MARTIN. Z predchádzajúceho života vojaka zostala 44-ročnému rotnému Dušanovi Labašovi z Martina len mailová adresa, ktorú ako príslušník armády radšej neuvádzal pod svojím menom. A ešte niečo mu ostalo: dobrí kamaráti a rodina.
Osudná zákruta
Život aktívneho muža sa stočil náhle, v najmenej očakávanej chvíli. Pred dvoma rokmi bol na Smrekovici na rehabilitácii, na ktorú mal ako vojak nárok. Pod chatou bola rozbitá cesta, v zákrute sa jeho bicykel dostal do šmyku, napriek tomu, že pribrzďoval. Preletel ponad riadidlá a zostal ležať na zemi.
Hoci mal hneď prvú pomoc od kolegov, hoci ho hneď v nemocnici v Banskej Bystrici hospitalizovali a operovali mu zlomený stavec na chrbtici, hoci nastúpil do kúpeľov v Kováčovej a Lehniciach, osudom dvojmetrového športovca sa stal invalidný vozík. Dúfa, že raz sa z neho zodvihne a odkráča po svojich. Stále je šanca.
Čakať a veriť
Dovtedy ale musí čakať a veriť, že sa mu zahoja poškodené nervy. Jeden lekár mu povedal, že za rok sa obnoví a dorastie nerv v dĺžke približne jedného milimetra. Dušan Labaš je trpezlivý.
So srdcom športovca a dušou vojaka znáša svoj údel statočne, aj keď sa mu pri spomienke na ten deň zaleskne v oku slza a zlyhá mu nakrátko hlas. Miloval svoju prácu, inú si nevedel ani len predstaviť. Venoval jej 23 rokov života.
„Mal som veľa kamarátov. Boli sme spolu aj na misiách v Afganistane, Iraku či Kosove. Mal som kamarátov aj z kasárenského hokejbalu. Z armády by som neodišiel, až kým by ma nevyhodili,“ spomína Dušan Labaš.
Miluje svoju rodina a cíti vnútornú potrebu venovať sa svojim dvom synom 8-ročnému Šimonovi a 11-ročnému Jakubovi. Chlapci sú dosť samostatní a otcovi pomôžu napríklad naložiť aj vozík do auta. Veľkou oporou je mu manželka Andrea - v dobrom i zlom.
Spojením Vondráčkovej s Gottom nemusí vzniknúť majster, tvrdia chovatelia spevavých kanárikov Čítajte APPka na kalórie zmenené na peniaze
Z manželkinej iniciatívy vyšla pohnútka, aby sa jej manžel svojím príbehom zapojil do Appky ˗ prvej slovenskej charitatívnej mobilnej aplikácie. Zastrešuje ju Asociácia pomoci postihnutým APPA v Piešťanoch.
Užívateľ pomáha len tým, že si inštaluje do mobilného telefónu APPku a športuje. Jeho kalórie sa premieňajú na finančné prostriedky ku konkrétnym príbehom. Čím viac ľudí, užívateľov APPky, si aplikáciu stiahne a bude športovať, tým viac môže kalórií počas jedného mesiaca darovať Dušanovi.
A tým viac financií získa na úhradu nákladov súvisiacich s jeho zdravotným stavom.
Príbeh statočného Dušana Labaša je jedným z mnohých. Jeho priatelia a známi podporujú APPku a športujú pre neho, aby si za vymenené kalórie mohol splniť svoj sen.
Športu zostal verný, zvlášť hokeju, a veľmi by si prial mať kvalitnú hokejovú výstroj – rukavice, prilbu, termoprádlo či hokejky.
„Hrávam parahokej v Dolnom Kubíne. Tento šport mi veľmi pomáha a posúva ma dopredu. Aktuálne robím všetko pre to, aby som sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v parahokeji,“ zdôveril sa nám Dušan Labaš.
Najväčší európsky hlodavec obsadil väčšinu Slovenska. Fotograf ho sledoval cez fotopascu pri práci Čítajte Na tréningy chodieva dvakrát do týždňa. S chlapmi na Orave, ktorých postihol podobný alebo rovnaký životný údel ako jeho, tvoria výbornú partiu. Martinčan oceňuje, že mu dokážu svojimi radami uľahčiť život na vozíku. Sú to práve tie rady, ktoré sa nedajú nájsť v žiadnych knihách.
Cesta za uzdravením
Dušan Labaš sa aj napriek nepriazni osudu snaží žiť čo najviac plnohodnotný život. Tvrdo na sebe pracuje, hoci sa jeho zdravotný stav od úrazu často ohlási. Ako celoživotný športovec i ako pacient, ktorý verí v uzdravenie, chodieva raz do týždňa do Banskej Bystrice na špeciálne cvičenia nôh s fyzioterapeutmi. Už je to rok.
„Moji fyzioterapeuti mi vravia, aj v súvislosti s tým, ako som začal hrávať hokej, že som sa zlepšil. Vrátila sa mi citlivosť do nôh, aj keď to nie je také, ako predtým. Keď som tam prvýkrát prišiel, bol som ako slíž. Padal som, nevládal som, telo ma nedržalo. Takže vidím na sebe zlepšenie, ale vždy to môže byť ešte lepšie,“ vykladá mladý muž o náročnej svojej ceste za zdravím.
V Martine sa mu podarilo nájsť fitnescentrum s bezbariérovým prístupom, kde chodieva pravidelne dva razy do týždňa pod dozorom trénerky dvíhať činky a posilňovať svaly. Aby mal silu a aby bol čo najviac samostatný.
Mesto Martin si adoptovalo v Prahe hrob významného umelca, ktorý je poznačený škandálom Čítajte Sila priateľstva
Mnohé zručnosti ovláda už znova sám. Dokáže doma upratať, navariť, vychystať synov do školy, šoférovať auto. No občas aj on potrebuje pomoc. Našťastie naňho jeho priatelia nezabudli.
„Nemajú problém ku mne prísť aj o polnoci. V bytovke, kde bývam, sa pokazil minule výťah. Potreboval som ísť na tréning, a tak som im zavolal. Prišli po mňa piati a z deviateho poschodia ma zniesli dole. Jednoducho za päť minút bolo tých päť chlapcov u mňa. Môžem sa na tých chalanov spoľahnúť,“ rozpráva športovec o sile priateľstva.
Tiekli mu slzy
Zo začiatku bolo pre neho náročné prijať ťažké zranenie a zmenený fyzický stav. Psychika dávala zabrať, ale zvládol to. Dnes Dušan Labaš s vyrovnaným hlasom hovorí:
„Myslel som si, že pôjdem do Kováčovej a odtiaľ prídem po svojich. Druhý deň som tam stretol pani vo výťahu, ktorá mi povedala: No čo, mladý. Ja som takto isto prišla pred dvoma mesiacmi na vozíku a odchádzam s palicou a kuframi. Slzy mi tiekli,“ zasekne sa mu hlas.
Nahoďte sa do róby a obleku a poďte plesať. Tieto bály ešte stíhate Čítajte „Hovoril som si, že to musím dokázať aj ja. Avšak ani po dvoch rokoch stále nie som na tom tak, aby som sa postavil na nohy a chodil za pomoci bariel, alebo aby som aspoň mohol ísť do chodidla,“ pokračuje.
Dušan sa však neuzavrel, netrápi sa s tým. To sa podľa neho ani nedá.
„Život na vozíku je strašný, ale nie je konečný. Možno by som bol inakší, keby mi povedali, že mám miechu preseknutú a nebudem už nikdy chodiť. Podľa slov lekárov mám stále nádej. A robím všetko pre to, aby som sa na svoje nohy opäť postavil, aby som mohol chodievať s mojimi synmi,“ nádeja sa Dušan.
„Preto ďakujem všetkým z celého srdca za energiu, ktorú mi darujú prostredníctvom APPky. Verím, že aj s ich pomocou sa mi podarí splniť si môj športový sen a prekonať ďalší míľnik na mojej životnej ceste,“ dodá.
