MARTIN. Novým futbalovým kráľom Turca je Tomáš Nosák. V ankete, ktorú každoročne vyhlasuje Turčiansky futbalový zväz, na-zbieral 151 bodov a ovládol ju s veľkým náskokom 64 bodov pred druhým Branislavom Plešom.
Aktuálne hráč Turčianskych Kľačian vyhral dvakrát po sebe poradie kanonierov prvej triedy. V sezóne 2022/2023 nastrieľal 34 gólov a v minulom ročníku neuveriteľných 46 gólov. Spomínané čísla dosiahol ako hráč Koštian, ktorým svojou produktivitou pomohol k postupu do šiestej ligy.
Po letnom prestupe pod Maguru mu pušný prach nezvlhol, po jeseni vedie tabuľku strelcov so 17 presnými zásahmi a má nakročené k tretiemu triumfu v rade. Najlepším turčianskym futbalistom roka 2024 sa stal najmä vďaka zakončovateľským schopnostiam.
Futbal je kolektívny šport, ale patria k nemu aj individuálne úspechy. Ako vysoko staviate triumf v ankete o najlepšieho futbalistu Turca?
Aj tento rok bola konkurencia veľmi silná, a ak sa podarí uspieť, je to skvelý pocit. Vždy je veľkou výhodou, keď hráte v dobrom tíme a môžete sa spoľahnúť na spoluhráčov. Bez nich by som na takýto úspech nemohol pomýšľať.
Takisto cítim dôveru od trénera a podporu od mne najbližších ľudí. Skrátka si sadlo viac vecí a klaplo to. Vlani som skončil druhý a preblesklo mi mysľou, že tentoraz by to mohlo vyjsť. No že by som tomu veril na sto percent, to sa nedá povedať. Prvenstvo ma zaskočilo, ale a o to viac potešilo. Ešte raz ďakujem všetkým za podporu, veľmi si ju vážim.

Výnimočné sú predovšetkým vaše kanonierske schopnosti, ktoré navyše dlhodobo potvrdzujete. Len za posledné dve a pol sezóny ste v prvej triede nastrieľali 97 gólov. Čo treba hľadať za touto neuveriteľnou bilanciou?
Nie je to žiadna veľká veda. Stačí si dobre nabehnúť do šestnástky, byť v správnom čase na správnom mieste a je to (smiech).
Teraz vážne. Je to dosť o intuícii a správnych rozhodnutiach. Pomáham si aj skúsenosťami, veď futbal už nejaký ten rôčik hrávam, a, samozrejme, treba mať i potrebné šťastie.
Šťastiu však treba ísť oproti. Súhlasíte?
Jasné. Snažím sa myslieť tak dva kroky dopredu. Predvídať, kde by sa mohla lopta odraziť, kde by mohol stáť protihráč. Zatiaľ mi to celkom vychádza. Dúfam, že cit pre výber miesta v šestnástke ma ešte nejaký čas neopustí.
Cítite sa komfortnejšie pri zakončení nohou alebo hlavou?
Určite pri zakončení nohou, tam je úplne jedno, či strieľam ľavačkou alebo pravačkou. Hlavičkovanie mi až tak veľmi nejde. Budem úprimný, v tejto hernej činnosti vidím na mojej strane celkom slušné rezervy.

Spomeniete si na gól, ktorý vám utkvel v pamäti, prípadne by mu mohlo patriť označenie najkrajší v kariére?
Našťastie sa mi darí dávať góly pomerne často, a tak je ťažké vypichnúť jeden z nich. Nedávno mi jeden pekný padol v Turanoch. V šestnástke sa mi podarilo v pomerne zhustenom priestore obísť niekoľko protihráčov a trafiť presne.
Mali ste alebo máte svojho dvorného nahrávača?
Malo som šťastie na kvalitných spoluhráčov, takže o dobré prihrávky nikdy nebola núdza. Aktuálne mi to na ihrisku výborne funguje s Michalom Pánčim, ktorý mi v tejto sezóne prihral na viac ako polovicu gólov.
Ktorým brankárom sa v prvej triede ťažko strieľajú góly?
Je ich viac. Neskutočné veci vie v bráne vykúzliť Paľo Ziman z Trebostova. Ťažké ho je prekonať, i keď v tejto sezóne sa mi jeho čaro podarilo trošku odkliať. Ak Necpalčania v defenzíve pomôžu svojmu brankárovi Mišovi Halašovi, tak je takmer neprekonateľný. Výborný je, samozrejme, Braňo Plešo. Sú to všetko chalani, ktorí keď stoja v bráne, tak sila ich mužstva výrazne rastie.
Hrávajú na vás súperi osobnú obranu?
V malom futbale, ktorý si tiež rád zahrám, sa to stáva. Vo veľkom som sa s tým ešte nestretol. Opäť budem úprimný, vôbec mi to nevadí (smiech).
Máte v prvej triede neobľúbený tím, proti ktorému nerád nastupujete?
Ešte ako hráč Koštian som pred domácimi fanúšikmi dvakrát nastúpil proti Turčianskym Kľačanom. Raz sme prehrali, druhýkrát so šťastím remizovali. Proti Kľačancom sa mi hralo ťažko, tak som k nimi prestúpil a teraz už neobľúbeného súpera nemám (smiech).
Keď ste to už nahryzli, ako sa zrodil prestup pod Maguru?
Prakticky som tam začínal s mužským futbalom, prostredie mi bolo známe a už dlhšie som bol s nimi v kontakte. Košťany však chceli postúpiť do šiestej ligy a na jar som sa im snažil pomôcť pri naplnení cieľa. Keď sa to podarilo, akceptoval som ponuku z Turčianskych Kľačian.
Nechceli ste ešte okúsiť aj šiestu ligu?
Už som si vyššie súťaže v minulosti vyskúšal a až tak ma to teraz nelákalo. Navyše sa mi narodila dcérka Ema a logicky dostala prednosť rodina.
Môj súčasný spoluhráč Tomáš Mažári má tiež čerstvý prírastok v rodine, chodíme spolu kočíkovať a parádne si to užívame. Manželka môže bez problémov prísť s malou na domáce i vonkajšie zápasy, čo je ďalšie veľké pozitívum.

Turčianske Kľačany zimujú na prvom mieste prvej triedy a vedie ich dosť prísny kouč Ján Pogonyi. Máte radšej tvrdých trénerov alebo vám je bližší liberálnejší prístup?
Doteraz som v kariére narazil prakticky len na pohoďákov. Jano Pogónyi je v porovnaní s nimi o dosť prísnejší. Vyžaduje určité veci, aj zimná príprava je pod jeho vedením dosť náročná. Jednu nedeľu sme tvrdo trénovali od desiatej do pol dvanástej a z gauča som sa nevedel poriadne postaviť ešte ani v pondelok večer. Viem však, že to robí preto, aby sme sa zlepšili ako jednotlivci a aj ako tím.
V priebehu kariéry ste absolvovali aj jeden angažmán mimo Turca. Ako sa upiekol prestup do Liptovskej Lúžnej?
Pôsobil som v tom čase v Turčianskych Kľačanoch, ktoré hrávali pod hlavičkou Fomatu B. Z áčka k nám poslali rozohrať sa dvoch útočníkom, mňa posadili na lavičku, pričom som viedol tabuľku strelcov piatej ligy. Pochopiteľne, nebol som s tým veľmi spokojný.
Do Lúžnej vtedy chodili hrávať dvaja či traja chalani z Turca a jeden z nich ma oslovil, či im nejdem pomôcť, že chcú postúpiť do vyššej súťaže.
Martinčania ma veľmi pustiť nechceli, ale v klube ešte pôsobil pán Skalák a ten mi pomohol.
V Liptovskej Lúžnej bolo super, podarilo sa nám postúpiť, na každý zápas chodilo dvesto divákov, na šláger ešte viac a mali sme i svoj fanklub. Na toto obdobie mám len pekné spomienky. Hovorilo sa, že veľa Turčanov chodí hrať za Oravské Veselé, ale dres Liptovskej Lúžnej oblieklo za pár rokov, ktoré si pamätám, možno pätnásť chalanov z nášho regiónu.
Aké ešte máte futbalové plány?
V prvom rade dotiahnuť dobre rozbehnutú sezónu do úspešného konca a vyhrať s Kľačanmi prvú triedu. Čo bude potom, uvidíme, túto vec nechávam otvorenú.
Futbal by som si ešte rád pár rokov zahral. Možno pred pol rokom som bol pozrieť zápas Lipovca, vtedy ešte pôsobili v prvej triede, a zaujal ma výkon Dana Kúdelku, ktorý je odo mňa starší asi o desať rokov. Keď som videl, aký je pre svoj tím platný, tak som si povedal, že také niečo dokázať by bolo fajn.
TOP BRANKÁR O TOP KANONIEROVI

Brankár Branislav Plešo skončil v ankete TFZ na druhej priečke, pričom dohromady bol nominovaný už dvanásťkrát a v roku 2018 sa stal celkovým víťazom. Legenda Mošoviec nám ponúkla svoj pohľad na Tomáša Nosáka.
„Musím začať tým, že v každom zápase, ktorý proti nám hral, mi dal gól. Teraz na jeseň som si už myslel, že to bude inak a duel sa skončí 0:0. V 86. min však „Noso“ otvoril skóre a zrušil moje nádeje. V šestnástke súpera má neskutočný výber miesta, vždy je tam, kde sa lopta odrazí. Nie je to však žiadna náhoda, skrátka ten inštinkt zabijaka v sebe má. Takého snajpera chce mať v mužstve asi každý. Často strieľa góly, ktoré rozhodujú zápasy a prinášajú jeho tímu body. Všetci vedia, ako skóruje, odkiaľ skóruje, chytajú sa na neho, ale napriek tomu sa presadí. Pre mňa bol tento rok asi najväčším kandidátom na prvenstvo a anketu vyhral absolútne zaslúžene.