MARTIN. František Fujdiak pravidelne balí kufre. Vypočítať krajiny, v ktorých ešte nebol, by bolo praktickejšie než vymenovať zoznam tých navštívených.
Na to, aby si mohol pomyselne odškrtnúť všetky kontinenty, mu chýba už len Antarktída.
A aj k nej sa budúci rok minimálne priblíži. Plánuje tiež cestu doslova aj na koniec sveta.
Po návrate potrebuje oddych
Martinčan sa nedávno vrátil z Thajska. Vybral sa tam kus oddýchnuť a prísť v teple na iné na iné myšlienky. No smeje sa, že sa to ani veľmi nepodarilo. Vyslovene relax totiž nie je náplňou jeho cestovateľských ciest.
Dobro sa mu vrátilo. Ľudia sa vyzbierali na liečbu Michalovho záchranárskeho psa Čítajte „Prídem väčšinou uťahaný, oddychujem doma. Drvivá väčšina cestovateľov to tak má nastavené. Celý čas totiž netrávite na jednom mieste, presúvate sa,“ vysvetľuje František, ktorý sa danú krajinu snaží spoznávať. A to by sa pri dovolenke v rezorte pri mori veľmi praktizovať nedalo.
V jeho cestovateľských plánoch nechýbal ani Istanbul. „Samozrejme, vyhradím si čas aj na relax, more či kávu, ale o chvíľu sa už presúvam na iné miesto, zisťujem spojenia, idem do nového ubytovania a podobne,“ približuje, čo ho stojí energiu.
Chystá sa aj na koniec sveta
K cestovaniu ho priviedol kamarát, s ktorým pracoval v Anglicku. Navrhol navštíviť Holandsko. Hoci František jeho ponuku sprvu neprijal práve s entuziazmom, v Amsterdame sa mu rozšírili obzory, a to doslova.
„Zistil som, ako ľudia žijú inde. Nie je to len práca, domov, práca, domov a potom dovolenka v Chorvátsku,“ pokračuje s tým, že na ďalší rok bol už v Paríži. A napokon vo veľkom odštartoval svoje cesty po svete. Bola to pre neho záľuba a zároveň motivácia popri práci.
„Bol to pre mňa motor, tešil som sa na to, ako spoznám ďalšiu krajinu, tamojších ľudí a kultúru,“ vraví František, ktorý si postupne dával nové cestovateľské ciele. Napríklad navštíviť hlavné mestá európskych krajín. A postupne „sa precestoval“ až do momentu, keď prešiel všetky kontinenty, a chýba mu už len Antarktída. A aj k tej sa na budúci rok minimálne priblíži.
Uzbekistan je pre Františka najkrajšia krajina Hodvábnej cesty. (zdroj: archív FF)„Akurát som si kúpil letenku do Argentíny, plánujem pozrieť aj Patagóniu a Ohňovú zem, tam je vyslovene aj na tabuli napísané koniec sveta,“ vraví na margo najjužnejších lokalít na svete, do ktorých plánuje ísť a odkiaľ by mal ľadovce a Antarktídu na dosah ruky aj nohy.
Niektoré krajiny prešiel opakovane, také Taliansko dvadsaťkrát, Thajsko päťkrát. Španielsko je jeho srdcovka, rovnako Turecko, Malta či Cyprus. Z ostrovov odporúča najmä Madeiru. „Krajiny prechádzam na komplet, chýba mi ešte juh Sardínie, pôjdem tam preto štvrtýkrát,“ vraví Martinčan, ktorý Sardíniu dáva do pozornosti najmä tým, čo chcú spojiť turistiku s plávaním v azúrovej vode.
Krajiny, v ktorých sa zastavil čas
František však nemá na zozname iba bežné dovolenkové destinácie. Prešiel aj iné kúty sveta, do ktorých by sme sa možno nevybrali. Také krajiny strednej Ázie.
Producentka Mirka Grimaldi: V Seriáli Dunaj sú nábytok a kostýmy po mojej starej mame Čítajte „Uzbekistan je nádherný, asi najkrajšia krajina strednej Ázie a Hodvábnej cesty, niečo prekrásne,“ vraví s tým, že ho často vo väčšom spoznávajú už aj Taliani a Francúzi, cestovky tu začali s organizovanými zájazdmi. No je tu prítomná aj chudoba. Podobne ako v ďalších postkomunistických štátoch.
„Kazachstan je obrovská krajina, samá step, nie je tam takmer nič. Tie krajiny vyzerajú ako naša v 90. rokoch, akoby sa tam zastavil čas. Hlavné mestá sú síce vybudované, ale inak je tam strašná chudoba, ľudia tam jazdia na starých ladách,“ nechá nás František nazrieť do týchto krajín cez svoje zážitky.
V Kirgizsku sa stretol s veľkou pohostinnosťou. (zdroj: archív FF)A hoci z materiálneho hľadiska miestni trpia, Františka predsa len niečím zaujali.
„Všade som sa cítil ako doma. Ľudia sú milí, dobrosrdeční, ochotní pomôcť, to sa nedá ani opísať,“ vraví. Martinčan tu narazil napríklad na dom s obrázkami káv na oknách, dovtípil sa, že pôjde o nejakú domácu kaviareň. Vyslovene. „Pani ma zavolala k nim, sedel som u nich v obývačke, pohostila ma, doniesla koláč, ovocie, aj manžel so mnou podebatoval,“ vraví František len jednu z príhod.
archív FFZ Kirgizska domov doniesol aj chlieb na ochutnávku. (zdroj: archív FF)Iný muž zas v prerobenej garáži predával kura na paličke, niečo ako naše ražniči. „Kdeže si ja sadnem,“ spýtal sa František, ktorého prevádzkar vzápätí usadil na miesto pre domácich. A aj v tomto prípade sa dali do reči.
„Zaujímalo ich, ako žijeme, ako sa máme, aj naša ekonomická stránka. Oni tieto informácie veľmi nemajú,“ vraví Martinčan, ktorý sa s miestnymi dorozumieval v ruštine.
A čomu pripisuje dobrosrdečnosť týchto ľudí? „Tá, nazvime to, nepokazenosť je práve v tom, že nemajú nič a nemajú si čo závidieť. Radujú sa z toho, že žijú,“ konštatuje.
Nádhernou krajinou s krásnou prírodou, pastvinami a vysokými pohoriami je v rámci strednej Ázie aj Kirgizsko, dopĺňa martinský cestovateľ.
Vianoce pod palmami
Po dlhom čase strávil František Vianoce na Slovensku. Počas sviatkov bol vždy v zahraničí. A aké rozdiely vybadal? Vo väčšine krajín ich neslávia tak, ako to poznáme.
Tieto sviatky strávil na Slovensku. (zdroj: archív FF)„Západná Európa neoslavuje 24. decembra tak ako my. Pre nich je sviatok iba 25. december,“ vraví František, ktorý vlani strávil sviatky v Barcelone.
No najviac mu utkveli v pamäti Vianoce v Singapure. Šalát, ryba a kapustnica pri ozdobenom ihličnane to práve nebola.
„Kúpil som si mikulášsku čiapku, šiel som večer po meste, skupina žien bola práve na pikniku pod osvetlenými palmami, kde mali rozložené množstvo jedla, pripojil som sa k nim, porozprávali sme sa,“ delí sa o ďalší zážitok František Fujdiak z Martina.
V zámorí je vychýrená cukrárka, Američanov chytila na klasické slovenské plnky Čítajte
