MARTIN. V centre sociálnych služieb v Martine mali nevšednú narodeninovú oslavu. Oslávenkyňa Ľudmila Mešková sfukovala na torte sto pomyselných sviečok.
Pomohla súrodencom
Ako píše v životopise rodina oslávenkyne, Ľudmila sa narodila 12. marca 1925 v Karlovej rodičom Emilovi Meškovi z oravského Revišného a Zuzane Ursíny z Blatnice. Rodičom dve deti zomreli, a tak sa stala najstaršou zo súrodencov. V roku 1931 sa narodil jej brat Miloslav, v roku 1939 sestra Blažena.
Po ľudovej škole v Laskári sa vyučila v Martine za dámsku krajčírku. Keď otec, ktorý pracoval v hore s drevom, tragicky zahynul, musela začať prispievať do domácnosti. Jej mama, dojička na JRD, mala príliš malý príjem, aby sa vedela postarať aj o dve mladšie deti.
Ľudmila preto začala šiť pre ľudí z okolia, a tak pomohla vyštudovať bratovi v Brne na lekárskej fakulte. Podporovala aj sestru Blaženu, študentku na ekonomickej škole v Martine.

Krajčírka z Dunaja
V roku 1955 sa vydala za Béla Králika a odišla žiť do Bratislavy, no už v roku 1963 sa s ním rozviedla. Ich manželstvo bolo bezdetné. V hlavnom meste pracovala v obchodnom dome Dunaj ako strihačka látok a starala sa o mamu. Tá jej v roku 1980 zomrela, o dva roky prišla aj o brata Miloslava.
V roku 1995 sa s rodným priezviskom vrátila do Martina, kde si na Severe kúpila byt, no pravidelne – až do svojej deväťdesiatky - chodievala do Karlovej. Pri rodičovskom dome sa starala o záhradku.
Bola veľmi čiperná. Pred panelákom pestovala kvietky a v krúžku ručných prác pri evanjelickom zbore šila košele, ktoré ďalšie ženičky vyšívali. Neskôr ich darovali hosťom, ktorí chodili do Martina.

Sprvu pomoc odmietala
Po deväťdesiatke sa jej stav zhoršil. „Začala odpadávať či v byte alebo pri nákupoch. Našťastie bez úrazu,“ opisuje jej rodina. Jej synovec – lekár Dušan Meško jej navrhol, aby išla do sociálneho zariadenia. Sprvu odmietala, no neskôr sa ukázalo, že to bude najlepšie riešenie.
V Centre sociálnych služieb na martinskej Ľadovni je už druhý rok. Tu ju chodí navštevovať 86-ročná sestra Blažena i synovec Milanko s manželkou Vierkou či krstný syn Dušan Meško. Pri narodeninovej torte sa zišla jej rodina i opatrovateľky.
Na nič sa nesťažuje
Keď sme sa v zariadení zastavili na druhý deň, ešte spala unavená z narodeninovej oslavy. Inak je vraj veľmi milou spoločníčkou. „Je to veľmi pozitívne naladená pani, čo tu často nevídame. Vôbec na nič sa nesťažuje,“ dozvedáme sa o nej od Dagmar Kerékovej, vedúcej sociálneho úseku.

Ľudmila Mešková ešte donedávna chodila na prechádzky, ale začali ju zrádzať nohy. „Rada sa s nami rozpráva. Myseľ má čistú, pamäť jej slúži. Len trošku zle počuje,“ prezradila o oslávenkyni.
Ľudmila je aktuálne najstaršou obyvateľkou zariadenia. Vekový priemer 110 klientov je 80 rokov. Opatrovateľkám prezradila aj recept na dlhovekosť. „Povedala mi, že tohto veku sa dožila vďaka tomu, že žila bez muža,“ zasmiala sa Dagmar Keréková.
Najstarší Martinčania majú viac ako 100 rokov
Ľudmila Mešková patrí trojciferným vekom aj k najstarším obyvateľom Martina. K 12. marcu bola jedinou Martinčankou, ktorá dosiahla stovku. Ak to zdravie dovolí, podľa martinskej matriky by sme mohli mať v Martine tento rok ďalších štyroch obyvateľov, ktorí oslávia 100. narodeniny.
Ľudmila však nie je najstaršou. V Martine žijú traja občania vo veku 103 rokov.
