MARTIN, VSETÍN. Martinský odchovanec Daniel Babka prijal náročnú výzvu a od novej sezóny povedie ambiciózny český prvoligový tím VHK ROBE Vsetín. Skúsený 53-ročný kormidelník má za sebou úspešnú dvojročnú žilinskú misiu, ktorú v nedávno skončenej sezóne okorenil ziskom extraligového bronzu. Ako kouč doviedol do prvoligového finále aj rodný Martin. Počas hráčskej kariéry obliekal dresy Martina, Slovana, Košíc, Zvolena či Českých Budějovíc.
V slovenských farbách si zahral na dvoch svetových šampionátoch, pričom výraznú hráčsku i trénerskú stopu zanechal tiež vo Francúzsku.
Klub zo Vsetína nie je aktuálne taký silný ako v období rokov 1994 až 2001, keď v siedmich sezónach vybojoval šesť majstrovských titulov a raz skončil druhý. Stále je to však v Česku dobrá adresa. Čo vám napadlo ako prvé, keď ste od tímu z Valašska dostali ponuku?
Asi niečo v tom duchu, čo ste spomínali v otázke, že Vsetín na českej hokejovej mapa stále niečo znamená, má úspešnú históriu a silnú fanúšikovskú základňu. Jeho príbeh mi zároveň trošku pripomína žilinský, tiež dlhší čas bojuje v prvej lige a snaží sa tvrdou prácou posunúť vyššie.
V Česku je pre postup prvoligistu do extraligy doslova neprekonateľnou prekážkou barážová séria. Je u našich západných susedov zmena systému postupu témou?
Stále sa o tom vedú diskusie. Pochopiteľne, tradičné extraligové kluby chcú zachovať súčasný stav. Vypadnutie do prvej ligy totiž znamená menší divácky záujem, menšiu podporu partnerov a tak ďalej. Zatiaľ má podporu baráž v súčasnej podobe. Ambicióznym prvoligistom tak nezostáva nič iné, len mať vo svojom kádri dostatok hráčov s extraligovými parametrami, čo bude v tejto sezóne i náš prípad.
Silnejšie prvoligové tímy zvyšujú kvalitu súťaže, čo teoreticky môže víťaza lepšie pripraviť na baráž a zvýšiť jeho šance na to, aby prešiel cez extraligistu. Stále však platí, že to je extrémne náročná úloha.
Ako sa rodila dohoda so Vsetínom?
Najskôr ma oslovil Luboš Rob, môj bývalý spoluhráč z Českých Budějovíc. Následne sme sa o možnej spolupráci začali baviť aj s ďalšími ľuďmi v klube Petrom Neumannom (konateľ), Pavlom Hanákom (športový riaditeľ) Radimom Tesaříkom (športový manažér). Rozhovory trvali asi desať dní, našli sme spoločný koncept spolupráce a podali si ruky.

So športovým manažérom Žiliny Františkom Skladaným spoločne pracujete na rôznych hokejových projektoch od roku 2013. Vaša spoločná žilinská dvojročná misia bola takisto veľmi úspešná a mala pokračovať ďalšie dva roky. Ako prebiehal rozchod?
Nikto neskáče od radosti, keď mu oznámite takú novinu. Poviem to takto. Bolo to extrémne ťažké pre mňa i pre Fera. Mali sme víziu, na ktorej sme chceli pracovať, rozvíjať ju, no športový život niekedy všetko poriadne zamotá. Niečo sme si vysvetlili, niečo ešte potrebuje určitý čas, aby sa to úplne uzavrelo. O Žilinu sa nebojím, bude napredovať ďalej, pretože klub funguje veľmi profesionálne, pracuje sa tam poctivo, pričom správni ľudia sú na správnych miestach.
Čo najviac zavážilo pri rozhodovaní, či zostať v Žiline alebo prijať ponuku Vsetína?
V Žiline som mal všetko, čo som potreboval, absolútne nič mi nechýbalo. Už za hráčskych čias, keď som sa v klube cítil dobre a všetko tam fungovalo, tak som odmietol niekoľko zaujímavých ponúk. Potom mi pri spätnom pohľade vyšlo, že som to mohol skúsiť. Možno aj poučený spomínanou skúsenosťou som si tentoraz povedal, že nepôjdem na istotu a vykročím z komfortnej zóny.
Celok Vsetína sa v predminulej sezóne predral až do baráže o extraligu. V poslednom ročníku vyhral základnú časť prvej ligy a v play-off ho v semifinále vyradila Dukla Jihlava. Aké má klub ambície?
Skončiť čo najvyššie. Už s Milanom Bartovičom v Žiline sme však pracovali spôsobom, že sme sa až tak ďaleko dopredu nedívali. Naším horizontom bol jeden deň. Počas neho sme sa snažili čo najviac zlepšiť seba, tím, všetkých okolo, či už bol deň tréningový alebo zápasový. Takto sme išli deň po dni a v tomto nastavení budeme pokračovať aj vo Vsetíne. V športe platí, že netreba mať prehnané očakávania, pretože potom sú oveľa väčšie aj sklamania.
Už máte s kolegami v realizačnom tíme Vsetína rozdelené kompetencie?
V utorok (13. mája) sme odštartovali letnú prípravu, chalani už absolvovali aj testy na fakulte v Olomouci. Tieto veci ešte zastrešuje Luboš Rob. Postupne si povinnosti začneme detailnejšie rozdeľovať, zadefinujeme si ich, no v priebehu sezóny by som mal mať na starosti hlavný koučing a Ľuboš obrancov.
Bývalý slovenský obranca Tomáš Frolo, ktorý má na svojom konte množstvo štartov v českej extralige, je u nás kondičným trénerom. Ešte nemáme obsadenú pozíciu trénera brankárov, na ktorú sú vytypovaní dvaja kandidáti. Pochopiteľne, úzko budeme komunikovať tiež s členmi manažmentu Pavlom Hanákom i Radimom Tesaříkom.

Spomínali ste letnú prípravu, ktorá je na Slovensku už skôr výnimkou. Je v českej republike stále štandardom?
V extralige ju absolvujú všetky tímy, v prvej lige niektoré letnú prípravu nemajú. U nás väčšina chalanov trénuje s mužstvom, ale máme i výnimky, ktoré majú individuálny plán, prípadne časť tréningov absolvujú s nami a časť individuálne.
Váš syn Daniel bol v poslednej sezóne kapitánom martinského tímu, ktorému sa podarilo postúpiť do prvej ligy. Ako často ste doma rozoberali hokejové témy, prípadne, pýtal si od vás občas nejakú radu?
Dianie v martinskom hokeji stále sledujem a s Danom sme sa na túto tému bavili pravidelne. Pracovať s tímom, v ktorom pôsobia hráči, ktorí nie sú profesionáli a musia chodiť do práce, je špecifické. V Martine sa s tým popasovali výborne, pričom angažovanie trénerov Tomáša Segíňa a Fera Mrukviu bol dobrý ťah a výborne zapadol do pomyselnej skladačky.
Vidieť zas po strechu zaplnený martinský zimný štadión bolo skvelé, ale sledovať úprimnú radosť ľudí, ktorí v klube pôsobia dlhé roky a strávili v jeho štruktúrach kusisko života, to bola pre mňa neskutočne silná emócia. Teraz si zas všetci musia vyhrnúť rukávy, pretože ich čaká ďalšia poriadne náročná výzva. Zostaviť konkurencieschopný profesionálny tím a vytvoriť podmienky na jeho napredovanie. Ako Martinčan im budem držať palce a celému klubu prajem len to najlepšie.
Ešte pred dvomi rokmi ste pracovali na Chate pod Suchým. Potom ste postúpili so Žilinou do extraligy a v nej ako nováčik vybojovali bronzové medaily. Teraz idete viesť jeden z historicky najúspešnejších českých hokejových klubov. To je poriadne rýchly postup hore.
Hokejový život je ale vrtkavý a každý vie, že rovnako rýchlo, ak nie ešte rýchlejšie, sa dá zletieť dolu. V každom prípade robiť na chate bol predovšetkým výborný psychický reset i keď zromantizovaná predstava o chatárčení je, samozrejme, mýtus. Ide o naozaj náročný džob, no aj tak to bola fantastická skúsenosť. Práve na Chate pod Suchým som sledoval, ako Žilina nezvládla finále s Humenným a postup do extraligy jej prekĺzol pomedzi prsty.
Na druhý deň mi zavolali Feri Skladaný s Rasťom Chovancom, či by som sa k nim nepridal. Doslova pár hodín po takom obrovskom sklamaní sa už dívali dopredu a boli pripravení znovu makať. Vtedy som si povedal, že byť na jednej lodi s takýmito ľuďmi je skrátka dar. Aj oni majú veľký podiel na tom, že som dnes trénerom Vsetína.