MARTIN. Pohybový kouč a inštruktor športu Matúš Svinčák všade, kde príde, vzbudzuje minimálne tajný obdiv. Pred trinástimi rokmi totiž odhodil topánky a odvtedy chodí bosý. V lete i zime.
Spolu s ním kráča naboso aj jeho partnerka Lenka Floriánová, ktorá je masérkou a reflexologičkou s bohatou praxou. Zároveň pomáha ženám po pôrode dostať sa rýchlejšie do formy, a to cez špeciálne cvičenie na hlboký sval psoas.
Matúš Svinčák zdvihne nohu a ukazuje nám plochu chodidla. Vyzerá silná a veľmi pevná. Koža je úplne hladká a jemná, bez jediného náznaku miesta zhrubnutia. Je iba trošku špinavá od prachu ciest. Matúš Svinčák hovorí, že každý, kto má zatvrdnuté miesta na nohách, chodí nesprávnym spôsobom.
Obidvaja dokážu pútavo rozprávať o správnej chôdzi a držaní tela počas športu, v stoji i sede. Odborníci spolupracujú s vrcholovými slovenskými športovcami, aj tými zo zámoria, a rôznymi športovými klubmi.
My ostatní si to nevieme ani len predstaviť. Aký je to pocit chodiť bez topánok?
Matúš Svinčák: Cítim sa bosý perfektne. Len som zistil, že chodím o trošku pomalšie. Moja prvá chôdza naboso sa spája s pocitom slobody. Som taký vnímavejší. Chôdza naboso mi zvýšila pozornosť. Vnímam akoby bol svet farebnejší. Užívam si každý krok.
Lenka Floriánová: Už osem rokov chodím bosá na striedačku s barefootovou obuvou. Topánky na vysokých podpätkoch vôbec nenosím. Keď som začala chodiť bosá, zrazu som mala viac energie. Až neskôr som stretla Matúša a postavila som sa na podoskop.
Je to taký špeciálny ortopedický prístroj na meranie vád nôh. Tam som videla, aké detaily musím upraviť v rámci mojej chôdze aj postoja. Keď som to upravila, tak už potom prestali všetky problémy s bedrovým kĺbom a chrbticou.
Krásne sa mi celá kostra upravila bez toho, že by som musela pôsobiť nejakým cvičením. Samotná chôdza a postoj sú už sami o sebe cvičením, pretože sa správne nastaví celé telo. Prirodzene sa začne spevňovať a vyrovnávať.
Adam si prešiel cestu SNP. Jedna noc na takejto trase je ako sto obyčajných, hovorí Čítajte Nohy nás nosia celý život, to je pravda. Je nejaký dôvod, prečo ste sa začali zaoberať práve nimi?
Matúš Svinčák: Viedol som kurzy správneho sedenia za počítačom a nastavenia si pracovného prostredia. Raz tam prišiel človek, ktorý povedal, že behá bosý. Tak ma to zaujalo. Zamyslel som sa nad tým.
Zistil som, že vlastne tá bosá noha je v tom najprirodzenejšom prostredí. V topánkach nefunguje najlepšie. Bosá má najlepšie predpoklady, aby niečo spravila.
Aj keď to nespraví hneď a sama - musíme to nacvičiť, zmeniť spôsob, akým sme zvyknutí ich používať v topánkach. Nohy sú to, čím sa opierame o zem. A keďže pôsobí gravitácia, tak veľmi rýchlo menia ťažisko tela. A to sa potom vinie takou vlnou, že spôsobuje najlepšiu a najrýchlejšie citeľnú zmenu v celom tele.
Vo veľkej miere sedíme, vozíme sa autom, niektorí na bicykli. Vieme vôbec ešte chodiť?
Matúš Svinčák: Vo všeobecnosti chodíme tvrdo, to znamená intenzívnejšie. Dopad nohy na zem je tvrdý a tým pádom, ako sa noha odráža, odráža sa to potom aj na zdraví nôh a držaní tela. Keď sa pozrieme na mačku, psa, tigra či malú veveričku, tak sa nám ich pohyb zdá ľahký a voľný.
Idú tak mäkučko. Mačka vidí svoj cieľ a k nemu adekvátne prispôsobí aj pohyb. Ak sa pozrieme na ľudí idúcich po ulici, sú zvyknutí sa ponáhľať. My často vidíme len ten cieľ pred sebou a už nejako sa tam presunieme.
Valíme, zvalíme ťažisko a potom podsúvame nohy. Vlastne, až keď je človek starý a prestane chodiť, až potom si uvedomí, aká je chôdza dôležitá. Na našom seminári učíme, že samotný krok je dôležitý, lebo z dobrého kroku vychádza ďalší dobrý krok.
Slovenské vydavateľstvá povedali nie. Príbehu o nebezpečnom atentáte dali šancu v Česku Čítajte Čo je príčinou, že chodíme tvrdo?
Matúš Svinčák: Tak šípim, že sú za tým tvrdé podrážky a zvýšené päty. Človek potom pri chôdzi dopadá skôr na prsty. Preto prišiel ten barefootový trend, ktorý hovorí, že nemusíme mať bosú nohu, stačí len, aby nebola ovplyvňovaná topánkou. Barefootové topánky sú širšie a nemajú podpätky.
Podrážka dovolí navnímať, ako našľapujeme. Odporučil by som pre čitateľov, nech vyskúšajú jednu ľahkú vec. Zavrite si uši, zapchajte si ich prstami a spravte krok, dva, tri, desať, len po izbe. A vnútorne budete počuť svoj krok, akým spôsobom sa oprie o zem, mäkko či tvrdo.
Čoraz viac ľudí má problémy s kĺbmi, kolennými či bedrovými. Akoby nastala epidémia a nechávajú si ich boľavé a nefunkčné vymeniť, dokonca aj na obidvoch nohách. Môžeme za tým vidieť aj náš tvrdý štýl chôdze?
