MARTIN. Rodák z Banskej Bystrice Karol Ondreička mal obrovský podiel na tom, že v premiérovej sezóne slovenskej hokejovej extraligy získali Martinčania bronzové medaile. Celok z metropoly Turca dokázali predbehnúť len reprezentantmi prešpikované mužstvá Trenčína a Košíc. Za nami skončili napríklad Nitra či Poprad, ktoré mali skúsenosti zo silnej federálnej ligy.
Prvou voľbou bol Karol Ondreička
„Pred sezónou bolo jasné, že ak chceme hrať v novovytvorenej slovenskej extralige dôstojnú úlohu, musíme sa poobzerať po posilách. V prvom rade sme siahli po Karolovi Ondreičkovi, ktorý mal za sebou pôsobenie v Slovane. Dokonale využil svoje skúsenosti a na ľade i v kabíne odvádzal fantastickú robotu,“ vyjadril sa v minulosti na adresu ostrieľaného útočníka tréner bronzovej martinskej družiny Ján Hegyi.
Kapitána Bardejova na rovinu povedal, čo si myslí o martinskom tíme a jeho fanúšikoch Čítajte V turčianskom klube odohral Karol Ondreička tri sezóny. Počas nich patrilo mužstvo medzi špičku najvyššej súťaže a z Martina sa práve v tomto období definitívne stalo hokejové mesto. Elektrizujúca atmosféra vypredaného štadióna hnala tím dopredu, pričom rešpekt mali i súperi. Často hráči konkurenčných celkov v pozápasových rozhovor spomínali, že ešte ani nevystúpili z autobusu a už prehrávali 0:2.
„Bolo to jedno z najkrajších období mojej kariéry. Zložilo sa silné mužstvo, ktoré dokázalo počas niekoľkých sezón konkurovať hokejovým baštám. Pohybovali sme sa niekde okolo štvrtého miesta, čo bola v tom období pre klub z hokejového vidieka výborná vizitka. Z viacerých hráčov vtedajšieho kádra vyrástli správni hokejoví lídri,“ povedal Karol Ondreička v rozhovore, ktorý pred niekoľkými rokmi poskytol MY Turčianskym novinám.
Stali sa z nich páni hokejisti
Pri ostrieľanom borcovi naberal skúsenosti i vtedy 20-ročný Peter Bartoš. Takisto sa začali výrazne presadzovať ďalší odchovanci Jaroslav Török, Michal Beran, Daniel Babka či Branislav Stolárik a v bráne čaroval Rastislav Rovnianek.
Z hokejového rozhodcu je chatár. Z jedálne vidno Tatry, ľudia tam chodia na langoše Čítajte „Vyprofilovali sa na pánov hokejistov. Postupne sa dostali do pozície, v akej som bol počas môjho pôsobenia v Martine. Je však logické, že sa im tak darilo. Veď sa učili hrať hokej od Karola Ondreičku,“ rozosmial nás i seba v spomínanom rozhovore legendárny hráč.
Žiaľ ďalšiu hokejovú debatu už spolu neabsolvujeme, pretože Karol Ondrejička nečakane odišiel do hokejového neba vo veku 63 rokov. Správa o jeho náhlom úmrtí zaskočila športovú verejnosť v utorok 4. februára 2025.
Česť jeho pamiatke.
KAROL ONDREIČKA
Narodený 18. mája 1961 v Banskej Bystrici. Bol jedným z výrazných talentov slovenského hokeja. Vďaka dobrým výkonom v materskom klube prestúpil do Slovana Bratislava, kde už ako 21-ročný okúsil najvyššiu federálnu súťaž.
Za belasých odohral takmer desať sezón a viac ako 300 zápasov, pričom bol pevnou súčasťou zostavy. V útoku nastupoval po boku zvučných mien ako Hornák, Pethö či Horváth. Vynikal svojou šikovnosťou, ale aj tým, že vždy bojoval za svoj tím do poslednej sekundy zápasu.
Vo federálnej lige si zahral aj za Duklu Trenčín. Po odchode zo Slovana obliekal v sezóne 1992/1993 dres Zvolena. V závere spomínaného ročníka zamieril do fínskeho klubu HeKi, no vrátil sa späť na Slovensko.
V drese Martina následne odohral tri ročníky v slovenskej extralige a kariéru uzavrel štyrmi sezónami v drese Banskej Bystrice.
