MARTIN. Marián Demáček doposiaľ nevie, čo ho za socializmu ťahalo do starého bazáru v jednosmerke. Skrátka tam musel vojsť, hoci si nikdy nič nekúpil. Keď krátko po revolúcii zistil, že chátrajúca nízka budova je prázdna, neváhal. V tom čase uvažoval – tak ako mnohí – že by začal podnikať.
„Pôvodne sme chceli s kamarátom otvoriť umývaciu linku na autá a popri nej stanicu STK, ale legislatíva bola v tomto ešte v plienkach,“ začína svoje rozprávanie zakladateľ obchodu DEMRO.
Bol rozhodnutý nízky domček kúpiť, hoci stále netušil, čo v ňom bude prevádzkovať. Pôvodných majiteľov – rodinu Tlstých vypátral v Prahe, a tí proti predaju nenamietali.
„Doteraz sme s touto rodinou v kontakte. Pôvodná majiteľka už nežije, ale píšeme si s ich deťmi. Jej manžel pracoval v českej diplomacii,“ prezradil Marián Demáček.
Vyviezli vlečky neporiadku
Tým si Demáčkovci vytvorili záväzok na zvyšok života. Bez peňazí nazvyš, no s chuťou pracovať sa celá rodina, vrátane starých rodičov a dcér Mirky a Márie, vtedy ešte len školáčok, dala do roboty.
Svet mal McDonald´s, Martin Frito. Turčiansky fastfood oslavuje 35 rokov Čítajte K budúcej predajni patrila aj prístavba, v ktorej bývalí obyvatelia nechali hromadu neporiadku. Celkom vzadu stála ešte menšia budova, v ktorej bola opravovňa konských chomútov. „Vytiahli sme z budov sedemnásť traktorových vlečiek neporiadku. A to sme ešte ani nezačali búrať,“ zasmiala sa hlava rodiny.
Ruku k dielu pridali aj dcéry. „Pamätám si, ako sme krompáčom vytrhávali z podlahy drevenú podlahu,“ načrela do spomienok dcéra Mária, ktorá mala v tom čase dvanásť rokov. Do prevádzkyschopného stavu dali Demáčkovci predajňu za rok.
Z dovoleniek nič nebolo
Medzitým si Marián Demáček kúpil klasickú modrú Aviu Furgon, vďaka ktorej obchod postavili. Vozili na nej všetky stavebné materiály i zariadenie. „Pôvodne sme ju chceli prerobiť na obytný voz, s ktorým sme chceli chodiť na dovolenky,“ pridala sa k spomienkam dcéra Mária.
„No a najbližších trinásť rokov sme na dovolenke neboli, obetovali sme čas obchodu,“ doplnil ju otec, ktorý s modrým vozidlom začal podnikať. Rozvážal tovar do obchodov, neraz obehol aj desať skladov.
V Martine postavil reťazec svoju druhú predajňu. Pre mesto musí zabezpečiť viacero investícií Čítajte Cestoval do Brna, no časom ich bolo dostatok aj v Martine a Sučanoch. Po čase začal zvážať tovar sám sebe. V rodine padlo rozhodnutie, že ľavú polovicu malej predajne so 40 metrami štvorcovými určia na zeleninu, pravú na papiernictvo. Obchod s pultovým predajom otvorili 8. augusta 1991 a nazvali ho DEMRO, teda Demáčkova rodina.
Ľudia stáli v dlhom rade
Ako sa ukázalo, bolo to dobré rozhodnutie. „V tom čase bol hlad po tovare, ktorého stále veľa nebolo,“ vysvetlila Mária, podľa ktorej ľudia stáli na ulici v rade.
„Boli sme na melónoch na dolniakoch. Doniesli sme plnú aviu a za chvíľu boli preč,“ dodala. Rovnako sa rýchlo rozchytal aj toaletný papier. V predajni bolo šesť predavačiek a nestíhali sa obracať.
Peniaze za ovocie a zeleninu sa rýchlo vracali, navyše mala rodina kde tento tovar uskladňovať. V prístavbe bola veľká pivnica. Časom sa však počet „zelovocov“ v meste rozrástol, vo veľkom sa plodiny predávali na tržnici. Tento tovar prestal byť výnosný, a tak rodina rozmýšľala, aký iný sortiment spojiť s papierom?
Výsmech od konkurencie
V roku 1996 ovocie so zeleninou nahradili Demáčkovci drogériou, ktorej bolo v martinských skladoch tiež dosť. Navyše – stále bolo na trhu množstvo slovenských výrobkov, ktoré dnes už neexistujú. U zákazníkov, napriek tomu, že to nebola jediná drogéria v meste, sa to stretlo opäť s úspechom.
„Naša konkurencia sa nám však vysmievala. Načapali sme v predajni cudzie predavačky, ako hodnotia a posmievajú sa,“ zmienila sa mladšia dcéra Mirka. „Boli sme začiatočníci, nemali sme vedomosti, ako sa čo uskladňuje a oni boli skúsenejší. Časom sme sa to ale naučili,“ dodala na ich adresu ospravedlňujúco.
V Martine máme národný klenot. Je čarovný, dokáže plniť sny Čítajte Podnikanie bez telefónu
Kým ženská časť rodiny stála za pultom, otec rodiny obiehal sklady a snažil sa zákazníkov priniesť všetko, čo potrebovali. „Choď do DEMRA, oni to zoženú,“ hovorievali si ľudia medzi sebou. Dnes, v čase mobilov, to znie až neuveriteľne, ale prvé roky predajňa nemala žiaden telefón.
„Telefónna sieť mala v tom čase svoju kapacitu, na náš nevyšlo. Kúpil som teda vysielačky s rádiostanicami. Jednu mala manželka na predajni, ja druhú v aute. Keď som išiel na nákup do Žiliny, skúšal som, či sa spojíme, či ešte niečo netreba. Niekedy sa to podarilo, niekedy nie,“ zasmial sa Marián.
Šesťmetrovú anténu mali ešte donedávna na streche ako pamiatku na ich začiatky.
Jeden deň v starom, druhý v novom
Rodina sčasti zrekonštruovala zadnú časť budovy, ktorú prenajala cestovnej kancelárii či Čamborovcom na kvetinárstvo. Vchádzalo sa k nim cez úzku bránu vedľa domu. Na predajni neustále niečo opravovali, vymieňali. V istom čase bol v jednosmerke pomerne veľký stavebný ruch.
Výstavbu zariadenia pre seniorov v Martine predĺžila nečakaná udalosť Čítajte Cez víkendy sa v montérkach stretali Demáčkovci so susedmi Stahlovcami, ktorí upravovali výklad, naproti v súčasnej Basta Fidli zas vŕtali Kmeťovci.
V čase blížiaceho sa milénia sa Demáčkovci rozhodli postaviť celkom novú a väčšiu predajňu. A tak sa namiesto nízkej budovy o tri roky v jednosmerke objavila poschodová stavba. „Ani jeden deň sme nemali zatvorené. Všetko sa robilo počas plnej prevádzky,“ podotkla Mária.
Demáčkovci začali totiž odzadu. Keď pristavili zadnú časť, presťahovali do nej predajňu a pustili sa do prednej časti. V provizóriu vchádzali zákazníci do predajne cez dvor a bočný vchod. „V sobotu sme zatvorili ešte starú predajňu a v pondelok otvorili vzadu novú. Všetko sme stihli presťahovať cez víkend,“ prekvapuje Mária, ktorá osobne trávila aj tento čas na stavbe.
„Cez týždeň robila na stavbe stavebná firma, cez víkend sme niektoré práce robili my. V sobotu sme na obed zatvorili predajňu a išli makať,“ opísala. „Mesto nám nepovolilo vstup na novú pešiu zónu ani len s fúrikom, takže keď sa búral predok, všetky sutiny sme fúrikovali ponad novú zadnú časť a zhora sypali zasa dolu na zem,“ doplnil Marián.
Na Vianoce večerali pred pol nocou
Predajňa sa rozšírila zo 40 na 640 metrov štvorcových. Po čase nestačil ani tento priestor. „Za deň sme mali päťtisíc platiacich zákazníkov, uličky boli plné ľudí,“ zaspomínala si Mirka. Po príchode siete DM drogerie ich však sčasti ubudlo.
„Myslím, že pre Martinčanov bola v tom čase príliš moderná a drahá. O veľa zákazníkov sme skôr prišli kvôli Tescu. To bola prvá veľká sieť v meste. Dovtedy chodil celý Martin k nám,“ myslí si Mária.
TURČIANSKY KVÍZ: Ste pozorní čitatelia? Otestujte sa na 10 otázkach Čítajte DM-ka ale napokon z centra odišla, rovnako sa na chvíľu na pešej zóne ohrejú iné „sieťovky“, DEMRO tu však stále je. „Od začiatku sme ponúkali na tú dobu nadštandardný servis, radili sme a snažili sa ľuďom slúžiť. Obchod môže slúžiť len na základe dobrého vzťahu k zákazníkov, na ňom všetko padá,“ myslí si Marián a dodáva, že si veľmi váži aj prácu predavačiek.
„Vždy som ich ľutoval, najmä na Vianoce. A to som nevedel, že raz budem mať vlastný obchod. Moju manželku som tiež neraz našiel vzadu na schodoch so slzami v očiach. Raz sme na Vianoce večerali o jedenástej večer, lebo sme mali otvorené do siedmej večer. Celkom sme sa tomu obchodu oddali,“ zaspomínal si.
V ponuke je aj Marína
Demáčkovci časť obchodného domu prenajímajú. Dolu je predajňa mobilov, hore býval butik, dnes je tam časť čínskeho obchodu zo susednej budovy. Majitelia oboch budov prebúrali steny a zväčšili priestory.
Sortiment drogérie a papiernictva neustále dopĺňajú iným. V predajni sú kuchynské potreby, sklo-porcelán i darčekové predmety.
Rodina prevádzku neustále modernizuje. Otvorila online predaj, medzi prvými zaviedla platbu kartou, teraz prišli ako prví s bezkontaktnými pokladňami. „Nechceme, aby mali pocit, že sú tam na platenie sami. Vždy tam stojí predavačka, ktorá im rada poradí alebo tovar naúčtuje za nich,“ pripomenul Marián.
Herec Tomáš Grega: Ako Duchoň si zakaždým odbehnem na javisku jedenásť kilometrov Čítajte Okrem iného, nie sú to obyčajné pokladne. Rozprávajú hlasom martinského Karola Duchoňa. Herec Tomáš Grega nahovoril aj telefónnu linku s automatom. Ponúka aj jednu veľmi nezvyčajnú a milú možnosť – môžete si vypočuť v jeho podaní báseň Marína.
