PRÍBOVCE. Miestny nadšenec histórie Ľubomír Žila chce vyplniť biele miesta v dejinách Príboviec v okrese Martin. Požiadal o pomoc domácich pamätníkov i ľudí z okolitých obcí.
Nevie, kde býval minister
Posledná monografia o Príboviach od rodáka Jozefa Kršku vyšla v roku 2005 a je plná zaujímavých informácií od jej prvej písomnej zmienky v roku 1230. Súčasnú atraktivitu obci pridávajú vtedajšia prítomnosť zemianskych a významných rodín, ako boli Benickí, Rakovskí či Karlovskí.
V Príbovciach mali svoje kúrie, rodinné hrobky, tabakovú fabriku, ako aj parnú pílu či liehovar. Takmer všetky za minulej éry zmizli z povrchu zemského. Ľubomír Žila ich chce zdokumentovať a oživiť.
„O päť rokov oslávi obec okrúhle osemsté výročie prvej písomnej zmienky. Chcel som pripraviť publikáciu, ktorá by pokryla biele miesta v histórii, lebo tých je naozaj veľa,“ vysvetlil.
Najmä do galérie osobností chýba podľa neho niekoľko mien alebo bližšie údaje o nich. "Narodil sa u nás Mikuláš Franek (1903-1968), krátko ministroval za Klementa Gottwalda a neskôr s rodinou emigroval do Ameriky. Wikipedia ho pozná ako štátnika, ja by som chcel zistiť o ňom niečo viac, kde býval, ako žil, kde je pochovaný,“ vytiahol jeden z príkladov Ľubomír Žila.
„Predsa len je to osobnosť, o ktorej Príbovčania vôbec nič nevedia aj ja som sa o ňom dozvedel tiež len náhodou,“ zmienil sa miestny lovec histórie.
Charizmatická kvetinárka očarila pražských filmárov, kvetmi teší aj slávnu speváčku Čítajte Známa speváčka s príbovskými koreňmi
Veľmi slabo má zmapovanú aj židovskú obec. Z 33 židov, ktorí u nás žili, má záznamy len o piatich. Jedným z nich je aj Oskar Langer (1907-1966), intelektuál, ktorý holokaust prežil v Amerike. Po vojne sa vrátil, vstúpil do strany a stal sa námestníkom povereníka výživy.
V čase Slánskeho procesov sa na deväť rokov stal politickým väzňom. Jeho dcéra je Zuzana Lonská, populárna speváčka tých čias. V roku 1968 s mamou a sestrou po otcovej smrti emigrovali.
Vypátral príbovské pluhy
Ľubomír Žila tiež pátra po informáciách týkajúcich sa Juraja Koppu (1845-1923), miestneho kováča, ktorý sa narodil v blízkej Valči. „Údaje z matriky máme, ale chýbajú nám naňho spomienky,“ podotkol miestny nadšenec histórie.
