MARTIN. V polovici januára sa stretli českí a slovenskí chovatelia harzských kanárikov, aby zistili, kto z nich má najlepších spevákov. Bol to už neuveriteľný 89. ročník spoločných majstrovstiev speve kanárikov.
Prvé preteky si milovníci týchto drobných žltých vtáčkov zorganizovali na Slovensku presne pred sto rokmi. Tieto majstrovstvá začali o niečo neskôr - v roku 1936.
„Odvtedy sa na súťažiach stretávame nepretržite, a to aj počas druhej svetovej vojny i počas pandémie koronavírusu. Vtedy sme využili obdobie, keď neplatil zákaz stretávania sa,“ vysvetlil Martinčan Vladimír Kubík, predseda slovenskej Ústrednej odbornej komisie pre chov spevavých kanárikov Slovenského zväzu chovateľov.
Šľachtitelia tiež vytvorili najstarší spolok chovateľov v Čechách a na Slovensku. Prvé začali vznikať ešte koncom 19. storočia.
„Rozšírili sa z Kanárskych ostrov na panovnícke dvory, neskôr viseli v každej krajčírskej dielni či v bani. Pre obchodníkov znamenali veľký biznis, v 60. rokoch sa kanáriky rozšírili aj do domácností,“ vysvetlil Vladimír Kubík.
Majstrovstvá prežili aj rozpad Československej republiky, za ktorej vznikli. Chovatelia ich premenovali na medzinárodné.
Víkendy zadarmo aj nižšie sadzby. Parkovanie v Martine má byť lacnejšie Čítajte Vtáčí spev počúvali týždeň
V tomto ročníku prevažovali českí chovatelia, ktorí obsadili aj všetky tri prvé priečky. Putovný pohár teda pôjde od vlaňajšieho víťaza Jiřího Vrňatu z Prahy na Moravu k Břetislavovi Severovi do Černé Hory.
Na Slovensku sa zdržali týždeň. Toľko trvala putovná súťaž, počas ktorej si trojčelná porota vypočula 41 spevavých kolekcií. Každú kolekciu tvoria štyria speváci, ktorí musia spoločne predviesť počas tridsiatich minút svoje umenie.
Nie každý jedinec vyjde
Znie to celkom jednoducho, ale vychovať speváckeho majstra je kumšt. „Súťažiť smú len ročné kanáriky z vlastného chovu, čo sa dá ľahko overiť, keďže na nohe majú od narodenia nesnímateľný prstienok s číslom chovateľa,“ hovorí o prvej podmienke Vladimír Kubík, ktorý má doma asi päťdesiat kanárikov.
Na jeseň ich chovateľ vloží do samostatných klietok, aby sa nevideli a rozspievali sa. Z nich potom vyberie štyroch najlepších spevákov, ktorí sa vedia zladiť a vytvoriť koncert hodný majstra.
„Víťazstvo v súťaži je o správnom krížení, genetike a dobrom výbere spevákov. My krížime, obrazne povedané, len Vondráčkovú s Gottom, ale niekedy z takého výborného páru vyjde zmätok. Nie každý potomok sa vydarí,“ povedal Jiří Vrňata z Prahy, ktorý má doma asi päťsto vtákov tohto druhu a so svojím kvartetom získal tretie miesto.
Svoje kanáriky nepoznajú
Na súťaž chodia ukázať svoje umenie len samce. Samičky nespievajú, hoci existujú výnimky. Ich ďalším špecifikom je, že spievajú so zatvorenými zobáčikmi. „Ich spev musí byť tichý a lahodný. Pred porotou musia za pol hodinu ukázať štyri základné spevné vety – dutú a basovú vetu, píšťalu a dutozvuky. Hukot, tlkot a zvonky sú nepovinné,“ vysvetlil Vladimír Kubík.
Najväčší európsky hlodavec obsadil väčšinu Slovenska. Fotograf ho sledoval cez fotopascu pri práci Čítajte Porotcovia pritom nevedia, komu kvarteto spevákov patrí. Mená chovateľov sú prísne tajné, posudzovatelia operených zverencov nepoznajú ani podľa čísel na klietkach. Keďže všetky sú viac-menej celé žlté, platí tu vysoká anonymita.
Aby bola súťaž objektívna, kanáriky porotcov nesmú súťažiť.
Kanáriky pred koncertom držia v šere chladnejšej a tichej miestnosti, aby neboli rozrušené. Tesne pred vystúpením sa nakŕmia a napijú. Potom sa v tichosti presunú do miestnosti, kde na nich čakajú porotcovia. „Tu je teplejšie a svetlo, čo ich rozospieva,“ zmienil sa Kubík.
Mesto Martin si adoptovalo v Prahe hrob významného umelca, ktorý je poznačený škandálom Čítajte Zomierajú na dobré zaobchádzanie
Kvôli spevu patria harzské kanáriky medzi obľúbené domáce zvieratká. V plemenitbe sa tí najlepší zvyknú držať v priemere päť až sedem rokov. Dožívajú sa však podstatne viac, nezriedka aj pätnásť rokov.
Ako však hovorí Jiří Vrňata, kanáriky zvyknú umierať v domácom prostredí na dobré zaobchádzanie. „Ľudia ich prekrmujú, zarastie im srdiečko tukom a zvyčajne dostanú infarkt,“ povedal.
Žlté vtáčiky pritom nepatria medzi maznáčikov, nemajú sklony k inému ako spevavému výcviku. „Môj známy ho naučil, že si mu kanárik sadol na prst a zaspieval. Poznám tiež chovateľa, ktorému vyťahoval z polievky rezance,“ zmienil sa o možných, i keď skôr ojedinelých prípadoch český chovateľ.
