RAKOVO. Aleja pred vstupom do Rakova pri Martine začína priťahovať pozornosť okoloidúcich. Štyridsať stromov postupne ukazuje svoju doteraz utajovanú krásu. Po siedmich rokoch sa medzi veľkými zelenými listami objavujú aj výrazné žlto-oranžové tulipány.
Nechcel klasiku
Drevinu s netradičným kvetom vybral starosta Patrik Antal cielene. „Nechcel som klasiku s lipami či jabloňami. Hľadal som niečo výnimočné a pôsobivé,“ prezradil. Zo zoznamu od botaničky si vybral nie celkom bežnú drevinu – ľaliovník tulipánokvetý, ktorý má netradičný kvet, na jeseň zas hýri výraznými farbami.
Asi štyristometrový úsek na prístupovej ceste od hlavného ťahu medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami tento druh stromu celkom ozvláštnil.
Táto pôvodom americká drevina v Turci rastie napríklad v Turčianskej Štiavničke. V parku pri kaštieli si Révayovci zasadili pred viac ako sto rokmi štyri takéto stromy. Statný ľaliovník dorastá až do výšky 40 metrov, kvitne až po niekoľkých rokoch začiatkom leta.

Antal zavádza novú tradíciu
Ako sa však zdá, ľaliovník tulipánokvetý v regióne už nebude raritným. Starosta Patrik Antal odštartoval celkom novú tradíciu a strom s tulipánovými kvetmi sa šíri postupne do celého Turca.
„Keď niektorá z obcí oslavuje výročie svojej prvej písomnej zmienky, darujem im tento strom,“ prezradil. A tak ľaliovník rastie napríklad v Socovciach či Mošovciach.
Rakovské stromoradie je najmladšie
Stromoradie v Rakove má podľa botaničky zo Správy Národného parku Veľká Fatra Viktórie Chilovej aj iný ako estetický rozmer.
„Stromoradia majú pre poľnohospodársku krajinu obrovský význam, pretože poskytujú pobytové možnosti pre rôzne druhy živočíchov, najmä vtáctva, prispievajú k zmene mikroklímy v okolí, zvlhčujú vzduch a sú aj mechanickou prekážkou pre vietor, vďaka čomu usmerňujú prúdenie vzduchu v danej oblasti a obmedzujú veternú eróziu,“ vymenovala botanička, podľa ktorej nie je bežné, že si obce vysadia stromoradie, hoci sú na ne určené aj dotácie.
Toto rakovské je najmladšie, dlho bola poslednou lipová aleja v Mošoviach, ktorá vedie popri ceste od kúpaliska do doliny. Tu sú zároveň aj najstaršie aleje v regióne.
Tvoria ich javory, lipy, jasene a čierny orech. Medzi známe aleje v Turci patrí aj lipová aleja na Bystričke, ktorá je z čias Masaryka, či pagaštanová aleja popri Turci vo Vrútkach a Priekope. Najrozšírenejšie sú jablkové stromoradia popri cestách.

Odobrila ho aj odborníčka
Viktória Chilová tiež oceňuje starostov výber dreviny. „Nie je to invazívny druh. Je to drevina s hlbokými koreňmi, je teda pevná a pri silnejšom vetre sa nevyvracia. Naša kotlina mu prírodnými podmienkami vyhovuje. O pár rokov to bude nádherná aleja,“ povedala.
Ľaliovník tulipánokvetý podľa nej u nás vídať už aj na sídliskách či v záhradách rodinných domov. V minulosti sa objavoval v parkoch.
„Gróf Révay založil v Turčianskej Štiavničke park na spôsob arboréta, do ktorého on i jeho nasledovníci sadili aj cudzokrajné dreviny a rôzne zaujímavé kultivary. Jeho príbuzný – barón v Mošovciach sa pri tvorbe parku zas držal skôr domácich druhov,“ upresnila Chilová.
