MARTIN. Po rokoch sa opäť môžeme pozerať na Plicku. Odvtedy, ako pre zlý technický stav prónayovskej kúrie museli v roku 2015 zatvoriť v Blatnici stálu expozíciu, jeho vzácne zábery skončili v archíve.
Slovenské národné múzeum v Martine ich však pri príležitosti jeho 130. výročia narodenia opäť vytiahlo a ešte minulý rok začalo pripravovať zatiaľ najkomplexnejšiu a najväčšiu výstavu jeho diela. Otvoriť sa ju podarilo až vo februári.
Malo by ísť o dlhodobú výstavu, ktorá bude v budove nad mestom sprístupnená minimálne tri roky.
Fotky na obrovských plátnach
Obrovský záujem o Karla Plicku (1894 – 1987) a nadšenie z jeho návratu do expozície bolo cítiť aj na vernisáži. Početná účasť prekvapila aj samotných múzejníkov, návštevníkov zas samotná výstava. Je moderná, nápaditá.
Fotografie sú premietané podľa voľby návštevníka na veľkých plátnach, ktoré sú rozmiestnené v priestore. Pomedzi ne sú vystavené súkromné predmety i fotografie Karola Plicku. Výstava predstavuje viac ako 450 Plickových záberov z 20. až 60. rokov 20. storočia predovšetkým zo Slovenska, ale aj z Čiech a Moravy.
„Keďže formovanie jeho fotografovania súviselo so zberateľskými cestami za ľudovou piesňou, s fenoménom hudby a spevu súvisí lyrický akcent jeho obrazu. Neláka ho prchavosť chvíle alebo náhodnosť, ktoré bývajú tak vďačné pre fotografiu, on hľadal trvácnosť a krásu, ktorú overili veky,“ zhodnotila Plickovu tvorbu autorka výstavy Dáša Ferklová.
V brušku boli v poriadku, na svet prišli s diagnózami. Adriana je na liečbu dvojičiek sama Čítajte Masaryk mu kúpil kameru
Na otvorenie výstavy prišiel z Prahy aj 93-ročný syn folkloristu, fotografa a filmára Ivan Plicka s dcérou Katarínou. „Keď bolo zatvorené Plickovo múzeum v Blatnici, nastalo také ticho. Hovoril som si, že zabudli. Ale chvalabohu som sa mýlil a som rád, že je tu výstava, ktorá opäť naštartuváva vzťah k otcovi,“ vyznal sa pred prítomnými Ivan Plicka.
Zdôraznil radosť z toho, že kvôli výstave prišiel do Martina, pretože toto mesto zohralo v Plickovom živote kľúčovú úlohu. Mal na mysli pracovnú príležitosť v Matici slovenskej, kvôli ktorej sa tu Karol Plicka v roku 1923 presťahoval.
Ako nadaný muzikant, ktorý sa venoval hre na husliach a dirigovaniu, mal zbierať ľudové piesne. Pri cestách začal fotoaparátom, neskôr kamerou zachytávať aj spevákov a speváčky týchto piesní a ich prirodzené prostredie v čase, keď bola ľudová kultúra na svojom štýlovom vrchole.
Veľké odhalenie: Aj martinskí herci vyšli s pravdou von, priznali sa vo videu Čítajte Časom sa kvôli jeho nadšeniu pre prácu jeho pobyt na Slovensku predĺžil.
Ivan Plicka spomenul aj druhý zlomový bod týkajúci sa Martina. „Počas pobytu Masaryka na Bystričke ho otec informoval o svojej zbierkovej činnosti, ukazoval mu fotografie, púšťal filmy, ktoré nakrútil takou primitívnou kamerou. Keď prezidentovi predniesol svoju víziu o celovečernom filme, Masaryk mu zakúpil vtedy tú najluxusnejšiu kameru a ňou otec natočil aj prvý slovenský zvukový film Zem spieva,“ prezradil umelcov syn. Spomínaná kamera je súčasťou výstavy.
Bála sa, že jej vidno pod sukne
Pripomenul, že vystavené fotografie vznikali takmer pred sto rokmi za (pre nás už) nepredstaviteľných podmienok, ktoré vtedy prináležali vtedajšej technike. Práve z fotografovania pochádza jedna z historiek, ktorú majster rád sám hovoril. Vznikla, keď fotil ženu a medzi obecenstvom okolo bol aj jej manžel.
Plicka mu ponúkol, že sa môže do aparátu pod prikrývkou pozrieť, ako jeho manželka bude vyzerať. „Joj, Mariška, veď ty si hore nohami!“ reagoval prekvapene, lebo nevedel, že na vtedajších fotoaparátoch sa všetko zobrazovalo naopak. Žena vykríkla a rukami si držala sukne, aby jej pod ne nebolo vidieť.
Materiál vozili na štvorkolkách, náradie im kradli. V Turci obnovili kostol ukrytý medzi stromami Čítajte Vyhol sa vojne kvôli výške
Na výstave je množstvo rodinných fotografií Karola Plicku, nábytok z jeho pracovne, fotoaparáty i husle, na ktoré hrával. Hudba bola jeho ďalšou láskou. Ako prezradil jeho syn Ivan, prežil ňou aj 1. svetovú vojnu.
„V roku 1914 narukoval do armády Rakúska-Uhorska, no vojne sa napokon vyhol, lebo meral 196 centimetrov, už vtedy bol obor. Nemali naňho totiž takú veľkú helmu a topánky,“ zasmial sa. Karla Plicku vtedy dali k muzike vo Viedni. Vojnu napokon strávil pri dychovom nástroji, na ktorom nevedel hrať.
Bosniak žijúci v Martine pred rokmi ohúril logickými skladačkami, teraz vyrába magnetky Čítajte
