MARTIN. Bolo tu skôr ako McDonald´s a prežilo aj jeho príchod do mesta. Známy rodinný podnik Frito priniesol do Martina ako prvý chuť amerického fast foodu, jeho hranolky a hot-dogy sa stali v meste topkou.
Rozprávaním o Frite štartujeme nový seriál o martinských obchodíkoch. Raz do mesiaca vám v novinách predstavíme jednu z legendárnych prevádzok, ktoré sú trvalou súčasťou martinskej pešej zóny.
Milovníci spisovnej slovenčiny nám snáď prepáčia, že v článku používame slangové hranolky. Lebo písať o hranolčekovej strede – to by už nebolo o Frite.
Nestíhali čistiť zemiaky
Písal sa rok 1990, keď si Vladimír Chladnúch, servisák vojenskej techniky v ZŤS-ke povedal, že je čas na zmenu. Kúpil si s manželkou Annou malý príves a na kúpalisku v Mošovciach otvorili bufet s názvom Rýchle občerstvenie.
„Otec s gastronómiou skúsenosti predtým nemal. Ale povedal si, že ľudia budú vždy hladní, že sa to oplatí,“ zasmiala sa pri spomienke na začiatky spolumajiteľka Frita Vladimíra Chladnúchová, ktorú môžete dnes vídať za pultom. Spolu s bratom Jurajom až nedávno nahradili vo Frite rodičov.
Hlavnou špecialitou podniku sa stali hot-dogy a celkom jednoduché hranolky, ktoré sa u nás rozšírili najmä začiatkom 90. rokov. Frito sa stalo synonymom hranoliek.
Do dvora auto nezmestia, pred domom majú plno. Martinčania nemajú kde parkovať, platia pokuty Čítajte „Sprvu sme ich vyrábali sami. V Kláštore pod Znievom, odkiaľ pochádzame, nám skupina žien a mužov čistila a krájala zemiaky. Ľudia ich tak milovali, že sme to časom takto nezvládali a začali kupovať veľké mrazené balenia,“ prezradila.
V centre s novým názvom
Chladnúchovci krátko prevádzkovali aj školský bufet na martinskom gymnáziu. Túžili však po niečom stálom a väčšom. Prvý stánok otvorili vo Vrútkach na železničnej stanici, druhý v Martine na autobusovej stanici. Oba fungujú doteraz.
Chodili ste na hranolkové stredy?
Anketa už bola ukončená.
V roku 1994 prenikla rodina s hot-dogmi a hranolkami aj do centra mesta. S novým názvom Frito v žlto-červenom prevedení začal fast food písať novú históriu. Časom však maličká prevádzka v jednosmerke nestačila a rodina sa začala obzerať po niečom väčšom.
Pôvodné priestory ale neopustili, otvorili v nich taliansky ladenú Pizza Korzo, v ktorej pečú aj vlastné pečivo.
V Martine prešli zásadné zmeny v parkovaní. Bude lacnejšie a cez víkendy zadarmo Čítajte Poznajú príbeh budovy
Napokon im padla do oka budova naproti. „V 19. storočí ju postavila židovská rodina Perlovcov. Chceli sme budovu zachovať, ale napokon sme ju museli asanovať a postaviť novú. Podľa hlavného architekta nemohla byť jednopodlažná,“ zmienila sa Vladimíra Chladnúchová.
Z pôvodnej stavby sa zachovali časti starej kovovej brány, ktoré majitelia zakomponovali do zadného vstupu od kina Moskva. „Po Perlovcoch tu nič neostalo. Prevádzkovali liehovar, no v 60. rokoch odišli do Ameriky. Po znárodnení tu bol obchod s hudobnými nástrojmi a obchod s krištáľom,“ zmienila sa o histórii budovy Vladimíra.
Chladnúchovci však chceli zachovať aspoň spomienku na tento dom i rodinu a dali si vypracovať ich históriu. Vďaka tomu vedia, že poslednú obyvateľku domu Annu Perlovú prijala v Bielom dome Hillary Clintonová. Ale to je na ďalší príbeh…
Anna Duklauerová, žena zo Schindlerovho zoznamu, žila v Martine Čítajte Keď sa genealóg Zdenko Ďuriška pri hľadaní informácií o rodine spojil s potomkami v Amerike, Júliusa Perla nadchol a prišiel sa na svoj rodný dom v Martine pozrieť. „Keď z mesta odchádzali, bol malé dieťa, takže si takmer nič nepamätal. Povedal však, že sa u nás ešte zastaví,“ povedala.
Legendárne hranolkové stredy
Otvorením novej prevádzky v roku 2001 sa začal plniť sen o reštaurácii. V nových a priestrannejších priestoroch začali Chladnúchovci ponúkať aj obedové menu. „V Martine nie je toľko turistov, ktorým by naše stále fast foodové menu vyhovovalo. Domácich už nudilo, chceli jesť aj niečo iné,“ vysvetlila spolumajiteľka Frita.
Hranolky však naďalej ostali pochúťkou číslo jeden. Aj s hamburgermi. „Vymysleli sme si hranolkové stredy. Doteraz ich máme, sú stále populárne. V piatky trinásteho sme mávali hamburgery za 13 korún. Ľudia kvôli nim stáli hodiny v dlhom rade, ktorý končil až na pešej zóne,“ vrátila sa v spomienkach o pár rokov dozadu.
Martinčan ostal na vozíčku. Kamaráti sa zaňho potia, aby spálené kalórie zmenili na eurá Čítajte Rudko mal vo Frite svoj stôl
V Martine nebolo človeka, ktorý by Frito „neochutnal“. Dokonca mali aj dlhoročného štamgasta – Rudka Tarabu z Valče. „Bol to starší pán, chodil k nám každý deň. Sedával v prvom boxe. Keď mu ho niekto obsadil, poprosili sme ho, či by si nepresadol. Niektorí si preto mysleli, že je majiteľom Frita,“ zasmiala sa Vladimíra Chladnúchová.
Stály zákazník si zvykol objednávať vyprážaný syr s hranolkami a zeleninovým šalátom a strávil vo Frite aj pár hodín. Personál si ho obľúbil a on im za ich úsmev nosil darčeky. „Rád cestoval a odvšadiaľ nám nosil čokolády. Všetci máme doteraz od neho šálky s vlastnými menami,“ pochválila sa majiteľka.
Odrazu však Rudko prestal chodiť. „Pracoval v stoličkovej a odišiel na dôchodok. Oddychoval niekoľko mesiacov, keď náhle zomrel. Vždy sa smial, že keď zomrie, príde nám parte. Neprišlo. Až po čase sme sa dozvedeli, čo sa mu stalo,“ povedala smutne.
Stoly z dreva starého humna
Spomínané boxy už vo Frite nie sú. Majitelia interiér v roku 2018 vkusne a štýlovo zariadili a prišli aj s novým logom. V čierno-bielom prevedení pribudol v názve Fine Burgers. Chladnúchovci ním priniesli nový koncept rýchleho občerstvenia.
Patria k mestu i do vášho detstva. Prinesieme vám seriál príbehov o martinských obchodníkoch Čítajte „Nepoužívame polotovary, pečieme si vlastné žemle, robíme vlastné omáčky, máme vlastné a zdravšie recepty,“ vymenovala.
Pri zariaďovaní sa majitelia inšpirovali v londýnskych reštauráciách, chceli však do interiéru priniesť kus prírodného materiálu a vyjadriť vzťah k tomu, čo nám zanechali predkovia. Z každej strany dýcha kus histórie.
„Masívne drevené stoly nám vyrobil majster z dreva zo starého humna. Jednu zo stien sme obložili starými tehlami zo zbúranej družstevnej budovy v Turčianskom Petre, na druhú sme kúpili vzorovaný valček. Maliarom sa však nepozdával, použili svoj starý retro valček, ktorým kedysi maľovali byty. Našli ho doma niekde v pivnici,“ previedla nás reštauráciou Vladimíra Chladnúchová.
