Vo „fľakovskom“ tábore so Slniečkom Tohtoročné leto sa pomaly končí. S jeho zákonitou, no predsa akomak predčasnou rozlúčkou ukladáme všetky pekné spomienky do objemného batoha bohatých dovolenkových dojmov a krásnych prázdninových zážitkov. Pravda, počasie nebolo vždy k prázdninám školákov ani rodinným dovolenkám najvľúdnejšie. Zadaždené dni však aj uprostred leta vari najmenej prekážajú práve prázdninujúcim dievčatám a chlapcom. Tým k šťastiu zväčša bohato stačí už skutočnosť, že prázdniny jednoducho sú. V jedno letné, inak však tiež poriadne upršané popoludnie začiatkom augusta, sa o tom presvedčila na vlastnej koži nenápadná skupinka dospelákov z Martina. Vybrala sa do neďalekého prázdninového kempu v lokalite Rajeckých Teplíc. Ponáhľala sa na návštevu do originálneho, priamo „fľakovského“, tábora. Zavčasu pred letom ho pomáhala naprogramovať pre deti z celého Slovenska a teraz bola zvedavá, ako sa tu deťom prázdninuje. V jedálni už na „občiansku“ rodinu Jožka Fľaka - lebo jej členovia sa to do tábora tak ponáhľali - netrpezlivo čakala celá kopa detí. Napriek výdatnému dažďu za oknami! Chlapcov a dievčat bolo okolo sedemdesiatky, spolu s vedúcimi jednotlivých oddielov. Sedeli trpezlivo, od najmenších táborníkov až po väčších „tínedžerov“, napospol vášnivých čitateľov obľúbeného mesačníka Fľak s rodným listom v Martine. Podľa už zdiaľky viditeľného vítacieho transparentu Prázdniny s Jožkom Fľakom, so známou postavičkou v záhlaví, bolo jasné, kto je maskotom tábora pri Rajeckých Tepliciach. Osádku áut s martinskou „ešpézetkou“ tiež tvorili tunajší chlebodarcovia Fľaka. Grafický stvoriteľ obľúbenej postavy Bruno Horecký (na snímke v popredí) si priviezol ako posilu do fľakáčskeho kvízu svojho legitímneho syna Bruna. Doma neostala ani z dreva vyrezaná figúrka huncúta Jožka Fľaka. Predovšetkým však pricestovali vydavatelia tohto populárneho časopisu pre deti od 0 do 100 rokov. Sú nimi majitelia a zároveň pracovníci grafického Štúdia VeeM v Martine, manželia Mruškovičovci. Od nich sa Fľak dostáva na časopisecký trh počas školského roka, spolu s prázdninovým dvojčíslom. V tábore tiež dohovorili besedu s deťmi, ako bonus za ich čitateľskú vernosť. Lívia a Viliam, tvoriaci známu značku z iniciál svojich mien, tábor s Jožkom Fľakom pre deti vymysleli a stali sa s ďalšími partnermi jeho spoluorganizátormi. Pozrieť fľakáčskych táborníkov, dopisovateľov a čitateľov s nimi prišla tiež Martinka. Tá má v redakcii na starosti grafiku časopisu. Autogramiáda, očakávaná chlapcami a dievčatami v tábore, sa pochopiteľne nemohla zaobísť ani bez pani spisovateľky Sisy Záhadnej z Martina. Popularitu Fľaka u detí doslova od Dunaja k Tatrám potvrdil spontánny záujem ešte pred vypuknutím prvého prázdninového turnusu fľakových dobrodružstiev. Bezprostredne ako sa vo Fľakovi i na jeho webovej stránke objavila prihláška do tábora, čochvíľa bolo zaplnených všetkých 75 miest. Martinčania vydávajú zábavník Fľak iba o čosi viac ako jednu päťročnicu, zato detský časopis Slniečko má dlhšiu tradíciu v Bratislave. No a tak spoločne sústredili sily, aby zorganizovali dvojnásobný čitateľsky orientovaný tábor pre deti z celého Slovenska. Aké teda bolo stretnutie a kontakty s deťmi naživo? Po flešovom predstavení, ktoré pohotovo zvládol Viliam, pokračovalo všetko veselo, súťaživo, zvedavo aj vytrvalo. Kvízmajstri zainteresovali dievčatá a chlapcov otázkami o časopise Fľak a menovcovi Jožkovi. Mladšie i staršie detváky sa veľmi iniciatívne hlásili. Veď ich čakali odmeny v podobe čísiel časopisu, kľúčeniek, píšťaliek, pier, ba aj tričiek, všetko s logom Jožka Fľaka. Dievčatá a chlapci si napriek prázdninovým „vyprázdneným hlavám“ spomenuli na dátum vzniku prvého čísla (1. 12. 1998), kedy má narodeniny Jožko (1. 9. 1992), na niekoľko pokusov napokon napočítali aj správny počet čísiel Fľaka doteraz (74). V krátkej besede sa pohotovo zaujímali o obsah časopisu a dve knižky Bláznivých či Prázdninových dobrodružstiev Jožka Fľaka. Vo Fľakovi im chýbajú plagáty, ale inakšie, ako v iných časopisoch. Originálne, pravé fľakovské, napríklad s Grázlami školy... Zaznela tiež túžba, aby Fľak konečne vychádzal každý týždeň! A tak aspoň dva razy do mesiaca!! Kupodivu, práve dievčinku, ktorú v tábore volali Drobček všetci, zaujímalo, prečo nemá Jožko brata? Akoby vydarená Jožkova sestrička Jozefína nebola dosť dobrá! Preslávená všetkými svojimi vylomeninami, ktoré bratovi podchvíľou vyparatí! Pani spisovateľka Záhadná musela odpovedať na otázku, kedy bude na svete ďalší diel knižky a najmä, o čom bude. Potvrdila, že to závisí v mnohom práve od samotných detí. Od toho, akú inšpiráciu jej príspevkami o prázdninových príhodách prinesú, napíšu, pošlú do redakcie Fľaka. Nuž a čo by to bolo za popoludnie v tábore s Jožkom Fľakom bez poriadnej autogramiády. Hostia podpisovali, na čo prišlo - táborová kniha návštev, tričká, pamätníčky, najčerstvejšie i iné obľúbené čísla časopisu, ba aj na holú ruku. No dievčence a chlapci trpezlivo čakali na svoj podpis aj poriadne dlho. Dosť na tom, že sa ušlo všetkým, napriek presileným rukám martinských návštevníkov tábora. Deti boli veľmi bezprostredné a uvoľnené, pekne sa predstavili krstnými menami a odkiaľ sú. Je jasné, že v tábore nechýba zastúpenie miest z celého Slovenska, dokonca ani z Bratislavy. Deti (aj ich rodičia) našli informáciu o tábore s Fľakom a Slniečkom v Nitre, Košiciach, Žiline, Poprade, Liptovskom Mikuláši, či v Brezne, Ružomberku, Považskej Bystrici, Banskej Štiavnici... Kto by všetky miesta, odkiaľ sa do Rajeckých Teplíc poschádzali, vymenoval... Pre martinských vydavateľov vo firme VeeM, ktorí celoslovensky distribuujú Fľaka a zároveň skúšobných iniciátorov detského prázdninového tábora s Jožkom Fľakom, je to dozaista príjemným povzbudením. Ich risk a odvaha pustiť sa do čohosi nového, neovereného, neistého sa však, našťastie, oddal. S pomocou internetu a podobne zaujatých kolegov v inej redakcii aj cestovnej kancelárii to zvládli. V premiére takejto letnej aktivity sa prihlásilo dostatočne veľa chlapcov a dievčat (s podporou rodičov), ktorým sa zapáčilo prázdninovať práve takto. A tak určite aj Jožko Fľak môže za to, že nezažili nudu. Ani vtedy, keď za oknom cedilo ako z krhly, vytrvalo a navzdory kalendáru, podľa ktorého má byť horúce leto.
