MARTIN. Magnetom pre detských návštevníkov sú v Múzeu Andreja Kmeťa dlhodobo vypreparované zvieratká. Najväčšími hviezdami boli doteraz medveď, gigantický diviak či jelene. Múzeum v čase svojich 60. narodenín dostalo významný darček – zbierku exotických zvierat. Medzi nimi je aj nový kráľ – lev.
Dar pre rodákov
Dlhoročnú a modernú expozíciu, zameranú prevažne na domácu faunu, spestruje už niekoľko dní jedenásť druhov afrických zvierat. Múzeu ich daroval martinský rodák Ľudovít Pauliny. Zomrel v roku 2023 a želal si, aby jeho exotická zbierka skončila práve tu.
„Z lásky k rodnému mestu sa Ľudovít Pauliny rozhodol darovať Martinu svoju vzácnu zbierku poľovníckych trofejí,“ napísal na sprievodný list jeho syn Ľudovít Pauliny mladší, ktorý poslednú vôľu otca zabezpečil. Sám je majiteľom niektorých z trofejí, ktoré spoločne získali počas ciest po subsaharskej Afrike.
Takmer všetky zvieratá pochádzajú z farmových chovov a boli získané komerčným odstrelom. Vo voľnej prírode bol ulovený len leopard škvrnitý. Vášnivý lovec si ho priniesol zo Zimbabwe.
Noví obyvatelia múzea obývajú chodbu na prvom poschodí. Na stenách visia hlavy s poprsím nosorožca, byvola, pakoňa, či viacerých druhov antilôp. Majestátny lev s leopardom sú vystavení ako celotelové preparáty.
Nielen ľudia, ale aj medvede majú svoje príbehy Čítajte Za kravu kúpil tigra
Hoci je expozícia Múzeu Andreja Kmeťa zameraná na prírodu Turca, Paulinyho exotická zbierka nadväzuje na úsilie samotného zakladateľa múzea – Andreja Kmeťa. Ten sa na sklonku svojho života intenzívne zameriaval na zoologickú zbierku.
Spolupracoval s odborníkmi z Viedne i pražského Národného múzea, od ktorých získal duplikáty našich i exotických živočíchov z Afriky a Južnej Ameriky. Aby zvýšil atraktivitu novovznikajúceho múzea, zadovážil aj rôzne zvieracie anomálie, ako dvojhlavé či trojnohé teľa, zrastené prasatá, dvojhlavé mača.
„Aby mohol Andrej Kmeť kúpiť tigra, na trh do Krupiny dotrepal kravu a predal ju. Pre múzeum získal aj pumu, kenguru, tapíra či rôzne druhy opíc. Sú však v depozitári, majú vyše sto rokov, čo je na nich už viditeľné,“ prezradil zoológ Boris Astaloš.
Lapila ho na tretíkrát
V decembri 1964 vzniklo Turčianske Múzeum Andrea Kmeťa, v ktorom neskôr vystavili aj rozsiahlu zbierku tohto botanika, paleontológa, mineralóga, archeológa či etnografa.
Fraška v Martine: Po divadle pobehuje medveď, herečkám narástli bruchá a fúzy Čítajte Vlastivedne a prírodovedne zamerané expozície sa začali rozrastať aj o nové prírastky z ríše zvierat. Zoológovia spolupracovali s poľovníkmi, ktorí im vďačne darovali svoje úlovky.
Takto múzeum získalo aj statného diviaka, ktorého v novembri 1978 ulovila jedna z prvých slovenských poľovníčok a učiteľka z Valče Oľga Koppová. Mimochodom, bola prvou ženou, ktorá v Československu zastrelila medveďa.
Na divú sviňu striehla dlho. Keď ho v lese medzi Kláštorovm pod Znievom a Valčou zazrela prvýkrát, jej strela ho zasiahla, no zranené zviera ušlo. Počas jeho dohľadávania stihol ranený diviak svojimi klami rozpárať skúseného poľovného psa – farbiara.
O mesiac naďabila v lese znova na veľkého diviaka. Vystrelila, no zviera na zem nepadlo. Opäť ušlo. Na druhý deň našli diviaka nehybného v kroví – s dvomi nábojmi v tele. V tom čase to bola ojedinelá trofej.
Diviak mal raritných 200 kilogramov. Jeho kly získali dve zlaté medaily. Jednu na slovenskej výstave, druhú na svetovej v Bulharsku. Originálne kly z tohto kapitálneho úlovku uchováva rodina strelkyne doma.
Medvedica s dvoma mláďatami zaútočila na muža v Sučanoch, skončil v nemocnici Čítajte Medvieďa bez pazúrov
Medveď za sklom je vlastne medvedica, ktorú v roku 1979 ulovili v Belianskej doline. Má asi 180-200 kilogramov. Istý čas na chodbe na poschodí stálo na zadných medvedie mláďa. Do múzea sa dostal už v roku 1972 ako ojedinelý exemplár.
„Kedysi v lese toľko medveďov nebolo. Tento bol jeden z prvých, takzvaných „kontajnerových“ na Slovensku. Pri chatách v Jasenskej doline vyberal smetné koše. Časom sa stal nebezpečným, a tak ho museli odstreliť,“ zmienil sa o osude ďalšieho obyvateľa múzea.
Toto dvojročné medvieďa bolo dlho maskotom múzea a miláčikom návštevníkov. Nedávno ho však museli z chodby odstrániť. „Návštevníci sa ho napriek zákazu dotýkali, fotili sa s ním a vylámali mu pazúre, čím ho čiastočne znehodnotili,“ podotkol Astaloš.
Tritisíc je málo, žiadajte si viac, odkázal bratislavský odborár zamestnancom Ecco Čítajte Jeleň s cudzími parohmi
Výraznou atrakciou je aj jelení pár so srncom a srnou. Tie patria k novším prírastkom expozície. Múzeum ich získalo v čase generálnej rekonštrukcie a modernizácie.
„Sú lovené v turčianskych lesoch. Avšak jeleň, ktorý na chodbe nahradil medvieďa, je oveľa starší. Zaujímavosťou je, že nemá svoje parohy. Nasadili mu cudzie, keďže jeho vlastné neboli dosť impozantné,“ zmienil sa zoológ.
Slovenské národné múzeum – Múzeum Andreja Kmeťa v Martine
Sídli v prvej muzeálnej budove, ktorú v roku 1908 postavili na podnet Andreja Kmeťa v záhrade Národného domu (dnes divadla). Práve Národný dom sa stal novým domovom pre prvé zbierky, ktoré boli zhromažďované v Matici slovenskej. Tú však zatvorili. V roku 1893 v Národnom dome založil Kmeť
Muzeálnu spoločnosť slovenskú, čím položil základy slovenského múzejníctva. V tejto budove rozširoval zbierky o minerály, archeologické a etnografické predmety, paleontologické zbierky, zvieratá, rastliny.
V roku 1932 postavili na Malej hore väčšiu budovu, kam presťahovali aj väčšiu časť zbierok. Prvú muzeálnu budovu využívali na rôzne účely. Až v roku 1964 v nej otvorili okresné vlastivedné Turčianske múzeum Andreja Kmeťa, ktoré je od roku 1996 súčasťou Slovenského národného múzea a ktoré sa po rekonštrukcii v roku 2016 stalo jednou z najmodernejších expozícií na Slovensku. Múzeum dnes spravuje takmer pol milióna zbierkových exponátov.
