KĽAČNO/VRÍCKO. Tento rok uplynie 152 rokov od Svetovej výstavy vo Viedni, ktorá sa konala od 1. mája do 2. novembra 1873, v poradí ako piata svetová výstava a prvá v nemecky hovoriacom priestore.
Videlo ju vyše 7,255 milióna ľudí z celého sveta. Za výstavisko vybrali viedenský Práter. V pavilóne Ľudového staviteľstva bol vystavený ako jeden z deviatich domov aj dom z Kľačna, vtedy Gajdla – Gajdel Haus.
Uviedli ho ako nemecký roľnícky dom z Nitrianskej župy. Bol prvým z Horných Uhrov, teda zo Slovenska.
Mimochodom, v roku 1895 bol vďaka Dušanovi Jurkovičovi na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe prezentovaný poschodový dom z Čičmian.
Odporučenie od profesora nemčiny
Gajdlovský dom sa do Viedne dostal vďaka Karlovi Júliusovi Schröerovi, rakúskemu jazykovedcovi, neskôr profesorovi nemčiny a literatúry na viedenskej technickej univerzite. Ako zberateľ a výskumník nemeckých nárečí navštívil Gajdel, dedinu známu vďaka dreveným stavbám a slivkám, v roku 1872.
Keď uvidel tento poschodový dom, vytypoval ho a odporučil postaviť na výstave. Považoval ho za typický a najvyspelejší gazdovský dom na vidieku.
Treba si však uvedomiť, že v čase výberu domu na výstavu nebol v Uhorsku odborník na ľudové staviteľstvo a výber bol urobený na základe poznania daného prostredia a kontaktov.
Neviete, kam s deťmi v Turci počas jarných prázdnin? Prinášame vám 17 tipov, ako ich zabaviť Čítajte Dom opísal v brožúrke
Pri preskúmaní jeho pôdorysu a techniky ľudového staviteľstva sa dozvedel, že dom stavali najlepší tesári z okolia – stavitelia z Vrícka. Vo svojej brožúrke Dom a jeho obyvatelia z Gajdla ho opísal takto:
V legendárnom obchode sa zákazníkom prihovára Karol Duchoň, telefonujúcim znie báseň Marína Čítajte „Dom bol dispozične jednoduchý a priestorovým členením zodpovedá riešeniu tradičného domu. Jeho prízemie sa členilo na pitvor, za ktorým bola čierna kuchyňa s pecou a otvoreným ohniskom. Z pitvora viedli dvere do obývacej izby a schody na pavlač, ktorá na poschodí obopínala dom z prednej a bočnej strany. Na poschodí, nad pitvorom a kuchyňou bola miestnosť, z ktorej viedli dvere do dvoch komôr situovaných nad obývacou izbou.“
Bol najdokonalejšou kópiou
Zaujímavosťou je, že na výstavisku vo Viedni dom z privezených smrekových guľáčov postavil tesár Andreas Steinhübel z Tužiny, nie stavitelia z Vrícka. Nábytok a zariadenie dodali už Gajdlania.
Pri hodnotení expozície ľudového staviteľstva a jednotlivých inštalovaných domov bol gajdlanský dom považovaný za najdokonalejšiu kópiu gazdovského domu na výstave.
Tesársky bol zvládnutý dôkladne a interiér zas starostlivo zariadený. Výdavky spojené s postavením tohto roľníckeho domu hradila Obchodná a priemyselná komora v Bratislave.
V Martine máme národný klenot. Je čarovný, dokáže plniť sny Čítajte Vošiel do dejín
Určite bol zaujímavý, veď išlo o poschodový zrubový dom. Presnejšie o jeho vyspelejšiu formu. Je opodstatneným dôvodom pripomenúť si prezentáciu gajdlanského domu na tomto podujatí, a tým aj vstup ľudového staviteľstva z hornej Nitry, v tomto prípade staviteľov z turčianskeho Vrícka, do dejín národnej a svetovej etnografie.
Dom sa spomína v odbornej literatúre o ľudovom staviteľstve na Slovensku, jeho fotografia je uložená v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave.
Anglická vedkyňa sa zatúlala aj na Vrícko
Gajdlanský dom spoznávame nielen z brožúry napísanej k viedenskej svetovej výstave. Precítiť atmosféru výstavy a oboznámiť sa s jednotlivými expozíciami môžeme po rokoch aj vďaka cestopisu Prechádzky po svetovej výstave vo Viedni, ktorý napísal prozaik a publicista Gustáv Zechenter-Laskomerský.
V záverečnej kapitole v ňom spomína a opisuje aj návštevu expozície sedliackych domov z rôznych častí Uhorska, kde ho nazval náš Gajdľan.
Stavitelia z Vrícka zaujali aj Elizabeth Phillips Hughes, anglickú vedkyňu, učiteľku a propagátorku vzdelávania žien a tiež prvú riaditeľku Cambridge Training College pre ženy. Pri svojich potulkách v roku 1896 zavítala aj na Vrícko.
Tu študovala najstarší typ starogermánskej stavby drevených domov. Svoje štúdie a zážitky z Maďarska mala opísať vo svojej publikácii.
TURČIANSKY KVÍZ: Ste pozorní čitatelia? Otestujte sa na 10 otázkach Čítajte Nielen komora, ale aj spálňa
Záujem o stavby z Vrícka opísala aj Drahomíra Stránska, popredná československá etnografka z Národného múzea a pedagogička z Karlovej univerzity v Prahe.
Keď v roku 1936 navštívila Vrícko, opísala tunajšie stavby v Národopise.
Spomínala, že niektoré majú v štíte prieduch alebo okno, čo naznačuje, že v dome bola podstrešná komôrka. V niektorých domoch boli také komory aj dve. Jedna bola nad izbou, druhá nad komorou a nemuseli byť viditeľné. Inde bola komôrka len nad spodnou komôrkou.
„Aj vo Vrícku slúžili komory nielen na uchovávanie zásob, ale aj na spanie mladších členov rodiny. Podporovali tu také vzťahy v rodine a trvalo dlhé spolužitie úzko spriaznených rodín v jednom obydlí,“ napísala.
Hrada naviac
V tomto období stál na na hornom konci Vrícka posledný drevený poschodový dom. Aj keď v období 1825-1930 patrilo Vrícko počtom obyvateľov medzi 10 najväčších obcí Turca, do roku 1936 sa zachoval len jeden.
Hokejovej reprezentantke objavili v hlave nádor, operovali ju šesť hodín Čítajte Podľa historika Jozefa Lenharta, stavitelia z Vrícka, mali svoj jedinečný rukopis, a to hradu naviac. Ešte v tejto dobe je rozoznateľná na doteraz stojacich dreveniciach. A aký je odkaz z výstavy a gajdlanského domu pre nás? Prostý – nezabudnúť naň.
Z hľadiska dejín nášho ľudového staviteľstva na hornej Nitre má mimoriadny význam. O to väčší, že žiaden podobný dom sa na Hornonitrí ani na Vrícku nezachoval. Gajdel haus, ktorého kópiu videl vo Viedni celý svet, v Kľačne zbúrali a na jeho mieste je dnes družstevný.
Jeho pôvodní majitelia po vojne museli odísť… V bývalých nemeckých dedinách stoja už len prízemné stavby, takmer všetky však majú rukopis staviteľov z Vrícka.
Od roku 2024 krášli chodby Obecného úradu v Kľačne maketa Gajdľana s rozmermi 70 x 110 centimetrov, ktorú dal zhotoviť terajší starosta Jozef Ďuriš. Autormi sú dvojica Ivan Kopal a Ivan Jariabek, ktorí vyrábajú televízne kulisy.
Aj vďaka nim to majú mladšie generácie na skok z prítomnosti do minulosti.
