MARTIN. Hokejisti MHA Martin zabojujú v sérii so Senicou o víťazstvo v druhej lige. Finále si naši zahrali aj v ročníku 2017/2018, pričom v ňom podľahli Humennému, ktoré vtedy viedol s kapitánskym céčkom Richard Šechný. So súčasného kádra si v spomínanej sérii zahrali Tomáš Pokrivčák, František Poliaček, Michal Fillo a Andrej Jurášek. To však už je minulosť a so šéfom klubu a zároveň jedným z lídrov mužstva Jaroslavom Markovičom sme radšej rozobrali horúce aktuálne témy.
V kontexte toho, že seniorské mužstvo sa začalo formovať až v priebehu augusta, je úspechom, že sa prebojovalo do finále druhej ligy?
Sme spokojní s tým, že sa nám podarilo naplniť čiastkové ciele. Druhá liga je ťažká súťaž, pôsobia v nej tímy, ktoré sú dobre poskladané, majú svoju hernú identitu a v ich strede pôsobia veľmi kvalitní hokejisti. Budem hovoriť na rovinu, nečakal som, že dostať sa do finále bude také náročné. O to viac teší, že sme tam. Nedávalo by ale žiadny zmysel, ak by sme sa s tým uspokojili. Vždy som bol maximalista a chcem vyhrať aj posledný zápas sezóny, pričom rovnako je nastavená i kabína. Uvedomujeme si, že posledný krok býva najťažší, no urobíme všetko pre to, aby sme ho zvládli.
V čom je Senica pre súperov najnebezpečnejšia?
Disponuje konsolidovaným mužstvom, ktoré je už dlhšie pokope. V posledných sezónach zvládli Seničania viacero ťažkých play-off sérií a nepochybujem o tom, že na ľade odvedú i tentoraz úplné maximum. My však naďalej ideme svojou cestou, ktorej stopercentne veríme, a koncentrujeme sa predo-všetkým na seba. Silu súpera rešpektujeme, ale so všetkou pokorou hovorím, že sa ho v žiadnom prípade nebojíme.
Ako naše mužstvo posunula skúsenosť z dvoch zvládnutých play-off sérií?
Možno to vyznie ako klišé, ale tím sa zlepšuje od zápasu k zápasu. Chalani sú sebavedomejší, dokážu sa poučiť z chýb, neopakujú ich až tak často. Zaslúžia si rešpekt, pretože vôbec nie je jednoduché chodiť cez týždeň do práce, popritom trénovať a potom počas víkendu nesklamať takmer zaplnený štadión a ďalších ľudí, ktorí nám fandia. Našej výbornej partii, do ktorej počítam i skvelých fanúšikov, by som úprimne prial, aby sezónu zakončila víťaznými oslavami.
Martin si zahrá finále, Bernát chytá ako Hašek v Nagane Čítajte Ak to zjednoduším, v kolektívnych športoch vyhráva tituly a trofeje kolektívny výkon. V úspešnom mužstve ale nesmú chýbať ani výrazné individuality. Ktoré sú tie naše?
Braňo Bernát a famózni martinskí fanúšikovia, ktorí sú naším extra hráčom na ľade. Samozrejme, ako ste naznačili v otázke, nikto nie je viac ako tím, no s Braňom vo forme, akou sa doteraz prezentoval, a so skvelými fanúšikmi v chrbte sa naše šance na úspech zvyšujú.
Médiami nedávno prebehli informácie o havarijnom stave strechy zimného štadióna. Sú nejakým spôsobom ohrozené domáce finálové zápasy martinského mužstva?
Našťastie nie. Nad nasledujúcou sezónou však stále visí otáznik. Komunikujme so správcom štadióna, ktorý už podal žiadosť o dotáciu z Fondu na podporu športu. Teraz musíme veriť, že finančné prostriedky na opravu sa podarí získať.
Síce Martin pôsobí v amatérskej súťaži, ale priviesť k tímu nového trénera štyri dni pred štartom play-off je i na tejto úrovni riskantný krok. Súhlasíte?
S trénerom Tomášom Segíňom som bol v kontakte od leta a keby nemal pracovné povinnosti v Bratislave, prišiel by skôr. V úzkom kruhu najbližších spolupracovníkov, ktorý tvoria Peťo Smrek, Jožko Čepan či Tomáš Pokrivčák, sme na túto tému niekoľko týždňov intenzívne debatovali.
Nepopieram, risk to bol, ten je však s podobnými situáciami spojený vždy. Pointou spomínaného kroku bolo, celé to posunúť k ešte väčšej profesionalite a zároveň tým dať mužstvu impulz, ktorý ho mal posunúť správnym smerom.
Žila v blízkosti Álp, vrátila sa na Slovensko a založila výnimočný klub Čítajte Počíta klub so službami trénera Tomáša Segíňa aj pre budúci ročník?
Teraz sa v prvom rade koncentrujeme na vrchol sezóny a personálne otázky ešte nie sú témou dňa. Aby som sa ale úplne nevyhol odpovedi, tak dodám, že keď tréner privedie mužstvo k úspechu, je logické, že si ho klub chce udržať.
Pri našom prvom stretnutí v auguste, keď ste si sadli na stoličku šéfa klubu, sme sa bavili o tom, že ak by návštevy na zápasoch vyraďovacej časti prekročili tisícovú hranicu, bola by to paráda. Po semifinále má Martin priemer 2 394 divákov na stretnutie. Čo k tomu dodať?
Neskutočné. Niekto síce argumentuje, že zápasov je málo, nehrá sa až tak často, no stále číslam návštevnosti nemôžem uveriť. Je to pre mňa najväčšie a zároveň najpozitívnejšie prekvapenie. Jednou z našich priorít bolo uchádzať sa o dôveru fanúšikov, vedel som, že Martin je stále hokejové mesto, ale nebudem klamať, až takúto odozvu som nečakal. Do Senice s nami idú dva plné autobusy fanúšikov, ďalší nás ešte prosia o pomoc pri zháňaní vstupeniek na prvé dva finálové súboje.
Ešte pred štartom série máme na tretie finále predaných okolo 1 500 lístkov. Ľudia sú skvelí, vďaka nim môžeme snívať aj o tom, že už túto sezónu sa nám môže podariť vypredať martinský zimák. Keď som v lete do klubu prichádzal, ani mi len nenapadlo na také niečo pomyslieť.
Mesto aktuálne opäť žije hokejom. Ako veľmi to pomáha pri získavaní partnerov?
Nechcem to zakríknuť, ale mám pocit, že začínajú veriť našej vízii a prikláňajú sa na našu stranu. Aj tu sme však stále na začiatku cesty. Je nám jasné, že stále musíme tvrdo makať, robiť správne rozhodnutia a permanentne okoliu dokazovať, že to s martinským hokejom myslíme vážne.
