MARTIN. Pred štartom play-off sme s Jaroslavom Markovičom najskôr detailne rozobrali dlhodobú časť a potom sa už sústredili na blížiacu sa rozhodujúcu časť ročníka. V rozhovore dostala priestor aj téma mládeže, zaujímali sme sa o prípadný príchod nového trénera či pohľad vedenia na fanúšikovský záujem.
Máme za sebou dlhodobú časť druhej ligy, bola pre Martin úspešná?
Sme športovci, plánom bolo skončiť čo najvyššie, pričom sme pomýšľali na prvé dve priečky. Súťaž nám ukázala, že je kvalitná, mužstvá, ktoré skončili pred nami, majú silu a vo svojom strede hráčov so schopnosťami rozhodovať zápasy. S umiestnením nie sme spokojní, ale za pomerne krátky čas sme prešli pomerne slušný kus cesty. Niektoré prekážky sa nám na nej nepodarilo zdolať iné nie. Neplačeme nad rozliatym mliekom a stále hľadáme cesty, riešenia a spôsoby, ako sa zlepšiť.
Naše prehry boli zväčša tesné. Čo chýbalo tomu, aby sa zápasy skončili opačným výsledkom?
Pomôžem si domácim súbojom proti Bardejovu, ktorý som si pozrel na videu dvakrát. Mali sme hernú prevahu, výrazne súpera prestrieľali, v hre päť na päť tam neboli žiadne väčšie systémové chyby, chalani držali veci, na ktorých sme sa dohodli. Nehrali sme dobre presilovky, v ktorých sa dosť trápime, a skúsený súper si nimi, naopak, pomohol. Dovolím si povedať, že ak by sme udržali vedenie 3:2 až do konca, 90 percent tých, ktorí boli po stretnutí s naším výkon nespokojní, by povedali, že sme hrali výborne. Taký je však šport. Ideme správnym smerom, pracujeme na svojich rezervách, sme pripravení bojovať ďalej a veríme v pozitívny koniec.
Načrtli ste problém s využívaním presiloviek. Ako sa čo najviac zlepšiť v tejto hernej činnosti, ktorá láme zápasy?
Rozoberali sme to s kolegami a Martinu nefungovali presilovky už pred pätnástimi rokmi v extralige. Odľahčene poviem, že to tu máme asi zakliate. Teraz vážnejšie. Je veľmi jednoduché hrať presilovku, keď vám to lepí a všetko vychádza. Na chalanoch vidno, že chcú, snažia sa, ale nevyjde im jedna prihrávka či presilovka, prestanú si veriť a začnú sa zle rozhodovať.

Nič, čo sme im predtým ukázali, nakreslili zrazu neplatí. Hrával som presilovky celý hokejový život, a keď to nešlo, dali sme to na beka, ten to tam napálil a puk bolo treba zubami-nechtami dotlačiť za bránkovú čiaru. Treba dať škaredý gól, ktorý to zlomí. Receptom je jednoduchosť, dobré clonenie, dôraz. Čím viac špekulujete, tým hlbšie sa do problému zahrabete.
Pozitívnym bodom je určite návštevnosť. V priemere chodilo v dlhodobej časti na naše domáce zápasy približne 1 300 divákov, pričom rekordná návšteva sa vyšplhala na skvelých 2 142 fanúšikov. Je to už výsledok vašej roboty alebo ešte istý druh nostalgie za starými dobrými časmi?
Najpozitívnejším zistením je, že martinským fanúšikom na hokeji záleží. Za posledné roky sa mohli viackrát cítiť oklamaní a nikto by sa nemohol čudovať, ak by zostali zatrpknutí. Dôvera je vec, ktorú získavate dlhodobo, ale zo dňa na deň o ňu môžete prísť. Nové vedenie pracuje v klube štyri mesiace aj s cestou. Sme stále len na začiatku, a preto by som sa do akýchkoľvek hodnotení ešte nepúšťal. V každom prípade, spomínaný divácky záujem ma príjemne prekvapil. Vážime si každého jedného fanúšika a o každého z nich budeme naďalej bojovať.
Budete motivovať tím aj tým, aby svojím výkonom opäť dotiahol na štadión dvojtisícovú návštevu?
Hrať hokej na amatérskej úrovni pred dvomi tisíckami fanúšikov bolo pre väčšinu našich chalanov niečo, čo v kariére ešte nezažili. Hovoríme im, že ľudia sa prišli pozrieť na nich a oni ich pozvali svojimi výkonmi a prístupom. Zároveň im prízvukujeme, že nevydarená desaťminútovka, aká nás postretla v Dolnom Kubíne, dokáže všetko dobré znegovať. Verím, že pokazená koncovka súboja na Orave bola pre nich poučná a zároveň motivujúca v tom zmysle, že už nič podobné nedopustia.

Od ktorých ďalších pozitívnych vecí by ste sa chceli v play-off odpichnúť?
Väčšina ľudí prioritne rieši výsledky, čo je na jednej strane pochopiteľné. V klube sa ale denne odvedie množstvo neviditeľnej roboty. Nastavil sa podľa mňa správny smer, tréningový proces je na pomery druhej ligy veľmi kvalitný. Ani v jednom zápase sme herne nevybuchli. Možno nám nevyšiel domáci súboj s Rimavskou Sobotou, ale tam to chlapsky zobral na seba Braňo Bernát, pre ktorého to bol prvý duel po návrate domov a priznal, že trošku podľahol tiaži okamžiku.
To sa však stane každému. Keď budeme lepšie zvládať herné detaily, keď si poctivou robotou na ľade i mimo neho nakloníme na svoju stanu športové šťastie, ktoré sme si pohnevali najmä v Dolnom Kubíne, budeme úspešní. Mužstvo trénuje od utorka do piatka každý deň, schádza sa nás dvadsať a všetci makajú v intenzite zodpovedajúcej úrovni vyššej súťaže. Keďže v play-off sa hrá v sobotu a v nedeľu, môžeme si z dvoch zápasov po sebe urobiť určitú výhodu.
Vo štvrťfinále narazíme na obhajcov vlaňajšieho prvenstva z Púchova. Akú očakávate sériu?
Nadstavba ukázala, že všetky tímy, ktoré ju hrali, sú výkonnostne na veľmi podobnej úrovni. Rozhodne aktuálne forma a ako to v play-off býva, jazýčkom na váhach budú i výkony brankárov. Braňo Bernát je na pomery druhej ligy nadštandardný gólman a verím, že sa to prejaví. Púchov má veľmi kvalitnú prvú lajnu, ktorá ťahá celé mužstvo. Ak sa nám ich elitnú formáciu podarí eliminovať, budeme na dobrej ceste uspieť. Určite máme potenciál, aby sme cez Púchov prešli.
V hre bol aj príchod nového trénera. Je už táto téma uzavretá?
Minulú stredu som mal stretnutie s trénerom, ktorý bol príchodu k nám naklonený, no ešte si do dnes (pondelok) nechal čas na rozmyslenie. Ak by ponuku prijal, od utorka preberie mužstvo a ja by som mohol pomôcť tímu ako hráč. Ak nepríde, zostanem na trénerskom poste. Či už to skončí tak alebo onak, naše mužstvo má kvalitu na to, aby bolo úspešné.
Naskočí v play-off na ľad aj majster sveta z Göteborgu Peter Smrek?
Áno. Som rád, že do rozhodujúcej časti sezóny s ním môžeme počítať. A to ešte máme v talóne Tomáša Pokrivčáka, ktorý o sebe skromne tvrdí, že bez neho naše presilovky nefungujú, a preto ich musí hrať. Je radosť mať v tíme takého sebavedomého borca (smiech).
V úvode ročníka ste deklarovali, že budete pracovať s rozpočtom na úrovni 120 – 130 tisíc eur. V priebehu sezóny ale prišli do mužstva na druhú ligu nadštandardní hráči. Museli ste rozpočet zvyšovať?
Nie. Hneď na začiatku sme si nastavili, nazvem to platový strop, ktorý sme neprekročili. Je to predovšetkým o tom, že chalani, ktorí prišli, uverili našej robote a vízii. Viac ako deväťdesiat percent kádra tvoria domáci hráči a to je v tejto fáze správna cesta pre martinský hokej.

Zohnať na Slovensku financie na šport je veľmi ťažké. Ako veľmi pomáha, keď tím dosahuje dobré výsledky?
Keď sa vyhráva, je to dosť veľká pomoc. Úspech vždy priťahoval a stále bude priťahovať viac. S partnermi však komunikujeme aj o tom, že rozvoj hráčov, budovanie tímu má svoje zákonitosti a tie treba rešpektovať. Inak nič zdravé a dlhodobo fungujúce nevybudujete. Pozerať sa čisto len na výsledky či rýchly úspech, je krátkozraké.
Dávať šancu mladým odchovancom a stavať na nich budúcnosť je určite správna cesta, ale máme dosť šikovných mladíkov?
Aktuálne vidíme, že keď príde prvoligový junior do amatérskej mužskej druhej ligy, nie je rozdielovým hráčom a z môjho pohľadu by mal byť. Dorast musí hrať baráž o extraligu, čo takisto nie je ideálne. V klube sa pripravuje 350 detí, čo je super, no nesmie nás to odviesť od toho, že v práci s mládežou máme dosť veľké rezervy. Asi najväčšou výzvou súčasnosti je výrazné zlepšenie v tomto smere.