SKLABINSKÝ PODZÁMOK. Hrad Sklabiňa po rokoch opäť mení siluetu. Na zrúcanine révaiovského sídla pribudne piata strecha. Občianskemu združeniu Donjon, ktoré hrad vlastní, sa tak podarilo dostať pod strechu polovicu hradného areálu.
Na väznicu im však chýbajú staré škridle a hrebene z čias Rakúsko-Uhorska, hľadajú ich po celom Slovensku.
Pomohol hrad Šariš
Občianske združenie sa stará o pôvodné župné sídlo od roku 1999. Za ten čas, s pomocou dobrovoľníkov a nezamestnaných z úradu práce, kompletne obnovilo hospodársku budovu, obe vstupné bašty, koniareň a teraz zastrešuje aj bývalú väznicu.
Členovia združenia ju pokrývajú starou pálenou škridlou, ktorú pred asi sto rokmi vyrábal v Sučanoch a Martine a do celej krajiny distribuoval Ladislav Schulz. Je pevná a vzhľadom sa k hradu hodí.
„Dá sa zohnať pomerne ľahko. Horšie je to však s hrebenáčmi, ktoré sú väčšinou obetónované a priklincované k pôvodnej streche a pri ich rozoberaní dochádza k ich nenávratnému poškodeniu,“ píšu členovia Donjon na sociálnej sieti. Viac ako 50 hrebenáčov sa im podarilo získať na hrade Šariš, stále však nemajú dosť.
Kastelán Michal Svateník sa s ďalšími zanietencami zo združenia obracia na verejnosť a prosí o ďalšie kusy aj do budúcnosti.
„Potrebujeme drážkové hrebenáče v tvare hranatého roztiahnutého písmena U. Je ich viacero typov, žiaľ, bez konkrétneho označenia,“ upresnil Svateník, podľa ktorého sa čoskoro pustia do hradného kaštieľa.
Požiar ich nepoložil. V obnove hradu Sklabiňa napredujú, pracujú aj na dávnej vízii Čítajte „Ak sa nám ho podarí opraviť, dosiahneme stav z pred druhej svetovej vojny. Pod strechou bude šesť budov z desiatich,“ prezradil plány Svateník.
Legendárium vo veži
V obnovených častiach hradu a priľahlých budovách vytvorilo Donjon múzeum viažuce sa k histórii sídla Révaiovcov i Turčianskej župy. Inak tomu nebude ani v prípade väznice. Na troch podlažiach vzniknú tri rôzne expozície.
Prízemie sa bude vo väzenskej cele venovať histórii väznice, na prvom poschodí bude hradné legendárium. „Náš hrad patrí medzi miesta so zvýšenou paranormálnou aktivitou. Tu nájdu priestor na figurálne stvárnenie tri hradné povesti a tri zjavenia,“ prezradil hradný historik a autor knihy o hrade Miroslav Eliáš.
Na najvyššom druhom poschodí bude erbová galéria turčianskych zemianskych rodov a aj krátkou históriou. Odtiaľto povedie schodisko na parkánovú terasu. Prví návštevníci by mohli do veže zavítať už koncom roka, hoci fasády ešte nebudú dokončené.
V okovách končili zemania i bosorky
Hradná väznica odkrýva zabudnutú históriu. „Prvý známy väzeň, ktorého na hrade uväznili, bol v roku 1337 Ivanka z Ivančinej. Dôvodom boli susedské spory o majetky. V tých dobách boli väzenské cely v útrobách horného hradu,“ prezrádza o dávnych časoch historik Miroslav Eliáš.
Keď František V. Révai konvertoval na katolícku vieru, v kamennom árešte končili aj evanjelici. V histórii hradu sa tiež spomína 22 obvinených z čarodejníctva.
„V župnej väznici však neboli iba poddaní sedliaci, tak ako máme často pokrivené videnie z dôb socializmu. Paradoxne vo väzení končili aj turčianski zemania obvinení za rôzne delikty,“ podotkol Eliáš, podľa ktorého neboli výnimkou aj úteky väzňov.
„V roku 1575 ušlo päť väzňov, medzi nimi bol aj jeden Turek, ktorého potom hľadali okolo Banskej Bystrice. Poslednou kvapkou nad žalostným stavom väznice a stráží bol útek väzňov v roku 1740, medzi ktorými bol aj vrah Cengala,“ doplnil.
Po požiari na hrade Sklabiňa dobrovoľníci naprávajú škody, ľudia im vyhlásili verejnú zbierku Čítajte Z väznice sýpka
V spomínanom roku 1740 sa sídlo Turčianskej stolice presťahovalo z hradu do Martina – do župného domu, v ktorom vybudovali aj väznicu. Tá hradná začala pustnúť, až ju barón František Révai v roku 1860 dal zastrešiť a premeniť na sýpku.
Strecha v roku 1940 spadla a preborilo sa aj celé druhé poschodie. O štyri roky skončil v ruinách celý hrad, keď ho nemeckí vojaci vyhodili do vzduchu. Na hrade je preto časť expozície venovaná aj udalostiam SNP a zachytáva aj život posledného kastelána Jozefa Pekára.
Chystá sa nová kniha
Okrem nových priestorov vzniká aj nová kniha. Pri obnove hradu sa objavuje stále nová a nová história. „Mnohé kriminálne prípady z dejín Turčianskej stolice, aj tie ktoré nekončili v župnej väznici sú predmetom prebiehajúceho výskumu do pripravovanej knihy,“ prezradil Miroslav Eliáš, ktorý je aj kurátorom hradného múzea.
„Obnova hradu nespočíva iba v torzálnom zachovaní muriva. Záchrana hradu musí mať vyšší princíp, ideu, ktorá dá hradu dušu. Preto je popri obnove dôležité poznanie dejín hradu, aby sme mohli obnovu lepšie uchopiť a následne prezentovať verejnosti,“ dodal historik.
Štyri kamenné hrady v Turci ukrývajú nepoznané príbehy Čítajte
