MARTIN. Reprezentovala Slovensko na svetovom šampionáte v hokeji do 18 rokov. V sezóne 2022/2023 bola oporou martinského ženského družstva, ktoré získalo titul majsteriek Slovenska v hokeji. Ešte v tínedžerskom veku jej v materskom klube prišili na dres kapitánske céčko.
Má za sebou viacero svetových šampionátov v hokejbale, pričom v ženskej reprezentácii zažila na najvyššom fóre premiéru vo veku 15 rokov a 75 dní. Skôr to stihla už len Nela Lopušanová.
Šikovná 20-ročná obrankyňa NINA ŠTRBÁKOVÁ však na konci minulého roka prešla životnou skúškou, ktorá sa s tými športovými nedá veľmi porovnávať.
Lekári jej totiž v hlave objavili nádor, ktorého odstránenie si vyžiadalo náročnú operáciu, pričom možnosť jej úspešného zvládnutia by sme v športovej terminológii mohli zadefinovať ako päťdesiat na päťdesiat.
V legendárnom obchode sa zákazníkom prihovára Karol Duchoň, telefonujúcim znie báseň Marína Čítajte Zdravý človek si neviem predstaviť, aké náročné je spracovať informáciu, ktorú ste si museli vypočuť. Ako ste to zvládli?
V prvom rade som si povedala, že toto už nie je sranda a na slovo budem poslúchať lekárov. Bolo som ochotná hneď skončiť s hokejom, čo bolo dovtedy pre mňa nepredstaviteľné. Na sto percent som robila veci, ktoré bolo treba urobiť, aby to celé dobre dopadlo. Snažila som sa stále niečím zamestnať, chodila na ľad ako tréner, pretože hrať som nemohla. Dokonca som si na videu pozrela operáciu, ktorú podstúpim.
Vedelo vaše okolie, aký máte problém?
Len moji najbližší. Aj rodičov som poprosila, aby to nikomu nehovorili. Vedela som, že by ma ľudia ľutovali a presne to som nechcela, pretože to by mi len pripomínalo, že mi niečo je. Keď sa ma niekto spýtal, prečo nehrám hokej, tak som odpovedala, že mám problém s tlakom. Niekoľkokrát sa mi stalo, že už som to chcela kamarátom a známym povedať, ale udržala som sa.
Dostávali ste od tela signály, že sa vnútri niečo deje?
Dlhšiu dobu som odpadávala, stávalo sa mi to tak dvakrát do roka. Nevedeli sme presnú príčinu, predpokladalo sa, že som málo pila, málo jedla, veľa trénovala a podobne. Na poslednej športovej prehliadke mi ale zistili veľmi nízky tlak a keď som išla do záťaže, už mi ho nevedeli ani zmerať.
Posilami mladíček z Ružomberka i zázračné dieťa Žiliny, v hre ešte angažovanie obrancu Čítajte Čo sa ešte dočítate:
- v aký deň sa dozvedela nepríjemnú diagnózu,
- či mali otrasy spojené so športovými aktivitami niečo spoločné so vznikom nádoru,
- aká nepríjemnosť sa jej stala po operácii.
Vtedy ste začali problém intenzívnejšie riešiť?
Nebola som si istá, či je to nevyhnutné. Odpadla som však na kúpalisku, a keď som sa prebrala, išlo mi srdce vyskočiť z hrude. Zašla som ku kardiológovi, ten ma vyšetril, postúpila som nejaké testy a tie ukázali, že problém bude pravdepodobne inde. Odporučil mi, aby som si spravila endokrinologické a neurologické vyšetrenia. Magnetická rezonancia hlavy definitívne ukázala, čo mi je. Osud to zariadil tak, že výsledky sme sa dozvedeli na ocinove narodeniny.
Mohli mať so vznikom nádoru niečo spoločné otrasy, ktoré musí telo športovca zvládať?
Na začiatku to bola jedna z možností, ale neskôr ju lekár vylúčil. Skôr tam zohrala úlohu genetika, zjednodušene povedané, nádor vo mne rástol odmalička.
Operácia, ktorú ste podstúpili, je veľmi náročná, pričom na Slovensku sa robia v priemere len dve podobné do roka. Toto ste vnútorne riešili?
Keď sa na to pozriem spätne, bola som naozaj úplne v pohode. Až ma to samú prekvapilo. Možno to bolo aj tým, že naozaj mohlo dôjsť k najhoršiemu, a tak som sa snažila užiť si každý deň. Veľkú podporu som cítila od najbližších ľudí. Ocino pozná Marcela Forgáča, ktorý zariadil, že mi Zdeno Chára a Marián Hossa poslali videosprávy, prostredníctvom ktorých mi pred operáciou zaželali všetko dobré. Také veci človeka neskutočne povzbudia. Deň pred operáciu som sa bez problémov vyspala, ešte som sestričkám hovorila, ako mi majú vyholiť hlavu, aby to potom dobre vyzeralo (smiech).
Hlavu jej zdobí poriadna jazva. (zdroj: ARCHÍV DŠ)Presne si pamätám všetko až do chvíle, keď prišli anestéziologičky a dali mi na tvár masku. Ďalšia spomienka je až na to, ako som sa prebudila a naši boli pri mne. Vôbec by som nepovedala, že ma operovali šesť hodín a ďalších tridsať hodín som prespala.
V Martine máme národný klenot. Je čarovný, dokáže plniť sny Čítajte Predpokladám, že ako prvé ste po operácii zisťovali, kedy budete môcť ísť na ľad?
Zase až taká pohoda to nebola. Prvý týždeň som bola prakticky nevládna. Najväčšie nervy som mala z toho, že v noci sa nemôžem vyspať. Týždeň som poriadne nejedla a bola len na infúziách. Po pár dňoch som sa chcela postaviť na nohy, no vôbec ma neposlúchali, akoby ani neboli moje. Prvým cieľom bolo postaviť sa na nohy a začať chodiť. Zhruba po týždni a pol som išla s mojou babkou vonku na krátku prechádzku.
Ste viac ako tri mesiace po operácii, vyzeráte výborne a spokojne. Uvedomujete si s odstupom času, čo všetko bolo v hre?
Beriem to tak, že počas operácie som bola na päťdesiat percent medzi živými a na päťdesiat percent už na druhej strane. Išlo naozaj o milimetre, stačil kúsoček a nemusela som vidieť, chodiť ani tu byť.
Za profesionálny prístup a stopercentne odvedenú robotu musím poďakovať profesorovi Branislavovi Kolarovszkému a personálu neurochirurgickej kliniky martinskej nemocnice. Veľká vďaka patrí tiež mojim rodičom, boli fantastickí, veľmi ich ľúbim.
Legenda o fanúšikoch: Štvrťfinálovej sérii dali úplne inú dimenziu Čítajte Kedy sa budete môcť pustiť do náročnejších aktivít?
Prakticky tri mesiace som nemohla robiť nič, len oddychovať. Po dvoch týždňoch sa mi navyše otvorila jazva na hlave, takže ma museli nanovo zašívať. Za noc som niekedy vymenila šesť vankúšov, čo boli také mokré. Na poslednej kontrole mi lekár povedal, že už sa môžem postaviť na korčule a začať pomaly skúšať korčuľovať.
Prvé dni po operácii nemohla nič robiť len ležať. (zdroj: ARCHÍV DŠ)Aký to bol pocit?
Už predtým som prekonala ťažké zranenia, ale nikdy som sa tak nebála ísť na korčule ako teraz. Nohy sa mi triasli ako žiačikovi, ale postupne sa to zlepšuje a dostávam sa do toho. Verím, že ak všetko pôjde dobre, ku koncu roka by som mohla skúsiť aj zápas.
Prakticky od detstva aktívne športujete. Ako veľmi pri rekonvalescencii pomáha, že ste športovkyňa?
Mala som zlomené dva výbežky na stavcoch a doktori na začiatku prognózovali, že hokej hrať nebude a budem rada, ak sa postavím na nohy. Po mesiaci som bola na ľade a po dvoch na reprezentačnom zraze. Moje telo má pravdepodobne i vďaka športu schopnosť lepšie zvládať takéto náročné situácie a rýchlejšie regenerovať.
Na vysokej škole v Prešove študujete dentálnu hygienu. Ako operácia ovplyvnila štúdium?
Prvý ročník mám ukončený a tesne pred začiatkom druhého presne 11. septembra som sa dozvedela, že mám v hlave nádor a pravdepodobne budem musieť podstúpiť náročnú operáciu. Školu som na rok prerušila.
V športe musí mať človek často šťastie, aby v nadupanej konkurencii uspel a niečo podobné platí aj pre životné situácie. Ako sa na to dívate aj vzhľadom na to, čím ste si nedávno prešli?
Rebríček škôl nemotivuje, ale frustruje. Sučianske gymnázium napísalo INEKO otvorený list Čítajte Vyzerá to tak, že niekto alebo niečo nad nami drží ochrannú ruku. A keby nás aj náhodou nikto neochraňoval, ak niekto niečomu verí a pomáha mu to, nech sa toho drží, je to absolútne v poriadku.
Zažili ste už situáciu, po ktorej ste si povedali, že toto nemôže byť pravda?
Trošku túto tému odľahčím a spomeniem príhodu, v ktorej neboli v hre smrteľne vážne veci. Po piatom zápase finálovej série, ktorý sme v Poprade vyhrali a doviezli do Martina majstrovský titul, som sa po ceste domov rozhodla, že si zatipujem. Zdôrazňujem, že nikdy predtým som netipovala. Len zo srandy som dala 83 centov na kompletný nočný program NHL, ktorý sa skladal z jedenástich duelov.
Bol 1. apríla a vyhrala som dvetisíc eur. Nech mi nikto nehovorí, že toto je normálne (smiech).
RODIČIA DUŠAN A MIROSLAVA O DCÉRE NINE
Ninka bola odmalička veľmi dobré dieťa. Všetky veci robila na sto percent, správala sa zodpovedne, rada športovala. Dovolíme si povedať, že ľudia ju majú radi pre jej otvorenosť a dobrosrdečnosť. Pre nás ako rodičov je veľkým šťastím, že máme takúto dcéru. Možno aj preto, ako priateľsky sa správa k ľuďom, všetko dopadlo dobre a môže zas plnohodnotne robiť všetko, čo má rada. Veľmi si želáme, aby táto operácie bolo tým najťažším, čo ju v živote postretlo a prajeme jej, aby odteraz zažívala len pekné veci.
