MARTIN. Je rozhodne najubehanejším hercom na Slovensku a patrí k miláčikom martinského publika. TOMÁŠ GREGA (34) hrá v mimoriadne divácky obľúbenej inscenácii o Karolovi Duchoňovi Zem pamätá. Svojou hĺbkou hlasu sa vyrovná originálu, ľudia si známe šlágre spievajú spolu s ním.
Od roku 2019 k 17. decembru 2024 Slovenské komorné divadlo v Martine uviedlo predstavenie 138-krát, videlo ho viac ako 21 tisíc divákov. Lístky na Duchoňa sú v momente vypredané.
Herec Tomáš Grega počas predstavenia nabehal viac ako 1 500 kilometrov. Približne toľko pešia meria trasa z Martina do Neapolu. Celú dvojhodinovú inscenáciu totiž hrá a spieva na bežiacom páse. Každý večer si tak pracovne odbehne 11 kilometrov.
Úloha Karola Duchoňa je dosť náročná. Mali ste potrebnú kondičku, keď ste sa tejto úlohy ujali?
Od malička som sa venoval tancu a rôznym pohybovým aktivitám. Mám takú útlu postavu, športujem, v zime skialpujem, som pohyblivý človek, takže kondičku som vždy mal a mám. Úloha Karola Duchoňa je originálna, ešte som nevidel, aby herec v kuse bežal. Bral som to ako výzvu: hrať a spievať k tomu.
Reálne som si tých 11 kilometrov odbehol prvýkrát až počas generálkového týždňa, dovtedy sme inscenáciu skúšali po kúskoch. Vyskúšal som si to a išlo to.
Pražania natočili v Martine reklamu. Majiteľ bistra sa popálil a kvetinárke otvorili oči Čítajte Koľko ste mali kíl?
Priznám sa, že si svoju váhu držím. Neviem veľmi pribrať, nedostanem sa nad 67 kíl. Väčšinou sa točím okolo 65 kíl, ale teraz popri deťoch ešte aj schudnem. Nestíham sa plnohodnotne najesť (smiech).
V generálkovom týždni počas dvojfázového skúšania som schudol asi na 60 kíl. Podľa mňa to na mne nebolo vidieť, ale cítil som to. Už zo mňa padali veci aj kostým. Museli mi ho niekoľkokrát zužovať.
Nie je náročné behať, textovať a aj spievať?
Veľa ľudí si to nevie predstaviť, obdivujú to. Ale... ono je to tak zvláštne prepojenie. Aj ľudom, keď sa ma na to pýtajú, hovorím, že nemusím nič robiť. Moje telo si povie, že športujem, tým pádom mám dobrý dych a využívam bránicu. Vôbec o tom nepremýšľam. Akurát, keď sme to skúšali, zameriaval som na to, že musím udržať rovnováhu, aby som z toho pásu nevypadol.
Zem pamätá sa hrá dve hodiny bez prestávky. Tomáš Grega ich absolvuje na bežiacom páse. Nabehá 11 kilometrov. (zdroj: Braňo Konečný)Máte krásny hlas. Sadol vám Duchoň?
Nikdy predtým som Duchoňa nespieval, ani ho zásadnejšie nepočúval. Keď som chodil na výšku, vtedy sa začal dostávať viac do povedomia a pýtal som sa, prečo toto repete ľudia opäť počúvajú?
Ale áno, vlastne mi sadol. Zrejme sa pohybujem v Duchoňovom rozsah hlasu, mám podobnú hĺbku i výšky.
Možno v nejakých piesňach sa mu snažím prízvukom pripodobniť, ale nechcem ho imitovať.
Zmenil sa váš vzťah k nemu?
Pravdupovediac nie. Nie je to môj žáner, ktorý by som si doma pustil. Chápem, je to chytľavá muzika, sú to ľúbivé piesne...
Postava Karol Duchoňa vám už ale asi prischla...
Asi to tak aj dlho bude. Mnohokrát ľudia ani nepoznajú moje meno, volajú ma Karol. Ja to už ani nejako neriešim, že volajú na mňa: to je Karči, to je Karči! Sem-tam sa chcú so mnou vyfotiť. Kým sa im páčim, pre mňa je to super.
Ako Karol Duchoň sa im páčim natoľko, že ma volajú spievať aj na plesy, rôzne akcie, oslavy narodenín. Priznám, že Duchoň sa už aj mne dostal pod kožu, rád ho zaspievam, ale ako hovorím, doma si ho nepustím.
Spievali ste aj na nejakej špeciálnej akcii?
Asi keď sme mali koncert v martinskom Amfiku, na ktorý prišlo asi 2 tisíc ľudí. Pred takým množstvo ľudí som vystupoval prvýkrát. Asi vtedy do mňa prešli tie Duchoňove piesne.
Nastala tam davová psychóza a zrazu som tých ľudí istým spôsobom ovládal. Keď som len povedal zdvihnite ruky, oni zdvihli ruky. Tam to vtedy asi mnou prešlo. Asi mal ten Duchoň niečo do seba.
Nemali ste niekedy krízu na javisku?
Fyzické nie. Boli krízičky, ale malé a súviseli s hereckou prácou, lebo keď točíte tie isté hry dokola... Duchoň sa hrá dlho a často, takže prídu krízy v zmysle: už mám toho dosť, zase musím ísť na ten pás... Vtedy si poviem: ok, nájdem si k tomu nový vzťah, inak tu postavu uchopím, začnem sa s ňou hrať a neskĺznem do stereotypu.
Je to ale divácky najúspešnejšia hra. Nie je to dosť motivujúce?
Áno, ale my divadelníci sa radšej pozeráme z nášho pohľadu na umelecky hodnotnejšie inscenácie, ktoré by mohli byť úspešné. Takou je napríklad najnovšia hra Ako jeleň si tam budeš chodiť. Chápeme to, ten Duchoň je - ako to nazývame my – „kaseštuk“. Ale všetko, čo je spojené s Duchoňom, má zaručený úspech. Je to naša legenda.
Využívate svoj hlas aj v dabingu?
Keď chodím do Bratislavy na rôzne divadelné podujatia a zdržím sa tam dlhšie, pokúšam sa aj o dabing. Rád by som robil dabing, ale dabingové štúdiá sú v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, čo je zväčša od ruky.
Nie je to tak platené, aby sa mi oplatilo kvôli tomu cestovať. Ale ak ma niekto rád počúva, môj hlas znie z pokladní v jednej drogérii v centre Martina (smiech).
Prvé novoročné dieťa v Martine prišlo na svet až pred obedom Čítajte Máte svoju skupinu?
Mal som na strednej , keď som býval doma v Michalovciach. Robili sme rôzne prerábky, mali sme aj vlastné piesne. Na vysokej škole to skončilo. Teraz účinkujem len v divadelnej skupine.
V martinskom divadle sa vždy kreovala divadelná skupina, vždy tu boli hudobne nadaní herci…
Áno, Martin je tým známy. Vždy si vyberajú hercov, ktorí sa vedia chopiť nejakého hudobného nástroja, alebo sú hudobne nadaní, alebo sa to naučia popri ostatných. Stále sa tu tvoria inscenácie s piesňami. Vychádzajúci študenti vnímajú Martin ako divadlo, kde sa vedia vyhrať, kde sa dá dobre začínať.
