MARTIN. Kvetinárstvo Záhrada nepatrí na martinskej pešej zóne medzi najstaršie, no v našom seriáli príbehov o legendárnych obchodníkoch má špeciálne miesto.
Práve Darinka Hudecová bola tá, ktorá nás k nemu motivovala. Nakazila nás svojou pozitívnou energiou a láskavými slovami o historickom centre, v ktorom pracuje viac ako tridsať rokov. Kvetinárkou je od roku 2002 a keď začala rozprávať svoj príbeh. Úplne nás dostal!
Chcela byť ako starý otec
Svojou charizmou, dobrosrdečnosťou a elánom k sebe priťahuje zákazníkov, očarila aj filmárov z Prahy. Darinkou i jej kvetinárstvom boli unesení a natočili v ňom minulý rok televíznu reklamu.
Práca medzi kvetmi a ľuďmi jej svedčí. Pritom v mladosti túžila byť ako starý otec a listovať zatvorená v Slovenskej národnej knižnici v starých knihách.

„Môj starý otec Ján Padúch z Valče bol známy reštaurátor kníh. Sedela som pri ňom, keď pracoval. Chcela som byť ako on a on sa vo mne videl. Prvýkrát v živote sa za mňa prihovoril, no na grafickú priemyslovku ma nevzali. Volala som sa Darina Dobáková a oni prijali Darinu Dolákovú. Vtedy som ho videla prvýkrát plakať,“ povedala smutno.
Dievča pre všetko
Keďže na inú školu sa nehlásila, išla bez prijímačiek na strednú odevnú školu do Liptovského Mikuláša, v Martine si urobila ekonomickú nadstavbu. Nikdy netúžila byť obchodníčkou, no, paradoxne, začínala v predajni.
„Pod bankou Moravia bola reštaurácia a obchod s odevmi a textilom. Robila som dievča pre všetko. Bola som zástupkyňa odevov a zároveň som aranžovala celý objekt,“ spomína na svoje začiatky.
Keď otvárali v jednosmerke pobočku trenčianskeho zlatníctva Zlatokov, stala sa jeho prvou predavačkou, Emília Micháleková zas jeho vedúcou. V predajni, kde je dnes Flámovňa, prežila osem rokov.
Majiteľka sa s ňou nebavila
Osud jej do zlatníctva privial Aďku Malú, predavačku zo susedného kvetinárstva, ktorá s ňou doteraz ako jediná z pôvodného tímu pracuje.
„Kupovala u nás náušnice a utrúsila poznámku, že majitelia chcú kvetinárstvo posunúť, lebo nemajú čas sa mu venovať. A že či ho nechcem, keď tam tak rada chodím. No akoby ma v tej chvíli anjel klepol po hlave!“ povedala Darinka, na ktorú sa táto veta nalepila.

Svojej vedúcej povedala len, že o chvíľu príde. „Neviem, kde som nabrala tú odvahu, ale prišla som do kvetinárstva a povedala majiteľke, že by som prevádzku kúpila. Spýtala sa ma, v ktorom kvetinárstve pracujem. Keď som odpovedala, že v zlatníctve, otočila sa mi chrbtom a viac sa so mnou nebavila,“ zasmiala sa pri spomienke.
Darinka Hudecová sa však nevzdala. Keď majiteľka z predajne odchádzala, zastavila ju so slovami, že jej ponúka svoju prácu a snahu učiť sa.
„Zastala na pár sekúnd, ale ani sa ku mne neotočila a bez slova odišla. O tri týždne mi volala a o mesiac bola zo mňa podnikateľka. Doteraz neviem, prečo si vybrala mňa. Záujem o jej kvetinárstvo bol obrovský,“ čuduje sa doteraz sympatická kvetinárka.
Sledovali každý jej pohyb
Mala 28 rokov, keď sa stala majiteľkou kvetinárstva Záhrada. Chvíľu uvažovala nad zmenou názvu, ale…
„Všetko je tak, ako má byť. Záhrada je vlastne miesto, ktoré som milovala u starých rodičov vo Valči. Stará mama Darinka, po ktorej mám meno i veselú povahu, mala pred domom nádhernú záhradu. Vždy, keď som išla od nej z prázdnin, mi nabalila kyticu krásnych kvetov. Tým kvetinárstvom som sa vrátila akoby do čias detstva,“ zasnívala sa.

Doteraz v ňom má koberec od starej mamy, vaničku, v ktorej sa kúpala jej mama. Keď k nej prídu zákazníci, premknú ich spomienky.
Prvé dni sa čerstvá podnikateľka v práci zapotila. Odrazu šéfovala šiestim predavačkám, zručným kvetinárkam. Darinka nemala s viazaním kytíc absolútne žiadne skúsenosti.
„Sledovali každý môj pohyb. A ja som zas nenápadne sledovala ich, ako to robia. Bola som spotená, ale musela som im ukázať, že to viem. A odrazu mi to išlo. Postavíte sa niekde a zrazu zistíte, že tam máte byť,“ zasmiala sa.
Magický dátum bol masaker
Odvtedy uviazala tisícky kytíc, ktoré sa časom menili. Tie súčasné viaže najradšej. „Keď som začínala, kytice boli prečačkané saténom, mašličkami, korálkami. Prevládali biele kaly, karafiáty a ruže. Dnes sa už málokedy stane, že chce niekto noblesnú kyticu. Konečne sa to uvoľnilo, trendom sú prirodzené lúčne kytice s kvetmi, ktoré mali v záhrade naše staré mamy,“ prezradila.
Podotkla, že v rámci retro módy sa vracajú i karafiáty s asparátom, ktoré patrili k časom socializmu.
Do jej kvetinárstva prichádza tiež čoraz viac ľudí, ktorí si pýtajú kytičky len tak – pre radosť do vázy.

Darinka viazala kytice aj na špeciálne príležitosti. Napríklad tri bukréty robila pre prezidentku Zuzanu Čaputovú, keď navštívila Martin, z jej kvietkov sa teší aj česká diva Lucie Bílá, s ktorou sa martinská kvetinárka priatelí. „Keď má na Slovensku koncert, niekedy kytice pre ňu robím aj ja,“ pochválila sa.
Špeciálnu a zatiaľ rekordnú zákazku mala v magický dátum 7. 7. 2007, keď jej kvetinárstvo pripravovalo kytice pre 32 neviest. Posledný pár vraj už nestihli v sobotu oddať, a tak ho zosobášili v nedeľu, avšak zapísali im magický dátum.
„To bol masaker. Viazalo ich so mnou šesť kolegýň plus moja mama, skončili sme ráno o pol druhej, išli sme sa na hodinu a pol vyspať a skoro ráno sme pokračovali vo viazaní kytíc pre svadobných hostí,“ zaspomínala si.
Lieči sa slovom
Osem rokov predávala Darinka Hudecová kvety v jednosmerke vo dvore, kde je dnes Fiorella. V čase krízy ju však vysoký nájom z úzkeho dlhého dvora vyhnal. Na čas si otvorila malú prevádzku aj na tržnici pri Alijevicovovej zmrzlinárni, no napokon sa vrátila na pešiu zónu.
Nový a aj súčasný domov pre svoje kvetiny našla vo dvore, kde bol kedysi butik či obchod s perím. „Bol to pustý dvor bez jedného stebla trávy. Všetko som si nanovo vysadila, získavala späť svoju klientelu. O pol roka sa mi ozvala majiteľka, aby som sa vrátila do jednosmerky a núkala mi nájom za euro. Odmietla som,“ povedala.
Odvtedy svoju Záhradu musela niekoľkokrát štartovať nanovo. V čase covidu ju takmer predala. Vždy však prišiel moment, ktorý ju zachránil. „Sedela som počas pandémie vo dvore pod javorom a plakala som. V tom čase som začala opäť písať a liečiť sa slovom. Odvtedy som napísala šesťdesiat poviedok a zbierku básní,“ zmienila sa o ťažkom období, vďaka ktorému sa jej otvoril nový obzor.
Svoje poviedky číta na rôznych stretnutiach, v kvetinárstve si zriadila aj uličku poézie.

Zlomila nesympatického zákazníka
Príbehy pre svoje poviedky čerpá aj v predajni. Tam sa pri viazaní kytíc dozvie množstvo osudov. Na jedného zákazníka ale asi nikdy nezabudne.
„Vošiel do kvetinárstva, tresol dverami. V tom čase to bol nesympatický muž, ktorý na všetko hromžil. Kolegyne sa ho báli, ale ja som vedela, že nemôže byť taký zlý. Veď prišiel kúpiť kvety svojej mame,“ načrela do spomienok.
Ako vysvitlo, jeho zlosť pramenila v tom, že mu ušla manželka. Darinka Hudecová sa s ním však dala do reči a stali sa z nich priatelia.
„Pochádzal z Banskej Bystrice a keď potreboval kyticu pre mamu, prišiel po ňu k nám do Martina. Po čase sa v našom meste zamiloval a viazala som mu svadobnú kyticu,“ prekvapila šťastným koncom.
Kruh sa uzavrel
Počas covidu prežívala Darinka ťažké chvíle aj mimo svojho obchodu. Počas štyroch mesiacov prišla aj o oboch starých rodičov Padúchovcov.
„Vtedy sa u mňa opäť objavili výčitky, že som nešla za reštaurátorku. Našla som však rozhovor so starým otcom, v ktorom povedal krásnu vetu: Nezáleží na tom, kde ste a čo robíte, ale to, čo dávate zo srdca. A ja to robím medzi kvietkami,“ vyznala sa.

Časom pochopila, že hoci oblúkom a hoci nie priamo, predsa sa len vrátila tam, kde mala od začiatku namierené. Kruh sa uzavrel.
„Vo Valči som dostala obrovský dar – základ lásky. Milovala som starkej záhradu a dnes v takej pracujem. Milovala som starkého knihy a dnes ich píšem. A milujem pešiu zónu, na ktorej starký študoval – u Domka. Dostala som veľa ponúk, ale z pešej zóny neodídem,“ povedala.