MARTIN. Hokejoví pamätníci vedia, že k najväčším talentom československého hokeja v šesťdesiatych rokoch minulého storočia patril Irenej Pažitný.
S hokejom začínal v Poprade, kde už ako šestnásťročný nastúpil za mužský tím v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži – vtedajšej SNHL. Jeho potenciál si všimli aj v Slovane, ktorý v tých rokoch ako jediný hrával v najvyššej československej súťaži.
Bol v širšom reprezentačnom výbere
V kabíne bratislavského mužstva sedel vedľa legiend ako Dzurilla, Golonka, Fako, Starší či Nedomanský.

„Jedinečné boli súboje s majstrovským celkom RH Brno. Doma aj vonku hráčov, ale aj fanúšikov takmer vždy sprevádzali policajti. Štadióny boli vypredané do posledného miesta, čo v tom čase bolo pravidlo na každom zápase, a len ťažko by ste našli v hľadisku voľné miesto,“ povedal Irenej Pažitný v jednom zo starších rozhovorov pre MY Turčianske noviny.
Zo Slovana ho povolali na vojenčinu do Dukly Košice, kde boli jeho spoluhráčmi Ján Selvek, Ján Faith, ktorí neskôr pôsobili ako úspešní tréneri, či brankár Jiří Holeček, ktorý v metropole východného Slovenska rozbiehal svoju skvelú kariéru. V tom čase sa popradský rodák dostal aj do hľadáčika reprezentačných kormidelníkov a bol v širšom reprezentačnom výbere.
V roku 1971 prišiel do Martina. Bolo to jeho štvrté a posledné hokejové pôsobisko. V turčianskeho celku odohral šesť sezón, pričom na striedačke vtedy pôsobili Popradčan Milan Grandtner a Dubničan Pavol Vojtáš, ktorí sa zaslúžili o veľký kvalitatívny skok martinského hokeja.
Tréner ho prerobil na obrancu
V útoku boli Irenejovými spoluhráčmi viacerí, ale rozumel si z Potomským, s ktorým v Martine začínal, ale tiež s ďalším rodeným Popradčanom Františkom Mrukviom. V závere kariéry si ortodoxný stredný útočník vyskúšal i post obrancu.

„Na obrancu ma prerobil tréner Vojtáš. Už sa mu zdalo, že som starý,“ spomína s úsmevom na tvári a následne dodáva, že defenzívnu dvojicu najčastejšie tvoril s Miroslavom Revayom.
Kariéru ukončil v roku 1977 ako 31-ročný. Fanúšikovia si najviac pamätajú jeho šikovné ruky, skvelé hokejové myslenie, pričom z jeho prekvapivých ťahov dokázali ťažiť i spoluhráči.
V Martine zažil pekné hokejové časy a po konci športovej kariéry sa v Turci aj usadil. Chodieval na hokejové zápasy, no aj na futbal, pretože istý čas tam bola zamestnaná jeho manželka.
Irenej Pažitný sa životného jubilea 80 rokov dožil 4. decembra.
Gratulujeme.