MARTIN. Rodák zo Zlatých Moraviec, kde aktuálne s rodinou žije, Tomáš Segíň má síce len 39 rokov, no už má pomerne bohaté trénerské skúsenosti. Pri mládeži pracoval v rodnom meste a v Leviciach. Od roku 2018 sa podieľal na príprave slovenských reprezentantiek do 18 rokov. O dva roky neskôr priviedol družstvo slovenských hokejistiek k bronzovým medailám na zimných olympijských hrách mládeže vo švajčiarskom Lausanne.
Následne prevzal pozíciu hlavného trénera projektu ŠKP Bratislava aj slovenskej ženskej hokejovej reprezentácie. S ňou absolvoval olympijskú kvalifikáciu a na turnaji A-skupiny I. divízie majstrovstiev sveta obsadil s národným tímom tretie miesto. V sezóne 2022/2023 so ženským družstvom MHK Martin oslavoval majstrovský titul, v tej aktuálne vyhral s mužským celkom MHA Martin druhú ligu.
Ako s odstupom času hodnotíte tohtosezónnu martinskú misiu, ktorá síce nebola dlhá, ale o to úspešnejšia?
Bola to jazda, ktorú som si vychutnal spolu s celým tímom. Veľmi ma teší, že elektrizujúcu atmosféru, ktorú vytvorilo skvelé martinské publikum, si mohol užiť aj môj syn Max. V prvom momente mi ani úplne nedošlo, čo sa nám podarilo, prišlo to až postupom času. V deň, keď robíme rozhovor, nás čaká prijatie na martinskej radnici, potom máme spoločnú večeru. Teším sa i na tieto veci, pretože si ich môžem užiť s tímom. Viem, že chalani ešte plánujú nejakú chatu a tam spravia bodku za vydarenou sezónou.
V kolektívnych športoch je to dnes často o detailoch. Na ktorých maličkostiach boli postavené základy vydarenej martinskej jazdy v tohtoročnom play- off?
S kolegom Ferim Mrukviom sme mali podrobne rozobratú hru každého súpera. Na základe toho, proti komu sme hrali, bol nastavený tréningový proces, kde sme robili veľa vecí, ktoré sme chceli aplikovať v zápase. Naopak, veci, ktoré sme odpozorovali v zápasoch, mužstvo pilovalo v tréningoch. Toto bolo treba zladiť aj s tým, ako chalani mohli či nemohli prísť na tréningy. Riešil sme všetky maličkosti, robili kozmetické úpravy. Musím však hráčov pochváliť za prístup.
Uvedomili si, že je jedno, akú súťaž hrajú, ak chcú zažiť úspešné play-off, musia aj veľa obetovať. Zdôrazňoval som im, že súdržnosť a úsilie sú najdôležitejšie, že ideme správnou cestou a teraz je dôležité na nej vydržať. Postupovať vyraďovacou časťou cez jednotlivé kolá až na vrchol je však vec, ktorá sa už nemusí opakovať. Aj to bola súčasť motivácie, ktorá nás poháňala dopredu.
Ďalšou stránkou bola pohoda a výborná partia, ktorá sa vytvorila v kabíne. Užili sme si kopec srandy, podpichovačiek, veľa sme sa nasmiali.Urobili sme spolu kus roboty, na ktorú sme právom hrdí.
Jaroslav Markovič to chcel zabaliť, neuveríte, kto ho prehovoril Čítajte Všetky série play-off sme začínali vonku, ale pre súperov to nakoniec nebola žiadna veľká výhoda. Čím sa to dá vysvetliť?
Vždy sa snažím byť k svojmu okoliu úprimný, čo sa niekde v krátkodobom horizonte nevypláca, ale v konečnom dôsledku to prinesie ovocie. Už na začiatku som Jarovi Markovičovi povedal, že keď sem prídem a dohodneme sa na spolupráci, tak chcem ligu vyhrať. Vravel som, že pôjdeme kolo po kole a dáme to.
Všetci vrátane chalanov tomu uverili a práve toto pozitívne nastavenie bolo základom úspechu. Samozrejme, viera vo vlastné sily sama osebe nestačí, zároveň sa musia dodržiavať nastavené pravidlá či už v hernom systéme, alebo vo fungovaní tímu. Chalani videli, že ak z toho uletia, nie je to dobré, ale ak robia, čo robiť majú, všetko šliape ako dobre namazaný stroj. Výsledkom bolo, že vonku sme zo šiestich zápasov vyhrali štyri.
Veľmi dôležité sú dnes i motivačné reči pred tímom. Akú dôležitosť prikladáte tejto zložke trénerskej práce?
Niektoré príhovory či motivačné reči si pripravujem dlhší čas a veľmi zodpovedne. V princípe je to však o tom, správne odhadnúť, kedy treba zvýšiť hlas, pochváliť, upokojiť. Musíte dobre poznať svoj tím. Počas posledného play-off sme si prešli všetkým, sedeli sme potme v kabíne, aj nejaký ten rozkopnutý kôš sa prihodil. Podstatné bolo, že to vždy splnilo účel. Veľký dôraz sme kládli na to, aby sme v rámci príhovorov nepoužívali zápor.
Kde beriete inšpiráciu pre príhovory?
Je to rôzne. Veľa čítam, čerpám aj z nadobudnutých skúseností. Značím si do notesa niektoré veci, ktoré sa udejú v zápase, z toho sa dá tiež vyjsť. Inšpiratívne sú aj debaty s kolegami. Spolieham sa i na svoj pocit a intuíciu.
Štyritisíc ľudí vytvorilo peklo, v ktorom nebolo počuť vlastného slova Čítajte Najmä v play-off hralo mužstvo pred plnými tribúnami, pričom dosť našich hráčov s tým skúsenosť nemalo. Bola i táto oblasť súčasťou predzápasovej prípravy?
Špeciálne sme sa na to nezameriavali. Chalanov sme len raz upozornil, aby sa nepobláznili, aby zostali zodpovední. Upokojovali ich, aby zostali v pohode a čo najviac si to celé užili, že reprezentujú seba, svoje rodiny, svoje mesto a náš klub.
Často mávajú spoločný rituál aj realizačné tímy. Naskočil ste na tento trend?
Jasné, mali sme tam nejaké veci, niektoré sa detailne prezrádzať nedajú. Jedna vec bola veľmi milá, keď sme od fanúšičky dostali náramky a tie sme nosili počas celého play-off. Môžem prezradiť môj osobný rituál. Možno sa niekomu bude zdať smiešny, ale keď sa narodil Max, dostal maličké ponožky, ktoré som si odložil. Vždy pred zápasom si ich dám do svojej ponožky a sú mojim talizmanom pre šťastie. Musím ešte dodať, že sme mali skvelý realizačný tím. Za všetko veľmi pekne ďakujem Paľovi Bartovi, Peťovi Sniskému, doktorovi Jarovi Lúčanovi, všetci odviedli skvelú prácu.
Ako ste si sadli s asistentom Františkom Mrukviom?
Keď sme sa s Jarom Markovičom bavili o fungovaní trénerského tímu, navrhol mi ako asistenta Fera. Vedel som, že by mi neponúkal človeka, ktorému neverí, a súhlasil som. Už po našich prvých spoločných debatách som vedel, že to bude fungovať. Čerpáme z rovnakej odbornej literatúry, máme veľmi podobný pohľad na hokej. Veľa sme sa spolu rozprávali, analyzovali. Fero je veľmi pracovitý, obetavý, lojálny a charakterný chlap. Takých ľudí si treba vážiť a v martinskom klube môžu byť radi, že ho majú.
Výborne poznal charaktery chalanov, čo nám pri rozhodovaní veľmi pomáhalo. O viacerých veciach sme sa radili tiež s jeho otcom. S Ferom sme nemali jediný problém, rozumel tomu, o čo mi ide a stál za mnou. Také niečo si neskutočným spôsobom cením. Stali sa z nás dobrí priatelia.
Tomáš Segíň. (zdroj: ARCHÍV TS)Ste prísny alebo skôr liberálnejší tréner?
To lepšie posúdia iní. Zakladám si na profesionálnom prístupe, hokej ma baví a snažím sa ho stále vnímať aj očami hráča. Pracujem ako najlepšie viem z úctou, pokorou a rešpektom. Tréningový proces sa snažím zostavovať tak, aby hráčov bavil.
Trénerské povolanie je spojené s pomerne veľkým stresom, zvlášť keď mužstvo bojuje o postup. Darí sa vám zvládať tlak?
Niekde v podvedomí občas nejaký stres je, ale keď som išiel do Martina, bol som na sto percent presvedčený, že súťaž vyhráme. Nebál som sa o tom otvorene hovoriť, veril som tomu a nič iné si nepripúšťal. Mám už nejaké skúsenosti, viem byť nad vecou, čo mi pomáha ovládať emócie. Som na striedačke predovšetkým pre chalanov. Mám jednoznačne určené priority a hodnoty. Nikdy som nemal problém s rozhodcami, jednám s nimi slušne a s rešpektom. Keď to vidia hráči, tiež reagujú podobne.
Aké to je, keď v kabíne, za ktorú nesiete zodpovednosť, sedí váš klubový šéf Jaroslav Markovič a vy mu musíte ubrať zápasový čas?
Je jedno kto sedí v kabíne, sú to moji hráči, s ktorými tvoríme jeden tím. Počas zápasu sledujem súpera, striedačku, dianie na ľade a snažím sa na to čo najlepšie reagovať. V tomto smere bol veľkým prínosom Fero Mrukvia. Zbierať dáta nám pomáhali Robo Kalnický a tiež Juro Grečnár. Konkrétne čísla, postrehy a podnety boli základom pre moje rozhodovanie. Som zvyknutý takto pracovať, zatiaľ to funguje a nerobil som žiadnu výnimku ani pri Jarovi.
Vieme o ňom, že je emotívnym hráčom, možno niekedy trošku uletí, pretože mu záleží na tom, čo robí a je oddaný veci. Mali sme spolu sedenie, určili si pravidlá a tie do bodky dodržiaval. To tiež veľa hovorí o jeho profesionalite a inteligencii.
Po oprave strechy by bolo v hre i zateplenie zimného štadióna Čítajte Keď v rýchlosti prebehnem martinskú súpisku, v kádri ste mali štyroch či piatich hráčov, ktorí boli od vás starší, prípadne sú vaši rovesníci. Je to výhoda alebo nevýhoda a aký ste mali spolu vzťah?
Mladým chalanom som vždy prízvukoval, nech sledujú ako pracujú Peťo Smrek, Andrej Novotný, Jaro Markovič či Branislav Bernát. Bolo skvelé mať ich šatni, mladí sa od nich mohli veľa naučiť. Keď sa bavíme o pravidlách v kabíne, všetci hráči ma oslovovali tréner, ale určitá hierarchia fungovala a niektorí starší chalani mi tykali. Vzťahy boli založené na vzájomnej úcte a rešpekte.
Viete vypichnúť z doterajšieho martinského pôsobenia jednu vec, ktorá sa vám najviac podarila?
V každom mužstve je množstvo rôznych charakterov a nám sa podarilo nájsť v tíme správnu rovnováhu. Základom bolo využiť silné stránky chalanov v prospech naplnenia spoločného cieľa. Na druholigové pomery boli systémové či herné veci nastavené veľmi dobre, pričom všetci rešpektovali dohodnuté zásady. Úplným základom bola súdržná parta.
Dvakrát ste kývli na ponuky turčianskych družstiev, pričom so ženským tímom sa vám podarilo vyhrať majstrovský titul a s mužským celkom postúpiť do prvej ligy. Stáva sa Martin vaším osudovým mestom?
Už by mi aj nejakú malú sošku mohli pred martinským zimákom postaviť (smiech). Teraz vážne. Vždy keď prijmem ponuku, idem do toho na maximum a všetko sa snažím robiť na sto percent. Nie vždy je cesta za úspechom priama, nie všetko ide vždy podľa predstáv. Niekedy treba hľadal aj alternatívne spôsoby, ako prekonať prekážky, občas trošku zariskovať či potiahnuť za správne šnúrky. Obidva martinské angažmány som si tvrdo odrobil a vrátilo sa mi to najlepším možným spôsobom.
Manažér martinského klubu deklaroval, že dostanete ponuku viesť seniorský tím aj v prvoligovej sezóne. Viete si to predstaviť?
V prvom rade sa chcem martinskému klubu poďakovať za možnosť, ktorú mi dal, a za výborné podmienky, ktoré mi na prácu vytvoril. Stretol som tu množstvo fantastických ľudí, bez ktorých by sme dnes neboli tam, kde sme. Ďakujem Martinovi Kalnickému a jeho personálu, ktorí mi v Martine vytvorili výborné zázemie. Nebudem klamať, pokračovanie spolupráce ma láka a viem si ju predstaviť. So zástupcami klubu sme sa už na túto tému začali baviť. Aktuálne je všetko otázkou dohody, zladenia spoločných očakávaní a nastavenia si pre obidve strany prijateľných pravidiel.
