, ktorý hradia z eurofondov, zastrešuje Jesseniova lekárska fakulta v Martine.
Už v počiatkoch rátali s biobankou vo veľkom. „Biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia bola spočiatku koncipovaná ako národná biobanka. Preto má automatizované technológie a veľkokapacitné depozitáre, ktoré prevyšujú potreby samotnej fakulty,“ hovorí ďalej riaditeľka biobanky Zuzana Danková. Práve v depozitároch majú uskladňovať biologické vzorky.
Ak by mala biobanka status národnej inštitúcie, do Martina by zvážali vzorky z celého Slovenska, a to by sa premietlo aj do výskumu.
Mala povesť martinského Luníka. Radnica zrekonštruuje zdevastovanú bytovku za milióny eur Čítajte „Plán je taký, aby vedci mali vzorky obratom od nás, ktoré už budú zozbierané z celého Slovenska. Ušetrí sa tak mnoho času a energie na dolaďovanie spoluprác s lekármi a nemocnicami po Slovensku, nebude treba zjednocovať postupy, vytvárať informačné systémy na rovnaké údaje či získavať dotácie," vraví Danková s tým, že výskum bude možné zrealizovať obratom a získané informácie by boli obrovským prínosom pre modernú medicínu a efektívnu terapiu.
Kto zaplatí jej chod?
Avšak prvotná myšlienka sa časom menila. Na čele ministerstva je už siedma výmena a s tým sa mení aj pohľad na to, ako by malo biobankovanie prebiehať.
„Niektorí sa domnievajú, že postavenie budovy je cieľ. To je však iba začiatok. Pred nami je dlhá cesta, keď treba začať systémovo, celoslovensky biobankovať a napĺňať depozitáre,“ vraví Danková.
A to si vyžaduje peniaze na samotný materiál, odmeny pre lekárov, zdravotný personál, transport, spracovanie, uchovanie, neustálu prevádzku, monitoring kvality či kyberbezpečnosť. Otázka je, kto bude tieto náklady platiť.
„Prevádzkovanie takejto národnej inštitúcie zo zdrojov lokálnej vzdelávacej inštitúcie je nemožné,“ tvrdí riaditeľka, podľa ktorej by takúto úlohu po vzore okolitých krajín mal mať štát. Ako dodáva, za posledné dva roky mali veľa stretnutí, na ktorých im boli sľúbené riešenia.
„Vypracovávali sme podklady, hľadali spolupráce. Všetko to bolo do času, kým sa opäť nevymenili spolupracovníci. Stále však veríme, že sa nájde na Slovensku vhodný kompromis,“ vraví riaditeľka s tým, že sú pripravení žiadať aj o dotácie.
Jesseniova fakulta pritom už teraz hradí niektoré výdavky z vlastného vrecka. Depozitáre musia byť neustále v spustenom režime, čo zvyšuje spotrebu energií, zostali tiež náklady na personálne zabezpečenie.
„Pri udržateľnosti takejto inštitúcie ide aj o výdavky na bezpečnosť informačných systémov, ročné prehliadky a servisné zmluvy. Mnohé z toho pokrýva fakulta aj z vlastných zdrojov, pretože si uvedomuje významnosť tejto infraštruktúry,“ vysvetľuje riaditeľka.
Novú parkovaciu politiku v Martine chcú meniť. V hre sú nižšie ceny, aj víkendy bez poplatkov Čítajte Ministerstva zdravotníctva sme sa pýtali, či bude financovať náklady spojené s prevádzkou biobanky, prípadne aké možnosti riešenia v tejto situácii navrhuje, keďže je partnerom projektu.
„K udržateľnosti výskumných infraštruktúr sa zaväzujú prijímatelia obdobných projektov a je to ich štandardná povinnosť. Udržateľnosť takýchto infraštruktúr sa následne zabezpečuje jednak čiastočne aj z vlastných zdrojov vlastníkov takejto infraštruktúry a taktiež aj z následných získaných grantových zdrojov z iných národných a aj medzinárodných výziev na podporu výskumu v relevantných oblastiach," reagoval tlačový odbor ministerstva zdravotníctva.
Ak dodali, v najbližšom období plánujú vyhlasovať výzvy, v rámci ktorých sa nositelia biobankovej infraštruktúry budú môcť uchádzať o ďalšie zdroje.
Chýba aj zákon
Fungovanie biobanky je potrebné aj legislatívne ošetriť. Zákon, ktorý by stanovoval povinnosti pri zriadení a prevádzke biobanky, ako aj kontrolné mechanizmy, však zatiaľ chýba.
„Ak chce mať niekto túto atraktívnu nálepku kvality a volať sa biobankou, je potrebné mať zadefinované, podľa čoho sa má postupovať, čo splniť, ako to dodržiavať a monitorovať. S tým súvisí aj zákonné postavenie biobánk, či ide o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a v akom odbore, aké je potrebné profesijné pokrytie, materiálne vybavenie a podobne,“ vysvetľuje ďalej riaditeľka Zuzana Danková.
Biobanka musí byť podľa nej plne dôveryhodná inštitúcia, pretože manipuluje s ľudskými vzorkami. „Musí ochraňovať darcu a zachovávať všetky etické, sociálne a legislatívne nariadenia,“ vraví.
S Bondom chodí na prechádzky aj tréning. Martinčanka s ním vyhráva aj súťaže krásy Čítajte V súčasnosti môžu analyzovať ľudské vzorky v rámci biomedicínskeho výskumu. Ten je však viazaný na presné ciele, metódy a inštitúcie. Ak by aj zostala nevyužitá veľmi vzácna vzorka, nemôže sa použiť na iný účel, než na aký ho prvotne schválila etická komisia a ako bolo uvedené v informovanom súhlase pre pacienta.
Rezort zdravotníctva avizuje, že na zákone už pracujú. Kedy presne však bude platiť, zatiaľ nie je jasné.
„Novela zákona v oblasti biobankovej legislatívy sa v súčasnosti nachádza vo vnútrorezortnom pripomienkovom konaní v rámci ministerstva zdravotníctva. Legislatívny proces plánuje predmetnej novely v čo najkratšom možnom čase," odpovedal komunikačný odbor ministerstva.
