MARTIN. Pre precízne odvedenú prácu ho volajú slovenský Stradivari. Majster husliar BRANISLAV KOVÁČIK však zostáva skromný. Už dvadsaťpäť rokov sa každý deň prebúdza, aby zhotovil tie najkrajšie a najdokonalejšie husle, aké len môže v danom momente vyrobiť.
Jeho méty sú úspechy jeho nástrojov. Získal krásne ocenenia na rôznych husliarskych súťažiach – zlatú medailu za zvuk, viacero cien za najlepší tón. V Česku na Metelkovej súťaži v roku 2004 obsadili jeho husle druhé miesto za zvuk, pričom súťažiace nástroje porovnávali so slávnymi stradivárkami.
Meno husliara z Martina, ktorý vyrába husle podľa originálnych talianskych nástrojov, poznajú v širokých hudobných kruhoch. Vo svete hudbu vyludzuje 212 jeho nástrojov.
Hrá na nich napríklad koncertný majster nórskej filharmónie v Trontheime a aj ďalší jeho kolegovia, prvý koncertný majster vo filharmónii v Čile, muzikanti zo Žilinského komorného orchestra a početní svetoví sólisti.
Kvietika a Jakubiska chcú pochovať na Národnom cintoríne, v ponuke sú exkluzívne miesta Čítajte Husle Branislava Kováčika spoznáte podľa krásneho jantárovohnedého laku a ušľachtilého farebného a zvučného nosného zvuku.
Máte veľa známych priateľov huslistov, ktorí zvuk vami dokončených huslí skúšajú v sálach. Vaše husle držal v rukách aj úspešný slovenský virtuóz Dalibor Karvay, ktorý pôsobí vo Viedni. Je aj vám toto mesto blízke?
Vo Viedni som bol na stáži u špičkového husliara Rombacha. Podelil sa so mnou o svoje bohaté skúsenosti, ako sa husle vyrábajú, ako ich zdokonaliť v istých detailoch a hlavne na zvuku.
Moja práca už vtedy bola vo výbornej kvalite, no ďalším tvorením detailov na každom nástroji sa budem len zdokonaľovať. Čím viac nástrojov vyrobím, tým získam viac praxe v detailoch a autentickosti charakteru práce na mojich nástrojoch.
Vyštudovali ste hru na akordeón. Študovali ste vo Zvolene, od roku 1996 ste sa učili vyrábať hudobné nástroje. Prečo tá zmena?
Miloval som prácu s drevom a zároveň som sa chcel venovať umeleckej činnosti. Odbor výroba hudobných sláčikových nástrojov mi to umožnil. Zároveň som sa musel učiť trochu hrať aj na husliach.
Psychologička Janka Palček: Často sa stretávam s tým, že ľudia neaktualizovali svoje hodnoty Čítajte Ako akordeonista som poznal tóny, rozumel som hudbe. Ale na husliach som sa hrať nenaučil, lebo som ľavák. Musel by som si postaviť husle na ľavú stranu. Je to už štvrťstoročie, čo som sa po škole osamostatnil a začal som sa venovať výrobe sláčikových nástrojov.
Remeslo je rehoľa. Ako dlho trvá výroba jedných huslí?
Výroba jedného nástroja trvá približne tri mesiace. Je to zdĺhavá a veľmi precízna práca. Vyžaduje si obrovské sústredenie. Už od prvého kroku musí mať husliar pocit a nádej, že mu to musí vyjsť.
Zároveň je nevyhnutné, aby dal do svojej práce všetku svoju energiu a lásku. My husliari hovoríme, že dávame do nástrojov svoju dušu.
Áno, hovorí sa, vraj každé husle majú dušu...
Každý jeden husliar sa snaží do svojich nástrojov a ich detailov vložiť to svoje ˗ znaky pre rozpoznávanie identity husliara ˗ svoju dušu, aby husle dýchali charakterom konkrétneho husliara, ale aj zvuku, ktorý vytvorí v nástroji.
Často sa stáva, že po koncerte sólistu, ktorý hrá na mojom nástroji, prídu gratulanti a zvedavci, ktorí sa zaujímajú aj o husle. Vraj ako dobre znejú a zaujíma ich, od akého výrobcu pochádzajú. Mnohokrát si myslia, že majú v rukách nejaký vzácny starý nástroj, ktorý výborne znie.
Keď prídu a chcú vidieť, kto ho vyrobil, tak sú milo prekvapení. Vo vnútri nástroja je totiž vinetka s menom výrobcu. No a tie moje nesú moje meno. Keď sa s týmito huslistami stretnem, tak mi často rozprávajú takéto milé a povzbudivé príbehy o mojich nástrojoch.
Mnohí sa už po takej dobe rozvádzajú, známy spevák sa po dvadsiatich rokoch vzťahu oženil Čítajte Naozaj sú každé jedny husle iné? Každé majú iný zvuk?
Áno, je to tak. Každé husle vydávajú iný zvuk. Ako husliar dokážem ovplyvniť zvuk nástrojov, a to konštrukciou stavby. Čiže, buď použijem iný materiál, alebo použijem iné klenutie ˗ k tomu prispôsobujem hrúbky dosák, použijem iný typ laku a tak ďalej. Je veľa parametrov, ktoré pôsobia na vývoj tónu a zvuku.
Ak si pustíme videá na sociálnych sieťach, vidíme, že huslisti hrajú na rôznych typoch huslí. Sú nejaké trendy v husliach?
Trend napríklad môže byť v tom, že každý husliar vyrába nástroje podľa rôznych modelov. Všetci husliari sa viac-menej upierajú na tie najdokonalejšie tvary, ktoré robil taliansky husliar Antonio Stradivari.
Z bývalej stajne pre býky si spravil archív, má vyše 50-tisíc dobových pohľadníc a fotografií Čítajte Jeho husle majú najrobustnejší a najsilnejší zvuk s krásnou farbou. Stradivariho husle boli akoby prorocké do dnešnej doby, pretože dnes máme veľké sály a potrebujeme nosný zvuk, keď huslista zahrá na nástroj, aby sa ten zvuk niesol do diaľky.
A my súčasní husliari sa toto snažíme v dnešnej dobe napodobňovať. Potrebujeme dosiahnuť veľmi silný až agresívny zvuk. Stradivariho súputníkom, ktorý tiež žil a tvoril v Cremone, bol špičkový husliar Guarneri del Gesú. A toho sa my ako husliari tiež držíme.
Princíp je v tom, že tvary huslí Stradivariho a Guarneri sú rozličné. A majú aj rozličný charakter zvuku. Je veľa huslistov, ktorí chcú napríklad len husle Guarneri. Robím prevažne modely Guarneri, lebo sú žiadanejšie.
Ale keď mám chuť na zmenu, veľmi rád sa pohrám so Stradivariho modelom. Antonio Stradivari bol dokonalejší v detailoch práce, keďže bol perfekcionista. Jeho husle sú najdokonalejšie v precíznosti práce, preto sa na svetových husliarskych súťažiach posudzujú nástroje vyrobené podľa jeho modelu a tvaru.
Drevo na husle musí byť veľmi kvalitné. Z akého materiálu sa vyrábajú súčasné husle?
Starí cremonskí majstri používali javor z Dalmácie a Bosny. My sa ho snažíme tiež používať, ale už nie je taký dostupný. Zistilo sa, že vo svete je viac lokalít výskytu kvalitného javora na výrobu huslí, nie je to len Bosna.
Sú to aj Karpaty, Rumunsko, a čo je pre nás najlepšie, aj Slovensko. Zo Slovenska mám javor aj ja. Je špičkový vo svojej kvalite. Dôkazom toho je, že som z neho vyrobil nástroj, ktorý vyhral na medzinárodnej súťaži zlatú medailu za zvuk. Akustický rezonančný smrek alebo javor musí rásť vo výške nad 800 metrov nad morom.
Pieseň Rosemaria rozplakala aj Weiterovu manželku, hovorí zakladateľ skupiny Alex Čítajte Smrek zo Slovenska na výrobu vrchných dosiek už nepoužívam. Zo začiatku, keď som začínal tvoriť, som si zháňal materiál sám. Smrek sa dal zohnať v Roháčoch na Orave, ale tiež bolo treba veľmi vyberať. Teraz smrek nakupujem a vyberám u obchodníkov, ktorí sa tomu venujú.
A to je všetko už špičkový materiál, ktorý je vyberaný z takých lokalít, do ktorých chodil nakupovať smrek z Álp sám majster Stradivari. Každý smrek inak znie, každý má inú váhu a inú tvrdosť.
A toto musím všetko skombinovať s tvrdosťou a váhou javora, čo je veľmi náročné odhadnúť a vystihnúť. Ale je to už praxou husliara, že z daného materiálu vie vycítiť a vytiahnuť to maximum, aby nástroj znel krásne, farebne a silne.
To je ten um husliara, čo sa nedá naučiť nijak inak, len dlhodobým skúmaním a poctivou prácou.
Venujete sa aj opravám starších nástrojov a ich nastaveniu po zvukovej a technickej stránke. Je to vaša špecialita?
Cez ruky i popred oči mi prejde veľa huslí. Naučil som sa tak vnímať, že sa viem pozerať na nástroje takým spôsobom, že už viem identifikovať, aké sú to husle. Typov huslí a ich výrobcov je vo svete obrovské množstvo. Nástroje sú zvyčajne vo vnútri označené vinetou s menom výrobcu, rokom a miestom výroby.
Veľakrát sa stane, že vinety v nástrojoch sú falošné. Keďže mi prešlo cez ruky počas toľkých rokov, čo sa tomu venujem, mnoho nástrojov rôznej výroby, tak už viem povedať, či je nástroj označený vinetou originál alebo je falošný, vzácny alebo menej vzácny. Sú to skúsenosti, ktoré človek nezíska hneď, ale s odstupom času.
Bosniak žijúci v Martine pred rokmi ohúril logickými skladačkami, teraz vyrába magnetky Čítajte A vaše husle spoznáme podľa čoho?
Moje husle poznajú podľa farby laku a podľa detailov, ale hlavne podľa materiálu, ktorý je použitý na nástroji, a aj podľa charakteru zvuku. Mám takú skúsenosť – študent huslista si odo mňa kúpil nástroj.
Mal koncert, zahral na husliach. Pedagóg, ktorý vlastní moje husle, išiel za ním a spýtal sa ho, že čo to má za husle, že ho z diaľky upútal lak na nástroji. Študent mu povedal, že to sú husle od Kováčika.
A učiteľ mu na to, že si aj myslel, lebo ich spoznal podľa laku. Každý lak vyzerá inak. Môj je charakteristický vysokým leskom a tieňovaním. Tomu sa hovorí francúzska imitácia – napodobňovanie starých nástrojov.
Naozaj sa vaše jantárové husle neuveriteľne lesknú. Prezradíte ich tajomstvo?
Je to lak, ktorý pozostáva z rôznych zahraničných živíc (benzoe, damara, gumiguty a rôzne iné), ďalej je v ňom napríklad levanduľový olej, rozmarínový olej a rôzne éterické oleje.
A tie živice musím zmiešať v takej tvrdosti, aby lak, keď ich na nástroj nanesiem, nepraskal. Práca s lakom je krásna a voňavá. A práveže táto vôňa ma dostala hneď pri prvom vstupe do husliarskej dielne vo Zvolene.
Pomyslel som si ˗ ten nádych tých krásnych živíc, toto chcem určite robiť. Moja manželka hovorí, keď príde z roboty: „Určite si lakoval. Tu to tak nádherne vonia.“ Nanášanie laku je náročná práca. Nanášam na nástroj desať až dvanásť vrstiev. Na laku veľmi záleží. Veľmi ovplyvňuje zvuk nástroja.
Akú hudbu počúvate?
Dnes sa opäť dostáva do popredia baroková hudba. Aj mojej manželke a deťom sa veľmi páči táto hudba starých majstrov. Tiež sa ju naučili popri pri mne počúvať. Klasickú hudbu som nepoznal do dospelosti, pokým som študoval.
Potom som ju začal počúvať aj preto, lebo som začal vyrábať nástroje. Jednoducho je to taká spojitosť, neoddeliteľná súčasť v tomto umeleckom remesle. Mám veľmi rád aj country, ale pri práci si bežne púšťam klasickú hudbu.
Pred vstupom do obľúbenej doliny vznikne infocentrum. Obec naň použije peniaze od turistov Čítajte Vyrábate aj violy a violončelá...
Minulý rok som vyrobil violončelo, ktoré malo byť pôvodne pre Akadémiu Múzických umení do Brna. Ale videl ho ešte jeden violončelista z Praque Cello Qvartet, ktorý aktuálne zháňal kvalitné majstrovské violončelo.
A tak sa mu zapáčilo, že ho už z ruky nepustil. Preto musím tento rok vyrobiť ešte jedno. Snáď to stihnem popri práci, lebo robím aj hodne opráv. Pomocníka v podstate nemám, niekedy by som nejakého potreboval. Niekedy mi s hrubšími prácami pomôže otec.
Popri tých všetkých vašich úspechoch ste zostali pokorný. Je to tým, že ste veriaci človek?
Myslím si, že toto krásne remeslo by som nemohol robiť, keby som nemal v sebe vieru v Boha, ktorý mi každým dňom dodáva nádej a lásku k takej ušľachtilej a umeleckej práci, akou je husliarstvo.
Veľmi sa mi páči citát od Svätého Františka z Assisi: ,,Ten, kto pracuje rukami, je robotník; ten, kto pracuje rukami a hlavou, je remeselník; a ten, kto pracuje rukami, hlavou a srdcom, je umelec.“
Cesta autobusom v Martine je pre matky s kočíkmi lotéria. Nie vždy ich šoféri vezmú Čítajte Vždy, keď začínam robiť nový nástroj, obraciam sa k Bohu, aby požehnal moje ruky, aby som mohol vyrobiť nástroj, ktorý by bol jemu na slávu a chválu a mne na radosť a úžitok.
V tejto myšlienke mám stále chuť tvoriť a byť trpezlivý, lebo prichádza veľa rôzneho znechutenia v tejto dobe. No aj harmónia v rodine, moja milá manželka a tri naše deti pozitívne prispievajú k mojej práci. Prinášajú mi pokoj, ktorý je taký nevyhnutný pri tejto práci. Jedno bez druhého nemôže byť, určite.
