ŽABOKREKY. Narodil sa na severe Francúzska v Lille. V poslednom roku štúdia na univerzite prišla možnosť rozšíriť pôsobnosť rodinnej polygrafickej firmy aj na Slovensko. Spomínanú výzvu prijal, slovenská pobočka firmy funguje už 25 rokov a v Turci, kde si medzitým založil rodinu, našiel Grégory Delton druhý domov.
Po príchode pod Tatry neovládal jazyk, a tak sa jeho komunikačným prostriedkom stal šport. Zobral si kopačky, išiel na štadión do Martina a na ihrisku to hneď fungovalo. Súťažne si zahral za Sučany, Valču, Belú, Žabokreky či Bystričku. Aktuálne už pôsobí v manažmente Fomatu Martin.
Je honorárnym konzulom Francúzska, a aj preto bolo jeho plánom doniesť v priebehu Eura do 21 rokov pod Martinské hole reprezentáciu galského kohúta. Nakoniec mal počas šampionátu spolu so svojím tímom na starosti výpravu Gruzínska.
V Žabokrekoch si počas majstrovstiev Európy do 21 rokov rozložila tréningový kemp reprezentácia Gruzínska. Ako sa tento tím podarilo priviesť do Turca?
Niekedy na začiatku roka 2024 náš futbalový zväz oslovil kluby v regiónoch, či by v priebehu majstrovstiev Európy vedeli poskytnúť svoje tréningové plochy. Prihlásilo sa okolo päťdesiat záujemcov vrátane Žabokriek. Museli byť splnené určité podmienky, ako kvalita hracej plochy, možnosť uzavrieť areál, aby sa tím mohol v priebehu turnaja nerušene pripravovať, či vzdialenosť od štadióna, kde bude daná reprezentácia hrať svoje zápasy.
Samozrejme, veľmi dôležitou požiadavkou bol dobrý hotel, ktorý sa počas šampionátu mal stať pre mužstvo prechodným domovom. Po odoslaní prihlášky k nám prišla na inšpekciu delegácia, v ktorej boli i zástupcovia UEFA. Na základe jej odporúčania nás zaradili do katalógu, ktorý dostali k dispozícii účastníci majstrovstiev.
Čo sa dialo ďalej?
Keď bolo ku koncu minulého roka známe vyžrebovanie jednotlivých skupín, interes prejavili zástupcovia tímov, ktoré mali hrať svoje zápasy v Trenčíne a Žiline, konkrétne Francúzi, Poliaci i Gruzínci. V závere decembra nám oznámili, že si nás vybrali Gruzínci a dostali sme zoznam, čo všetko ešte treba pripraviť.
Bolo najväčšou výzvou pripraviť v dostatočnej kvalite hraciu plochu?
Od jari sme na tom začali intenzívne pracovať. Kus roboty v tomto smere odviedli Peter Kalnický a Juraj Chyla, ktorí sa starajú o štadión v Žabokrekoch. Pri revitalizácii plochy odviedli fantastickú, absolútne profesionálnu robotu. O tom, že nároky na kvalitu ihriska boli veľké, svedčí i fakt, že niektoré štadióny boli na poslednú chvíľu vylúčené z programu, pretože nedokázali splniť prísne kritériá.
Vec by sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca bez podpory obce Žabokreky, ktorej štadión patrí, pomohol aj martinský Fomat. Financie poskytol Slovenský futbalový zväz. Dorazili k nám aj ľudia, ktorí sa na plný úväzok venujú starostlivosti o futbalové ihriská a v tomto odbore patria na Slovensku medzi špičku. Ich rady a skúseností nám takisto pomohli.

Nebol v Martine problém s ubytovaním?
Gruzínci si vybrali Hotel Victoria v martinskej mestskej časti Podháj – Stráne a prenajali si ho komplet celý. Problémom bola len posilňovňa, ktorá mala iba 25 metrov štvorcových, čo bolo málo. Vyriešili sme to tak, že na fitnes zónu sme prerobili squashové kurty. So zabezpečením potrebného cvičebného náradia nám pomohli niektoré martinské fitnescentrá, ale i Spojená škola či ZŠ Hurbanova.
Mali Gruzínci nejakú špeciálnu požiadavku?
Ani nie. Ak by som mal niečo spomenúť, tak to, že na každý tréning potrebovali 200 kg ľadu, ktorý bolo treba niekde uskladniť. Hodinu pred každým tréningom sme museli zavlažovať ihrisko, no to už je asi klasika.
Bolo však zaujímavé sledovať, ako pracujú v tréningu pri regenerácii, na aké detaily sa zameriavajú, na aké množstvo vecí kladú dôraz, aby nič nezanedbali.
Vidieť, ako na vrcholnom podujatí funguje národný tím, bola pre nás, ktorí pracujeme vo futbale, veľmi cenná skúsenosť. Prišlo aj pomerne dosť akreditovaných novinárov, pre ktorých bolo treba zabezpečiť rýchlejší internet.
Akú ste od Gruzíncov dostali spätnú väzbu?
Pozitívnu, boli spokojní. Páčilo sa im v Turci a svoju voľbu stráviť v našom regióne šampionátové dni neľutovali.
Tím Gruzínska absolvoval tréning, ktorý bol otvorený pre širokú verejnosť. Patrilo to medzi povinnosti účastníkov šampionátu, aby niečo také pripravili?
Nie. Poprosili sme ich o oni súhlasili. Keďže pôsobím v štruktúrach martinského Fomatu, chceli sme dať našim trénerom, mládežníckym hráčom a tiež i fanúšikom možnosť vidieť aspoň trošku z toho, ako sa pracuje na takejto úrovni.
Gruzínska dvadsaťjednotka odohrala veľmi slušné Euro. V skupine narazila na Francúzov, pričom ste francúzskym rodákom. Komu ste v tomto zápase držali palce?
Pred šampionátom by to boli Francúzi. S Gruzíncami som však bol dva týždne prakticky v každodennom kontakte, zašli sme na spoločný obed, večeru, operatívne riešili potrebné veci, pričom sa nám rýchlo podarilo naladiť na jednu vlnovú dĺžku. Logicky tam vznikli pomerne silné väzby, takže som fandil im. Francúzov mali na lopate, víťazstvo im doslova pretieklo pomedzi prsty a prežívali to naozaj ťažko. Po spomínanom zápase mi ich bolo veľmi ľúto.

Existovala aspoň minimálna šanca, že by prišla mužstvo povzbudiť ich najväčšia hviezda Khvicha Kvaratskhelia?
Vzhľadom na program Paris Saint-Germain, ktorý sa predral až do finále ligy majstrov a v čase európskeho šampionátu do 21 rokov hrá majstrovstvá sveta klubov FIFA, to bolo nereálne. Prišiel však Willy Sagnol, súčasný tréner seniorskej reprezentácie Gruzínska.
Aký dojem na vás urobil vicemajster sveta, jeden z najlepších obrancov svoje generácie, ktorý vyhral v drese AS Monaco francúzsku Ligue 1, ako hráč Bayernu Mníchov päťkrát nemeckú Bundesligu a s bavorským veľkoklubom triumfoval i v Lige majstrov?
Neuveriteľné bolo už len to, že som s takouto futbalovou osobnosťou mohol ísť na večeru a tráviť s ňou čas. Vo futbale má Willy Sagnol neskutočný prehľad – či už v mládežníckom, alebo seniorskom. Bolo vidno, že je, zjednodušené povedané, v obraze, čo sa týka najnovších trendov, smerovania futbalu a podobne. Veľmi dobre sa s ním debatovalo aj na mimofutbalové témy. On ako Francúz aktuálne pôsobiaci v Gruzínsku a ja ako Francúz žijúci na Slovensku sme mali veľa postrehov, ktoré sa dali rozoberať. Bolo príjemné a obohacujúce tráviť čas v jeho spoločnosti.
Ako Gruzínci vnímajú osobnosť trénera Vladimíra Weissa, ktorý pre ich futbal odviedol množstvo skvelej práce?
Navždy pre nich bude rešpektovanou osobnosťou, každý o ňom hovorí s úctou, všetci vedia, čo pre ich futbal urobil. Veľmi si vážia jeho prácu, pretože položil základy, na ktorých sa v pomerne krátkom čase začali rodiť úspechy ako postup áčka na vlaňajšie seniorské Euro. Je škoda, že nemohol prísť osobne.