Festival Dotyky a spojenia oslavuje 20. narodeniny. Vznikol v období, keď na Slovensku neexistovala možnosť takto koncentrovane prezentovať tvorbu divadiel pôsobiacich na Slovensku. Je obdivuhodné, že napriek zložitej situácii v kultúre ho Slovenské komorné divadlo ako hlavný organizátor dokázalo zrealizovať takmer každý rok, s výnimkou covidového obdobia. O aktuálnom jubilejnom ročníku sme sa rozprávali s jeho programovou riaditeľkou Monikou Michnovou.
Ako sa robí kvalitný divadelný festival, aby si dokázal udržať kontinuitu? A ako sa Dotyky a spojenia zmenili počas tých dvadsiatich rokov?
Festival sme pred tými viac než dvadsiatimi rokmi začali pripravovať pomerne živelne. Nemali sme jasnú koncepciu, iba túžbu zorganizovať podujatie, v rámci ktorého sa budú hrať predstavenia rôznych divadiel, stretnú sa divadelníčky a divadelníci, a v rámci toho stretnutia budú spolu hovoriť o svojej práci a tvorbe. Také niečo v tom čase na Slovensku nebolo a nám to chýbalo. Hneď prvý ročník sa vydaril, a nás to posmelilo pokračovať ďalej. Festival v priebehu rokov nadobudol jasnú programovú štruktúru a určili sme si tiež presné a transparentné pravidlá, na základe ktorých zostavujeme program. Každý rok sa snažíme poučiť z chýb, ktoré sme urobili a vylepšovať všetko, čo je v našich silách. Nič z toho by nebolo možné bez aktívnej spolupráce mnohých zamestnancov martinského divadla, ktoré je hlavným organizátorom festivalu.
Čo znamená tento festival pre teba?
Festival sa postupne stal mojou hlavnou pracovnou náplňou. Celoročnú prácu na jeho príprave mám rada, nehrozí pri nej nuda alebo stereotyp, a to ma baví.
Akým spôsobom pracuje dramaturgická rada festivalu? Mohla by si priblížiť proces výberu inscenácií do Hlavného programu a programu Pre mladé publikum?
Hlavný program aj program Pre mladé publikum sú výberové. Hlavný program zostavuje dramaturgická rada, ktorá sleduje tvorbu všetkých profesionálnych divadiel pôsobiacich na Slovensku. Aby sme boli čo najaktuálnejší, program zostavujeme z inscenácií, ktoré vznikli za jeden kalendárny rok; snažíme sa všetko vidieť naživo, nie zo záznamu. Hlavný program 20. ročníka tvoria inscenácie, ktoré mali premiéru od apríla 2024 do polovice marca 2025. Rozhodujeme konsenzuálne, počúvame sa a rešpektujeme, ak má niekto odlišný názor. Program Pre mladé publikum už dlhé roky zostavuje jeho kurátorka Lenka Dzadíková, ktorá je odborníčkou na divadlo pre deti a mládež.
Festival Dotyky a spojenia je známy svojou fantastickou atmosférou aj vďaka tomu, že veľká časť jeho programu sa deje v exteriéri pod holým nebom a je dostupná zadarmo. Festival sa neuzatvára len do divadelných priestorov, ale chce tu byť pre všetkých, aj pre tých, ktorí náhodou prechádzajú okolo. Jednoducho sa v meste nedá prehliadnuť. Čo tento rok čaká Martinčanov na veľkom pódiu na Divadelnom námestí?
Tento rok to vyšlo tak, že spolu zažijeme šesť večerných koncertov, ktoré majú určitý presah k divadlu. Ponúkame koncert raperov Lyrika a Beneho, ktorí pôsobia v zoskupení Modré hory. Na festival prichádzajú nielen kvôli pondelkovému koncertu, ale tiež ako lektori workshopu kritického myslenia pre mladých ľudí, ktoré sa uskutočnia priamo v triede na dvoch martinských gymnáziách. Nedožité 85. narodeniny legendy slovenskej kultúry Milana Lasicu si pripomenieme koncertom Mariána Čekovského Čekovský spieva Lasicu. Ako už napovedá názov, Čekovský s kapelou zahrajú zhudobnené Lasicove texty. V stredu večer na festivale zahrá Kriss Krimm, držiteľka ceny Dosky 2024 v kategórii najlepšia scénická hudba. Získala ju za hudbu k inscenácii Divadla Petra Mankoveckého Amatéri, ktorú sme na festivale uviedli minulý rok. Koncert Mila Kráľa, ktorý je jedným zo zakladateľov festivalu Dotyky a spojenia a zároveň jeho tohtoročným patrónom, sme poňali ako oslavu 20. narodenín festivalu. Zábavu nepokazí ani Veľký žúr, koncert kapely Trezor, ktorá je úzko previazaná s bratislavským Divadlom Astorka Korzo ´90. Bodku za festivalom dá kapela Bijouterrier, ktorého frontmankou je členka umeleckého súboru martinského divadla, herečka Alena Pajtinková alias Zita Rigondeaux. Koncert kapely Bijouterrier sme mali na programe už pred dvoma rokmi, ale museli sme ho zrušiť pre búrku. Pôjde teda o akýsi reparát.
Dotyky a spojenia sú tú každoročne aj pre deti. Jeho pravidelnou súčasťou sú výberové inscenácie v programe Pre mladé publikum, pouličné divadlá na malom pódiu pod holým nebom, workshopy či tvorivé dielne pre deti. Prečo kladiete taký veľký dôraz na detských divákov, rodiny s deťmi a tínedžerov?
Sme festival, ktorý je financovaný prevažne z verejných zdrojov. Z toho nám vyplýva aj určitá zodpovednosť. Chceme deťom a mladým ľuďom priblížiť dobré divadlo, ukázať im, čo je to kvalitné umenie, aké môže byť rôznorodé a že je super zažiť v divadle bezprostredný kontakt medzi javiskom a hľadiskom. Vzdelávanie prostredníctvom workshopov kritického myslenia a dramatickej výchovy vnímame ako dôležitú súčasť programu. Pozornosť, ktorú venujeme deťom, sa nám, dúfame, vráti v podobe spriaznených divákov a diváčok, ktorí/é sa budú aj neskôr radi/y vracať do divadla, či už martinského alebo iného. Zasievame do nich semienko lásky k umeniu.
Patrón aktuálneho ročníka Milo Kráľ, ktorý patrí medzi jeho zakladateľov, raz uviedol, že podľa neho je pre divadlá oveľa dôležitejšia (odborná) spätná väzba než udeľovanie cien pre víťazov. Preto je festival Dotyky a spojenia nesúťažným festivalom. Jeho neoddeliteľnou súčasťou sú však diskusie divákov s tvorcami a odborné diskusie. Festival dokonca oslovuje divadelných kritikov, ktorí na predstavenia Hlavného programu a Pre mladé publikum píšu recenzie. Prečo je taká dôležitá reflexia divadla a priestor na dialóg tvorcov, kritikov, teoretikov a divákov?
Divadlo je už zo svojej podstaty postavené na dialógu. Festival je niečo ako meeting point – na jednom mieste sa stretne veľa rôznych ľudí. Je teda prirodzeným priestorom, ktorý divadelníkom ponúka možnosť získať spätnú väzbu, či už od publika alebo od kolegýň a kolegov. Kým sa rozprávame, komunikujeme, diskutujeme a navzájom konfrontujeme svoje názory, je dobre. Znamená to, že nám nie je jedno, čo si o našej tvorbe myslia diváci, ale tiež, že nám nie je ľahostajné, čo sa deje v našej spoločnosti v oblasti kultúry a umenia.
Festival Dotyky a spojenia tvorí viac než šesťdesiat podujatí. Takýto veľký festival by sa nedal zrealizovať bez podpory partnerov, najmä Fondu na podporu umenia. Ako vnímaš aktuálnu situáciu v ňom a čo to môže znamenať pre festival Dotyky a spojenia do budúcnosti?
Fond na podporu umenia spravuje verejné zdroje a podporuje Dotyky a spojenia od vzniku festivalu. Samozrejme, uvedomujeme si, že kým my otvárame Dotyky a spojenia, iné festivaly sa nebudú konať, pretože im napriek kvalitným projektom Rada FPU podporu zamietla. Okrem toho, že fond v roku 2025 nepodporil viaceré festivaly, rozhodnutím Rady FPU z mája tohto roku nepodporil ani mnohé nezávislé divadlá. Niektoré z nich, ako napríklad Slzy Janka Borodáča, Uhol_92 alebo Divadlo na hojdačke sú aj súčasťou programu 20. ročníka festivalu, pretože ich tvorba predstavuje to najlepšie, čo v divadle na Slovensku v uplynulom roku vzniklo. Nezriaďované divadlá, ktoré sa ocitli v ohrození, vnímame ako dlhoročných partnerov festivalu. Stojíme za nimi. Bez nich a ich tvorby bude už na budúci rok ochudobnený festival, a tým pádom predovšetkým naši diváci. O situácii, v akej sa dnes ocitla kultúra na Slovensku, budeme hovoriť už o pár dní v priebehu celého 20. ročníka Dotykov a spojení a určite nám nebude ľahostajná ani v budúcnosti.
