Ak bolo na počiatku slovo, tak to slovo bolo zároveň činom.
Novinárske povolanie je remeslo i poslanie. To prvé je technický základ, ktorý sa dá zvládnuť, ale nestačí na novinárčinu, aká sa zapíše do dejín i duší a pretrvá. Na to je nevyhnutný silný osobnostný vklad, nasadenie, ukotvenie regionálne i „odvetvové“; je na to načim aj silná potreba vedieť a odovzdávať prostredníctvom jazyka.
Zuzana Bukovská to všetko mala. Spočiatku som to skôr cítil než videl. No vychádzal som z toho, že človek, ktorý vie – ako recitátor – dešifrovať umelecký text a odovzdať ich posolstvo v tvare, ktorý sa sám stáva dielom, môže byť aj vynikajúci novinár.
Samozrejme, recitácia a novinárčina sú výrazne odlišné. No v tom podstatnom sa zhodujú: ide v nich o hlboké významy a osobný vklad a zástoj. O poslanie.
A tak som ju oslovil s ponukou, aby po 20 rokoch učiteľstva prevzala kultúrnu rubriku v Novom ŽIVOTE TURCA. Nevedel som o jej dávnom sne byť novinárkou ani o neúspešných pokusoch o štúdium žurnalistiky.
Nepoznajúc tieto okolnosti som ju oslovil ako už vtedy osobnosť kultúrnu a rešpektovanú. Moja „personálna koncepcia“ stála na zásade mať najlepších novinárov v regióne. Kultúra mala v Živote Turca dlhodobo kvalitné obsadenie. Zuzka Bukovská obohatila a rozvinula túto časť novín na novú, ešte vyššiu úroveň, s puncom nadregionálnosti až celoslovenskosti.
Pred 125 rokmi sa narodila Hana Meličková, prvá Slovenka s hereckým vzdelaním Čítajte Mnohí novinári v Novom ŽIVOTE TURCA 90. rokov boli novinárskymi osobnosťami. Súčasťou toho je aj rešpekt verejnosti. A ten Zuzka Bukovská ako recitátorka a neskôr aj novinárka nesporne mala.
Svedčia o tom nielen ocenenia v recitátorských aj novinárskych súťažiach, ale aj ocenenia mesta a z môjho pohľadu najmä fakt, aké vynikajúce osobnosti dokázala získať pre rozhovor či spoluprácu na stránkach Nového ŽIVOTA TURCA.
V novinách ostáva za človekom aj množstvo drobnej, spravodajskej a organizátorskej práce. No nebolo by úplné, ak by som tu nespomenul aj také novátorské publicisticko-organizátorské počiny, ako bola GALÉRIA NŽT, ktorú Zuzka Bukovská redigovala a ktorá na stránkach NŽT priblížila osobnosti a tvorbu umelcov.
Zaujímavými biografickými dielami sú knižky Dalibor Karvay (Moje roky 1992 – 1996), ktorú sme spolu urobili na úsvite kariéry nášho husľového virtuóza, a Kazateľ Ján Bohdan Hroboň (2014), ktorej bola spolueditorkou.
No korunou na „tróne jej publicistickej tvorby“ bola a ostáva jej kniha rozhovorov Rozdané ostáva (2006). Pôsobil som v regionálnej tlači na rôznych postoch, aj v celoslovenských reláciách, malými prestávkami štyridsať rokov, ale nepoznám iného regionálneho novinára, ktorému by vyšla kniha rozhovorov – a tu nejde o pár, lež o cca 60 rozhovorov.
Nahoďte sa do róby a obleku a poďte plesať. Tieto bály ešte stíhate Čítajte Je to dielo založené na kvalite textov i na priestore, ktorý Zuzka Bukovská dostávala v novinách pre nadregionálne a nadčasové rozhovory s osobnosťami ako napr. Milan Rúfus, Mišo A. Kováč, František Zvarík, Emil Horváth, Ľubomír Vajdička, Vladimír Štefko, Jitka Petrikovičová, Ivan Petrovický, Ján Buchanec, Josef Švejcar, Ladislav Ballek, Ivan Kadlečík, Miloš Kovačka, Magdaléna Vašková, Július Binder, Dalibor Karvay či J. B. Hroboň.
Ani po temer dvadsiatich rokoch od vydania nie je táto kniha stará. Ako v tých novinách, i v tejto knihe možno cítiť múdrosť a ducha času.
Ako Zuzka Bukovská napísala v predhovore knihy o J. B. Hroboňovi, aj ona a jej novinárske dielo „zachováva časť výnimočného vzácneho dedičstva“.
Nie je cennejší príspevok k zachovaniu obrazu doby, ako sú kvalitné noviny a kvalitná novinárska tvorba. Nový ŽIVOT TURCA je už súčasťou novodobej histórie Martina i Turca; vrátane ich kultúry. Zuzana Bukovská k tomu významne prispela.
Dobrý novinár má privilégium a zodpovednosť za svoje dary. Zuzana Bukovská mala oboje; i privilégium i dar. Rozdala veľa.
Nuž: Ďakujem! Blahoželám! A – Mnoga ljeta!
Michal Beňadik,
šéfredaktor Života Turca a Nového ŽIVOTA TURCA (1979-1999)
