DIVIAKY. Medzi najväčšie ofenzívne opory Diviak aktuálne patrí Radoslav Ďanovský, pričom v poslednom období vrátane aktuálneho ročníka je ich najlepším zakončovateľom. V sezóne 2022/2023 bol s 22 presnými zásahmi tretím najlepším strelcom piatej ligy sever. Prvý seniorský zápas odohral už ako šestnásťročný.
Najvýraznejšie sa presadil v ročníku 2015/2016, keď s Fomatom postúpil do druhej ligy a s 36 gólmi jednoznačne vyhral poradie strelcov tretej ligy stred. Druhú ligu si zahral za Martin, Banskú Bystricu i Nové Mesto nad Váhom. Rodák zo Slovenského Pravna oslávil v sobotu (8. februára 2025) tridsiate narodeniny.
Začneme zdvorilostne, takže všetko najlepšie k narodeninám.
Ďakujem veľmi pekne.
Na gratuláciu nadviažem tým, že sa spýtam, či v Diviakoch oslávenci prispievajú do tímovej kasy?
Peniaze sa nevyberajú, skôr keď niekto oslavuje narodeniny alebo príjemnú rodinnú udalosť, donesie fľašku, prípadne drobné občerstvenie. Po sobotnom prípravnom zápase s Bystričkou som spoluhráčov pozval k nám do Slovenského Pravna na oslavu tridsiatky. Všetko bolo super, v tíme máme chalanov, ktorí pracujú v Policajnom zbore, takže bol zabezpečený aj verejný poriadok (smiech).
V prvých dvoch zápasoch zimnej prípravy ste strelili päť gólov. Baví vás futbal v tridsiatke rovnako ako na začiatku kariéry?
Aktuálne je jasnou prioritou rodina a už sa zbytočne dlho nepaprem vo futbalových veciach. Človek získa väčší nadhľad a s čistou hlavou sa hrá lepšie. Mám pocit, že v posledných rokoch ma futbal vďaka tomu viac napĺňa. Teším sa na tréningy, snažím sa žiadny nevynechať a celkom sa mi to darí. Musím pochváliť aj ostatných chalanov, tréningová účasť je aktuálne nadpriemerná, čo je dobré znamenie smerom do zvyšku sezóny. Verím, že nám to vydrží. Samozrejme ma teší, že mi to padá aj v príprave, ale najpodstatnejšie bude, aby strelecká forma gradovala v majstrovských stretnutiach.

Zimná príprava je pre drvivú väčšinu futbalistov najmenej obľúbeným obdobím sezóny. Patríte tiež do tejto veľkej skupiny?
Nebudem klamať, patrím. S pribúdajúcimi rokmi sa ale môj pohľad na zimnú zaberačku zmenil. Aj teraz si so staršími chalanmi pred ťažkým tréningom zanadávame, no odmakáme to naplno, aby naši mladí hráči dostali správny príklad. Aby si povedali, že keď to zvládli starí páni, zvládneme to takisto my.
Ako v Diviakoch vyzerajú zápasy starí – mladí, ktoré sa zvyknú hrať na konci tréningov?
Mladých si vieme celkom slušne vychutnať, ale všetci sme si tým prešli. Keď sa budú snažiť a makať na sebe, zlepšia sa a určite to v budúcnosti ocenia.
Na ktoré futbalové sezóny najradšej spomínate?
Bolo ich viac. Veľmi sme si futbal užívali v tímoch Fomatu U17 aj U19. Najskôr sme dve sezóny po sebe vyhrali druhú ligu mladšieho dorastu a následne dvakrát druhú ligu staršieho dorastu. Štyri triumfy po sebe boli skvelé, navyše mne sa vo všetkých štyroch prípadoch podarilo vyhrať súťaž strelcov. Už ako šestnásťročného ma v tom období tréner Stanislav Ruman vytiahol do áčka, čo bol neskutočný pocit.

Nedostali ste v tom čase ponuky od klubov, ktoré boli vo futbalovej hierarchii vyššie ako Fomat?
Ponúk bolo viacero. Zaujímali sa o mňa Liberec či Podbrezová. Chcel som však predovšetkým veľa hrávať a nie niekde naskakovať v polovici druhého polčasu a čakať na šancu, ktorá by možno ani neprišla. S odstupom času môžem povedať, že to bol dobrý krok.
Nie je nič výnimočné, keď mladí hráči radšej ukončia futbalovú kariéru, aby išli hosťovať do mužstva z nižšej súťaže. Prečo ste ako devätnásťročný mladík zvolili opačnú cestu?
Dávalo mi to zmysel. Pre zdravotné problémy som mal dlhší výpadok a cítil som, že v áčku Fomatu nebudem dostávať toľko priestoru. Preto som zamieril na polročné hosťovanie do Diviak. Odtiaľ si ma pred sezónou 2015/2016 stiahol späť do Martina tréner Jozef Šino. Dal mi šancu v príprave a presvedčil som ho, že do tímu patrím. Následne som z individuálneho hľadiska zažil svoj najlepší ročník. Nielenže sme postúpili do druhej ligy, ale ako dvadsaťročnému sa mi podarilo vyhrať s 36 gólmi tabuľku strelcov tretej ligy stred.
Dovolím si povedať, že na hrotového útočníka ste extrémne nízky. Napriek tomu dávate množstvo gólov tak, že sa presadíte hlavou medzi dvojmetrovými stopérmi. Ako je to možné?
Mám celkom solídny výskok, ale ten by sám osebe nestačil. Snažím sa byť predovšetkým maximálne dôrazný a to prináša úspech. Dnes už síce majú jednotlivé tímy svojich súperov celkom slušne načítaných, ale keď ma hráči druhého tímu zbadajú v šestnástke, som si istý, že stále majú niekde v podvedomí to, že s mojou výškou sa proti nim skrátka nemôžem presadiť. Dajú mi o niečo viac priestoru a potom už je len na mne, ako ho využijem.
Bola nízka výška najväčšou brzdou vašej futbalovej kariéry?
Našli sa tréneri, ktorí mi povedali, že s mojou výškou zo mňa nikdy dobrý hrotový útočník nebude. Niektorí ma chceli pchať do obrany, čo bol pre mňa najväčší trest. Bez mučenia priznám, dosť ma zamrzelo, keď ma niekto takto odpísal. Našťastie, narazil som i na trénerov, ktorí mi dali šancu. Jedným z nich je i náš terajší kouč Jozef Šino, pod ktorého vedením som strávil už asi jedenásť rokov. Prešli sme si peknými i horšími časmi, vieme na seba aj poštekať, no viem, že je to rovný chlap a absolútne ho rešpektujem. Takisto mi do kariéry veľa dali Dušan Tóth či Norbert Juračka.

Vždy ste chceli byť útočníkom?
S futbalom som začínal u nás doma v Slovensko Pravne a či veríte, alebo nie, bol som brankár. Postupne som sa však prepracoval až na hrot. Pamätám si, keď mi ako osemročnému dali prvý dres. Vtedy bola jedna veľkosť pre žiakov, takže taký istý dostali aj pätnásťroční chalani. V tom mojom som sa takmer utopil a mama malo čo robiť, aby ho skrátila a zúžila. Keď nad tým rozmýšľam, teraz by mi bol ten žiacky dres akurát (smiech).
V piatej lige za Dynamo stále nastupuje Ľubomír Horváth, ktorý tento rok oslávi päťdesiatku. Čo na to hovoríte?
Jeho futbalová dlhovekosť je neuveriteľná. Je však za tým kopec poctivej roboty, driny a absolútna oddanosť futbalu. Keďže máme v tíme Ľuba, aspoň viem, že mám pred sebou minimálne ďalších dvadsať rokov kariéry (smiech).