MALÁ FATRA. Chata Javorina Martinské hole je najmladšou horskou chatou v Malej Fatre, pričom turistom začala slúžiť 27. novembra 2020. Jej nadmorská výška 1 412 metrov z nej robí druhú najvyššie položenú chatu v spomínanom pohorí.
V tomto smere má o dvadsať metrov navrch len Chata pod Chlebom. Javorina je zasadená v nádhernom prostredí tesne pod hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry. V izbách sa vyspí 24 ľudí a v prípade priaznivého počasia uvidíte priamo z jedálne aj tatranské štíty. Od októbra je novým chatárom Martin Gašparík, ktorý predtým sedem rokov pôsobil približne o tristo výškových metrov nižšie na Chate Čučoriedka.
Bolo vo vašich plánoch zahrnuté, že raz budete chatárčiť na Martinských holiach?
Nie, príchod na Martinské hole bol skôr dielom náhody. Prevádzkoval som piváreň Kriváň vo Vrútkach a na pivo k nám chodil Riško Šesták, ktorý pracoval v tunajšom lyžiarskom stredisku. Raz povedal, že chatu Čučoriedka ponúkajú do prenájmu. Zaujalo ma to, Rišo nám sprostredkoval stretnutie a v roku 2017 sme začali prevádzkovať Čučoriedku.

Čučoriedka sa po vašom príchode rýchlo stala vyhľadávaným miestom. Čo za tým hľadať?
Kedysi to bol len bufet, kde ste si mohli dať hot dog. Rozšírili sme služby, začali variť teplé jedlá, ponúkať polievky a podobne. Ľudia sa k nám naučili chodiť, pravidelne prichádzali i partie, ktoré keď vyšli na Martinské hole, tak nás nikdy neobišli.
Mali sme i skalných zákazníkov, s ktorými sme sa spriatelili. Aby sme ich nestratili, otvárali sme aj v lete, nielen počas zimnej lyžiarskej sezóny. Paradoxne, pomohla nám i korona, počas ktorej boli hory fakt plné, a keďže sme vedeli predávať cez okienko, mohli sme fungovať.

Ako ste sa dostali z Čučoriedky na Javorinu, ktorá je približne o tristo výškových metrov vyššie?
Pešo (smiech). Teraz vážne. Na Čučoriedke mi na jar skončila nájomná zmluva a druhá strana ju už nemala záujem predĺžiť. Majiteľ Chaty Javorina mi niekedy v priebehu marca hovoril, že by rád išiel na „chatársky dôchodok.“ Ešte to chcel skúsiť cez leto, či to po ňom neprevezmú deti a ak to nevyjde, že sa môžeme stretnúť. Na jeseň sme dali kávu, korektne sa dohodli na výške prenájmu i všetkých ostatných veciach a od 1. októbra som spolu s kamarátom Jožkom Tomčánym začal prevádzkovať Javorinu.
Aká veľká časť ľudí, ktorí navštevovali Čučoriedku, chodí na Javorinu?
Dovolím si povedať, že drvivá väčšina. Mali sme s nimi priateľské vzťahy a po presťahovaní dostávame od nich fantastickú spätnú väzbu. Javorina je síce nová chata, no má charizmu a v podstate jej nie je čo vytknúť.
Túra na Javorinu je o niečo dlhšia ako bola na Čučoriedku. Je to nevýhoda?
Skôr výhoda. Prostredie pod hrebeňom má úplne inú atmosféru. Keď je inverzia, niekedy je v stredisku hmla, no u nás svieti slniečko a je tu veľmi príjemne. Podobných špecifík je viacero.
Nakoniec i ľudia, ktorí majú v stredisku chaty a využívajú ich cez víkend, keď chodili na Čučoriedku, najskôr zbehli dolu, no naspäť museli šliapať do kopca. Teraz to majú o niečo lepšie, pretože najskôr vyšliapu, oddýchnu si, doplnia energiu a potom už len zbehnú dolu do svojej chaty (smiech).
Čo vás počas približne dvojmesačného pôsobenia na Javorine najviac prekvapilo?
Koľko sem prichádza rodičov s malými deťmi. Autom sa vyvezú do strediska a potom si urobia peknú a nie až tak náročnú vychádzku na hrebeň. Keď sa zastavia u nás, detičky si rady dajú palacinky alebo parené buchty, rodičia ochutnajú polievky, prípadne halušky.

Aké jedlo si ľudia najčastejšej pýtajú?
Ťažko sa to odhaduje, kapustnica, držková, šošovica, vývar, halušky, guláš – to je taká klasika. Asi najviac však zatiaľ idú langoše, čo ma tiež trošku prekvapilo, pretože na horskej chate to nie je bežný sortiment.
Je chata otvorená každý deň?
Samozrejme. Keď večer skončia prevádzkové hodiny a náhodou tu nikto nie je, máme vždy otvorenú vykúrenú predsieň, kde sa v prípade núdze každý môže uchýliť. To je myšlienka majiteľa chaty, ktorý ju uviedol do praxe, my v nej len pokračujeme.

Na Chate Čučoriedka ste robili rôzne akcie, plánujete niečo podobné aj v novom pôsobisku?
Rád by som tu spravil typickú slovenskú zabíjačku. Rozoberieme dve polky a budeme robiť škvarky, klobásky, jaternice, kapustnicu. Robili sme to aj na Čučoriedke, odozva bola pozitívna, takže v tradícii chceme pokračovať. Pohrávam sa tiež s myšlienkou doniesť plátno a premietať vonku nejaký pekný film, povedzme o horách.
Ak spomeniem praktické veci, zvonku otvoríme počas frekventovaných dní druhé výdajné okienko. Bude tam základný sortiment, aby ľudia, ktorí si chcú dať len polievku a čaj, nemuseli chodiť do jedálne a mohli sa občerstviť vonku. Na jar určite plánujeme pred chatou zvýšiť počet miest na sedenie.
Čo sa ešte dočítate:
- čím sa Javorina odlišuje od ostatných chát,
- prečo Martin Gašparík ukončil sľubne rozbehnutú rozhodcovskú kariéru,
- akého jedinečného hokejového experimentu sa zúčastnil.
Objavili Javorinu už aj zahraniční turisti?
Samozrejme, chodia k nám Česi, ale takisto dosť Maďarov a Poliakov. Práve Poliaci sú dosť špecifickí, raz sa mi stalo, že hore v izbe zapli plynový varič a chceli niečo ukuchtiť. Vôbec nebrali ohľad na to, že to tu môžu celé zapáliť.