NECPALY. Pred desiatimi rokmi sa manželia Štefanidesovci nasťahovali do stopäťdesiat ročného domu so starým ovocným sadom. Hospodársku usadlosť v Necpaloch si pôvodne kúpili pred takmer dvadsiatimi rokmi ako chalupu.
Dobrý tip získali v miestnej krčme. Splnil sa tak ich vytúžený sen o bývaní na vidieku v obklopení vysokých kopcov.
Dom postavený z kameňa a vápenca opravili v prírodnom duchu. Predná fasáda je nerovná a sivá. Zboku je umiestnená tabuľka s ježkom, ktorá oznamuje, že sa za ním nachádza certifikovaná prírodná záhrada.
Táto záhrada má dušu, je živá, farebná a voňavá, oznamuje ďalšia tabuľka. V rovnakom duchu dokáže záhradná dizajnérka Ivica Štefanidesová tvoriť záhrady aj pre iných.
Certifikáciu prírodných záhrad na Slovensku vykonáva Centrum environmentálnych aktivít Trenčín v spolupráci s iniciatívou Natur im Garten spolkovej krajiny Dolné Rakúsko. Prírodná záhrada v Necpaloch je zaradená do celoslovenského podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad, ktorý sa uskutoční v dňoch 6. – 8. júna.
Majiteľka sa venuje aj permakultúre a spoločne so Školou permakultúry umožňuje prístup do jej Záhrady v starom sade, ako ju s manželom nazvali, aj v iných termínoch.
Unesené lietadlo, lavička Michaela Jacksona či obria lavička. Objavujte čarovný Turiec Čítajte Prah tajomnej záhrady
Hneď pri vchode do domu sa na drevenom rošte vinie k slnku anglická ruža. Ešte sa celkom neprebudila, je skorá jar a zdrevnatené konáre zdobia len tŕne a šípky od jesene.
„Ale v lete nádherne vonia,“ hovorí domáca pani Ivica Štefanidesová, ktorá vyštudovala manažment a marketing a dlhé roky pracovala v oblasti financií. Išla však za hlasom svojho srdca, doplnila si vzdelanie. Venuje sa záhradám, viaže krásne prírodné kytice.
Oproti sa zdobí ružovými kvetmi magnólia. Daroval jej ju manžel na prvé narodeniny, ktoré strávila s ním. „Hovorí sa, že keď funguje vzťah, tak prosperuje aj strom, ktorý je naň naviazaný. Tak hádam je to pravda,“ zamýšľa sa Ivica Štefanidesová. Keď sme prešli ďalej smerom do záhrady, pozdravil nás spiaci pavinič.
Prináša nádhernú farebnú krásu, ale až na jeseň. Jeho konáre majiteľka občas ostrihá. Vyrába z nich pletené základy pre vence.
V záhrade starých materí
Pokračovali sme po chodníčku a vstúpili cez otvorené dvere do humna. Spoza nich presvitalo ranné svetlo. Majiteľka – zberateľka má v humne množstvo predmetov, ktoré pripomínajú zašlé časy. Len starých šijacích mašín je asi desať. Domáci majster z jednej z nich chystá pekný čajový stolík.
Uháčkovali gigantickú deku i záhon orchideí, teraz stromom svetre. Minuli kilometre vlny Čítajte Prešli sme humnom popri mieste, kde pri náprotivných dverách Ivica Štefanidesová viaže vence a kytice. A potom sme prekročili prah tajomnej záhrady, kde sme sa nemohli zbaviť nostalgickej myšlienky, že sme sa vrátili do čias našich starých mám.
Do obdobia, keď sa v záhrade nehnojilo „chémiou“, nepostrekovalo sa rôznymi nebezpečnými látkami, trávnik nebol sterilne zelený a jablone rodili nádherne voňavé jablká.
Nedovidieť do konca
Prírodná záhrada je zámerne navrhnutá tak, že v sebe skrýva mnoho rôznych zákutí a stanovíšť, ktoré podporujú biodiverzitu. Každé z nich je iné, tajomné a čarovné zároveň. Po zime je všetko v záhrade prevažne holé, keďže v nej rastú opadavé stromy a kry. Ale už o pár dní nato sa zaskvie ohňostrojom farieb prvých jarných kvetov a sviežej zelenej trávy.
„Už je poriadne zakvitnutá, vrátane stromov, ide to rýchlo,“ písala nám tesne pred publikovaním článku Ivica Štefanidesová. Už sa teší, keď príroda v jej záhrade znova vytvorí ukryté izby a komnaty.
Dlhý pozemok museli domáci rozdeliť, aby ponúkal aspoň troška tajomna. „Taká by mala byť asi každá záhrada. Tajomná od začiatku až po koniec. Našu záhradu tvoríme už desať rokov a ešte stále je v procese výstavby. Záhrada by sa mala budovať postupne. Čím dlhšie ju pozorujeme, tým viac jej rozumieme. Mení sa v čase. Tak ako ľudia, tak sa mení aj záhrada. A je dobré, keď rastieme spolu,“ nadchýna sa domáca pani.
Mestá hýria farbami, zakvitli v nich tisícky tulipánov či narcisov Čítajte Aspoň jeden strom
Základom záhrady sú staré ovocné stromy, ktoré majitelia zachovali. „Do každej záhrady proste patrí veľký strom. Nejde len o ovocie. Veľký strom plní aj spoločenskú funkciu. Pod našou čerešňou robievame rôzne rodinné oslavy, rozložíme a prestrieme stôl, donesieme stoličky. Robievame aj posedenia s deťmi, ktoré k nám prichádzajú na exkurziu v rámci envirovzdelávania,“ vykladá Ivica Štefanidesová.
Strom zatieni terasu, hniezdia na ňom vtáky, dá sa naň zavesiť hojdačka. Deti sa po ňom môžu šplhať. V jeho tieni sa dá vypiť popoludňajšia káva počas horúcich letných dní.
Neďaleko od čerešne rastie mladý dub. „Zasadil ho môj manžel pre nášho syna zo žaluďa duba, ktorý vysadil môj otec, keď sme sa nasťahovali do bytovky ešte v Banskej Bystrici,“ spomína si záhradná dizajnérka na detstvo.
Bystrický dub na sídlisku Kráľová dosahuje momentálne po piate poschodie. A žne obdiv okoloidúcich. Podľa nej stromy, keďže rastú veľmi pomaly, sadíme nie pre nás, ale pre nasledujúce generácie. „Strom je pre mňa silným symbolom života,“ dokončuje myšlienku mladá žena.
Ticho v úli
Hneď vpravo od vchodu nás zaujme stanovište so včelími úľmi. Sú však prázdne.
„Mali sme včely, ale v podstate sme zažili syndróm miznutia včiel. Vytratili sa pred dvoma rokmi počas zimy, nechali tu všetky zásoby. V Turci je stále rozšírený mor včiel. S manželom sme začiatočníci, a tak sme sa ani nepokúšali obnoviť včelstvá kvôli tomu, že nemáme priamu skúsenosť. Neradi by sme ohrozili včelstvá tým, že sme neskúsení. A vlastne hľadáme tútora, ktorý by nám pomohol starať sa o včielky prírodne,“ vykladá so starosťou v hlase.
Slovenský Stradivari: Špičkové drevo na husle rastie aj u nás, prinieslo mi zlatú medailu Čítajte Jeden úľ je zvláštny a nevšedný. Volá sa medná krava. Zboku má vyrezané okienko. Žiaci, ktorí k nim prichádzali, mohli cezeň sledovať život v úli. Domáca pani dúfa, že keď už bude pre včely v Turci bezpečná situácia, vráti sa do ich úľov živý bzukot.
Pri jazierku
Neďaleko je malé jazierko, ktoré vyrobili domáci. Dookola vysadili rastliny a život do neho prišiel sám. Vlani sa vo vode dokonca objavili pijavice a zjari bolo plné žabích vajíčok. Záhradkári sa tešia na malé žabky. Len v minulom roku narátali v jazierku sedemnásť dospelých skokanov hnedých.
V prírodnej záhrade nerastie čistý zelený trávnik, ale pestrofarebný, posiaty rozkvitnutými kvetmi. Tie majú aj svoje stanovištia a mladá záhradkárka pri nich vysádza aj rôznu zeleninu a bylinky. Všetko robia tak, ako robili ľudia kedysi. Napríklad pri jahodách sa veľmi dobre darí šafranu, ale aj špargli.
„Máme tu veľmi veľa divokých stanovísk, keďže sme prírodná záhrada a potrebujeme tu mať biodiverzitu všetkého druhu. Napríklad tu rastie bršlica, ktorou je prerastený nejeden záhon, napriek tomu, že už som ho čistila. Keď však trvalky podrastú a zapoja sa počas jari, bršlicu vlastne vytlačia. Žihľavu tiež nechávame na niektorých miestach. Je to liečivá a veľmi zdravá bylinka,“ rozpráva mladá žena, ktorá je vychýrená nielen svojimi záhonmi trvaliek.
Z liečiviek, ktoré rastú po celej záhrade, vyrába domáce čaje a tinktúry. Je presvedčená o ich ozdravnej sile, keďže rastú v jej bezprostrednom a chemicky nezaťaženom okolí.
„Moja stará mama hovorievala, že Boh dáva do záhrady takú bylinku, akú človek potrebuje, pokiaľ má nejaký problém. Nám tu vyrástol divozel priamo v schodoch. Je výborný na kašeľ,“ vysvetľuje Ivica Štefanidesová.
Malá dedinka s prestížnym titulom bude mať námestie, vykvitne na ňom tisícka kvetov Čítajte Pod bazovým kríkom
Z pôvodnej záhrady sa zachoval bazový krík. Naši predkovia verili, že pod starými bazami bývajú víly. Hoci domáci ich ešte nevideli, Ivica je presvedčená, že tam určite sú. Každopádne baza čierna je veľmi liečivá a jej kvety nielen pekne voňajú, ale aj chutia napríklad v podobe sladkého sirupu.
Stará hruška opodiaľ je symbolom rodinného šťastia a pohody, ostala preto z pôvodných stromov zachovaná. Obďaleč zo zeme trčí betónová pätka, ktorú nebolo možné odstrániť. Bola základom starého gazdovského stroja poháňaného koňmi. Domáci ju nechali obrásť voňavou materinou dúškou. Vzniklo tak stanovisko pre hmyz, ktorý prilieta v hojnom počte druhov.
Ukrývajú sa tu aj slepúchy alebo sa priplazí užovka, ktorá je na ceste k jazierku. Plán záhrady je naplnený. Poskytuje útočisko všetkým – rastlinám, zvieratám i ľuďom.
Voda zo strechy
Je skorá jar a čarovná záhrada v Necpaloch je pripravená na svoje prebudenie. Aby sa tak mohlo stať, nemenej dôležitá je starostlivosť o záhradu. Keďže ide o prírodnú záhradu, ktorá bola certifikovaná až po splnení prísnych podmienok, jej majitelia sa vracajú k sedliackemu rozumu a múdrosti predkov.
Psychologička Janka Palček: Často sa stretávam s tým, že ľudia neaktualizovali svoje hodnoty Čítajte Napríklad nepoužívajú rašelinu. „Prekysľuje pôdu a patrí na rašeliniská, kde vytvára veľmi vzácny a jedinečný biotop. Namiesto nej si vytvárame a používame vlastný kompost. Rada by som ľudí upozornila, že kompostovať by nemali v uzatvorených plastových kompostéroch bez prístupu vzduchu. Lepšie sú drevené, napríklad zo starých paliet. Vtedy organické zvyšky nehnijú, nekvasia, nezapáchajú a finálny kompost príjemne vonia ako lesná pôda,“ dodáva na vysvetlenie mladá záhradkárka.
Do pôvodnej záhradnej zeminy zmiešanej s kompostom vysádza do kvetináčov semienka rastlín. Pôda má svoju mikrobiotu, obsahuje rôzne baktérie, ktoré vnesú do kvetináča rastline informáciu o prostredí, v ktorom bude po presadení rásť.
Dôležitou súčasťou prírodnej záhrady je aj hospodárenie s vodou. Vodu na zalievanie používajú predovšetkým dažďovú. Z každej strechy ju zachytávajú do nádrží. A aj napriek množstvu striech je jej stále málo. Dažďová voda má úplne inú kvalitu ako voda z vodovodu, potoka alebo zo studne.
Je pre rastliny prirodzenejšia, lebo je mäkká. Obsahuje rôzne živiny potrebné pre ich správne fungovanie.
Na hnojenie v prírodnej záhrade používajú vyzretý hnoj, kompost a výluhy z rastlín. „Všetku burinu, ktorú vyplejeme, nahádžeme do suda, zalejeme vodou a necháme skvasiť. Dostaneme tak komplexný výluh, ktorým polievame naše rastliny, aby podporil ich rast.
Ale máme aj jednodruhové výluhy. Sú rozdelené podľa účelu, na ktorý ich využívame,“ rozpráva Ivica Štefanidesová o príprave výluhov, ktoré nahrádzajú chemické hnojivo z obchodu. Rôznymi výluhmi z bylín sa zbavujú aj plesní a škodcov na rastlinkách.
Dostali druhú šancu. Ľudia s diagnózami kosia, perú, zvládajú aj úlohu hodinového manžela Čítajte Kvetinové záhony
Záhrada v starom sade končí pri múroch ďalšej drevenej hospodárskej budovy. Kráčame úzkym chodníčkom popri nej a za ňou sa rozlievajú slnečné lúče na blízke necpalské kopce.
Tesne za budovou je však ďalšia pýcha domácej panej. Veľká záhrada, kde počas sezóny pestuje stovky druhov kvetov do kytíc. Je obohnaná elektrickým ohradníkom kvôli srnčej a jelenej zveri, ktorá sem prichádza v hojnom počte z blízkych polí a kopcov.
Ivica Štefanidesová viaže z čistých kvetov, ktoré nepoznali chémiu, tak trochu netradičné sezónne kytice. Nikdy nevie dopredu sľúbiť, aké kvety sa objavia v dlhodobejšie vopred objednanej kytici, pretože sa dá len ťažko predpovedať, aké kvety budú práve v daný moment kvitnúť v jej záhone. O ekologické, sezónne a lokálne kytice je veľký záujem. Viazala už kyticu na svadbu aj na pohreb.
Rada pre záhradkárov
Mladí ľudia si v ostatných rokoch stavajú domy na vidieku a chcú mať aj pekné záhrady. Ak by mali pokračovať v tradícii našich predkov, ktorá sa preklenula do súčasného trendu prírodných záhrad, má pre ne skúsená záhradkárka jednu radu.
„Ľudia, keď si postavia dom, mali by v záhrade začať zasadením stromu, ktorý vyrastie veľký. Ak si kúpili pozemok so starými stromami, mali by zvážiť výrub a tie najzdravšie by mali ponechať. Stačí jeden, pod ktorým bude prúdiť život. Stačí začať s málom,“ hovorí domáca pani.
Mnohí sa už po takej dobe rozvádzajú, známy spevák sa po dvadsiatich rokoch vzťahu oženil Čítajte Pre deti by vysadila jahody, maliny, černice, ríbezle, egreše alebo hrášok. „Deti milujú, keď si môžu priamo z kríka či hriadky odtrhnúť niečo dobré a priamo zjesť,“ pripomína. Deťom by sa určite v záhrade páčilo aj tajomno. Miesto, kde si môžu vytvoriť vlastný rozprávkový svet.
„Namiesto umelých preliezačiek a hojdačiek urobíme z prútia či len z popínavých fazulí iglu. Z odloženého stavebného materiálu môžeme postaviť bunker. Pieskovisko vybudujeme drevené a na strom zavesíme drevenú hojdačku. Namiesto bazéna niekedy postačí stará plechová vaňa. Vie vytvoriť atmosféru,“ vymenúva.
Vaňu odporúča ukryť niekde v tieni medzi kríky. „Počas horúceho dňa sa v nej schladíte, či si vypijete kávičku a večer pri západe slnka tou vodou polejete záhon,“ zakončuje rozprávanie o čare záhrady Ivica Štefanidesová.
Staručká chata v Malej Fatre sa konečne dočkala potrebných investícií Čítajte
