MARTIN. Z učiteľov málokto utkvie v pamäti žiakov tak výrazne ako učiteľ matematiky a zemepisu. „Matikári“ bývajú zvyčajne najprísnejší a „zemepisári“ podávajú zaujímavé informácie o pozoruhodných miestach v domovine i vo svete.
Taká bola aj učiteľka Mária Gregová, ktorá nedávno vo veku 88 rokov zomrela. Pri príležitosti Dňa učiteľov si na ňu spomína jej dcéra Danica Muríňová – Gregová.
V osemdesiatke rekonštruovala dom
Mária Gregová sa v mladosti aktívne venovala športovaniu – vysokohorskej turistike, lyžovaniu a hádzanej. Patrila medzi prvých členov Klubu slovenských turistov - turistický oddiel ZŤS Strojár. Zúčastňovala sa turistických prechodov pohorí, pešo i na lyžiach, a lyžiarskych pretekov. Rada hubárčila, venovala sa paličkovaniu i patchworku.
Brigáda na stavbe mládeže v Železiarňach Podbrezová zanechala stopu v jej ďalšom budovateľskom úsilí. Celý život stále túžila niečo budovať. S manželom si postavili dom, dcére a synovi pomáhala tiež postaviť vlastné domy, neskôr sa venovala stavbe chaty, ktorú si dala doniesť zo Sihelného.

Keď už bolo všetko hotové, po manželovej smrti pred piatimi rokmi sa pustila do náročnej prestavby rodinného domu. Hoci mala cez osemdesiat…. Minulý rok dala vymeniť radiátory a začiatkom tohto roka sa pustila do vybavovania nových okien. Dokončiť výmenu už nestihla.
Učiteľka z Východnej
Mária Gregová vyučovala matematiku a zemepis, ale aj práce na pozemku a v dielňach, a pôsobila tiež ako školský výchovný poradca. Začínala pred 60 rokmi na ZŠ Medveckého, ktorá je dnes známa pod názvom ZŠ Nade Hejnej.
V začiatkoch sídlila v priestoroch Živeny a gymnázia V. P. Tótha. Po založení novej ZŠ na Ulici Východná v šesťdesiatych rokoch nastúpila do mladého kolektívu aj Mária Gregová. Pôsobia tu až do odchodu na dôchodok v roku 1990.
Deťom rozprávala o svojich zážitkoch
Ako učiteľka matematiky bola na žiakov prísna, vyžadovala disciplínu a vedomosti. Zato však ich mala veľmi rada a bola k nim nesmierne láskavá.
Ako učiteľka zemepisu a vášnivá cestovateľka pútavo a nadšene rozprávala. Podávala autentické informácie o živote ľudí v krajinách, ktoré navštívila. Cez letné prázdniny využívala možnosti cestovania do zahraničia, najviac do vtedajšieho ZSSR.

Navštívila takmer všetkých 15 republík, iba dve najvzdialenejšie nie. Svoje zážitky a suveníry prezentovala na besedách a prednáškach s premietaním diapozitívov. Milovala Prahu, historické pamiatky a divadlá. Rada organizovala školské zájazdy nielen do hlavného mesta, ale i viacerých kútov Československa.
Okrem toho množstvo exkurzií robila do rozličných závodov a veľa výletov do prírody, najradšej do Vysokých Tatier. Taktiež organizovala výmenné týždenné pobyty žiakov s družobnou školou v Novom Jičíne.
Nový Jičín bol kedysi družobným mestom mesta Martin a družbu s jeho školami mali viaceré základné školy v Turci, napríklad Príbovce.
Zo ZŤS do škôl
Mária Gregová pochádzala z malej dedinky Bíňovce v blízkosti Smolenického zámku. Narodila sa v rodine Beškovcov na Deň baníkov 9. septembra 1936. Vyštudovala Strednú priemyselnú školu v Trnave. Po maturite v roku 1955 dostala umiestenku do Závodov J. V. Stalina, ktoré sa neskôr premenovali na ZŤS, ako robotníčka.

Tu sa zoznámila s budúcim manželom Jozefom Gregom, ktorý tiež skončil priemyslovku v Košiciach a dostal rovnakú umiestenku. Po sobáši dostali od závodu garzónku a ako pribúdali deti, tak aj dvoj a neskôr trojizbový byt.
Mária mala 25 rokov a tri deti. Mladí rodičia vychovávali deti sami, bez pomoci starých rodičov. Napriek tomu sa obidvaja rozhodli študovať na vysokých školách.
Otec si zvolil ekonomickú v Bratislave a mama sa rozhodla pre pedagogickú v Banskej Bystrici. Vybrala si najťažšiu kombináciu matematika – geografia. Tých päť ťažkých študijných rokov zvládli popri zamestnaní a starostlivosti o deti a domácnosť.
Deti jej umývali okná
Po ukončení štúdia nastala nová etapa v živote mladého páru. Čerstvá učiteľka nastúpila do vysnívaného školstva a vzdelávaniu mladých ľudí zasvätila celý svoj život.
Ešte na dôchodku dobrých desať rokov pôsobila na viacerých školách. Ochotná zastúpiť kedykoľvek a kdekoľvek. Keď mala 60 rokov, rozhodla sa učiť mimo Martina.

Práve sa uvoľnilo miesto v Sihelnom na Orave. Išla do neznáma, nikdy v tom kraji nebola. Najviac jej učarovalo krásne prostredie a dobrí ľudia. Strávila tu tri školské roky (1996-1999), ktoré patrili medzi najkrajšie v jej živote.
Milovala tunajšiu prírodu a viedla k nej i žiakov, zapájala ich do aktivít v prírode - čistili prírodné kúty, robila vychádzky spojené s výkladom o liečivých bylinkách a rastlinách, výlety do okolia ako je Pilsko a podobne.
Rodičia detí jej boli vďační za výchovu a vzdelávanie a sami veľmi pomáhali, keď potrebovala pomoc. Najmä vtedy, keď si zlomila ruku. Varili aj pre ňu, deti nosili jedlo, robili nákupy aj upratovali učiteľský byt, umývali okná.
Pohádala sa s farárom
Títo ľudia, akí boli chudobní, takí boli dobrosrdeční. Boli aj veľmi nábožní – takú zbožnosť málokde vidieť. V triedach na čestnom mieste, kde mal visieť portrét prezidenta, bol zavesený kríž.
Nariadil to miestny farár a kvôli tomu sa s ním Mária veru aj pohádala a navrhla mu, aby kríž zavesil nad dvere. Neuspela. Pán farár si presadil svoje.
Obyvatelia dediny museli každé ráno chodiť do kostola, až potom do práce a školy. Učiteľka Mária Gregová to zistila hneď v prvých dňoch, keď jej zaspával malý šiestačik na hodine.

Pýtala sa ho, prečo nie je vyspatý a prečo má špinavé ruky? Priznal sa jej, že o 6. hodine ráno bol v kostole, potom ešte musel kydať hnoj v maštali, až potom mohol ísť do školy. Iný žiačik si sušieval vreckovku na radiátore, keďže mal vždy iba jednu.
Rodiny boli mnohopočetné, mali aj 10, 13 dokonca 16 detí, tiesnili sa tri generácie v jednom dome. Deti sa teda vychovávali k skromnosti, pracovitosti a ochote pomáhať druhým. Učiteľke utkveli v pamäti tvrdé podmienky života ľudí na Orave, často na nich myslela a doteraz udržiavala nadobudnuté priateľstvá.
Na dôchodku doučovala, vymýšľala hlavolamy
Po dovŕšení približne 65 rokov doučovala Mária Gregová deti, ktoré to potrebovali, doma a vždy s láskou. Na sklonku života sa naplno venovala vnúčatám, a ani vtedy nezaprela v sebe deťom oddaného pedagóga.
Pripravovala pre nich rôzne hlavolamy, doplňovačky, vystrihovačky, detské krížovky, biele mapky a veľa ďalších pomocných vzdelávacích materiálov.
Deň pred smrťou piekla lokše
Poslednými zlomovými rokmi boli rok 2019, kedy po nešťastnom páde podstúpila operáciu bedrového kĺbu a rok 2020, kedy zomrel jej manžel a súputnik 62-ročným spoločným životom.

Napriek všetkým zdravotným ťažkostiam a osamelosti v domácnosti sa nikdy nevzdávala a premáhala sa, len aby nebola na obtiaž. Bola nesmierne pracovitá a mimoriadne húževnatá.
Oddychovala zas len pri ľahšej práci. Do posledného dychu sa venovala svojim záľubám – záhradke, štrikovaniu, háčkovaniu, šitiu. Sama si obkresľovala a vystrihovala vzory a strihy z najnovších búrd, podľa ktorých šila oblečenie najmä pre pravnúčatká.
V televízii najradšej sledovala cestovateľské programy, vedomostné kvízy a športové dianie. Čulá a činorodá do posledného momentu žitia. Na Valentína piekla celý deň pagáčiky, nasledujúci deň zas lokše. Pomedzi to sledovala preteky v lyžovaní.
V nedeľu ráno 16. februára 2025 vo veku 88 rokov od únavy navždy zaspala.
Mária Gregová nesmierne milovala svoju prácu, žiakov, učiteľský kolektív a bolo to vzájomné. Zostala a navždy zostáva v srdciach svojich bývalých žiakov, jej druhých, „školských“ detí.