MARTIN. Slovenská národná knižnica (SNK) vytiahla z depozitu počas osláv svoje klenoty. Tento rok si pripomína 25. výročie svojej samostatnej éry a 50 rokov od výstavby svojej sídelnej budovy. Vo svojom archíve uchováva cca 5,5 milióna dokumentov, medzi nimi aj veľmi vzácne a raritné publikácie, ktoré z trezoru vyťahuje len výnimočne.
Knižnica napríklad vlastní najstaršiu slovenskú knihu Bardejovský katechizmus. Názov súvisí s tlačiarňou v Bardejove, kde bola vytlačená. Tento katechizmus Dr. Martina Luthera pochádza z roku 1581 a je v slovakizovanej češtine.
Ide o jediný výtlačok, ktorý sa nachádza na našom území. Do knižnice sa dostal v roku 1947 od Borisa Bálenta. Unikátna kniha je mierne poškodená. Kníhviazač z nej v nezistenom čase odrezal vrchnú časť knihy, čím prišla o prvé riadky.
Štúrov krasopis
Návštevníci si mohli zblízka pozrieť aj originálny rukopis našej slovenskej hymny z roku 1844 tak, ako ju zapísal Viliam Pauliny-Tóth. Pre verejnosť pracovníci pripravili aj 177 rokov starý zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu s odmenou 100 zlatých v striebre.
„Zatykač sa zachoval vo viacerých exemplároch a obsahoval ich fyzický popis v troch jazykoch. Tento pochádza z osobnej pozostalosti po Hurbanovi,“ povedala Magdaléna Hazdová, vedúca Literárneho archívu SNK.
Uchováva aj jednu z dvoch zachovaných podôb Ľudovíta Štúra formou dagerotypie, predchodkyňou fotografie. Vzácna je aj tým, že na nej spolu s ním pózuje aj Hodža a Hurban. Snímka zachytáva Ľudovíta Štúra s členmi vyslanectva, ktoré 20. marca 1849 putovalo za cisárom Františkom Jozefom I. do Olomouca.
V súvislosti s Ľudovítom Štúrom mali návštevníci možnosť vidieť aj to, ako krasopisne písal, keď mal 14 rokov. Školská písanka obsahuje množstvo ornamentov a kresieb.
Ako vyzerala Praha pred 500 rokmi?
Zaujímavým titulom v zbierke SNK je aj päťstoročná Kronika Hartmana Schedela, známa aj ako Norimberská kronika alebo Schedelova kronika sveta, ktorá zaznamenáva najstaršie dobové pohľady na niektoré európske metropoly ako Budín, Krakow či Praha.
„Zobrazuje dejiny sveta s drevorezbami. Patrí k najzdobenejším knihám z 15. storočia,“ vysvetlil knihovník Martin Baloga.
K najstarším publikáciám patrí aj Chronica Hungarorum od Jána z Turca z roku 1488, v ktorej sa v latinčine prvýkrát spomína označenie Slovák vo forme zlowachko. Cenné sú aj pergamenové zlomky, napríklad text v hlaholike z 13. storočia. Do SNK sa dostali v 50. rokoch počas rušenia kláštorov.
Majú bibliu pre pápeža
Slovenská národná knižnica uchováva v depozitoch asi 5,5 miliónov dokumentov na trinástich nadzemných a dvoch podzemných podlažiach, z ktorých tri sú rekonštruované.
„Bolo tu vyskladnených 850-tisíc dokumentov, ktoré boli ošetrené, očistené a naspäť uložené do nových priestorov,“ povedala Martina Bajzíková, riaditeľka ochrany fondov, podľa ktorej sú na spomínaných troch poschodiach tie najvzácnejšie dokumenty.
„Sú to konzervačné fondy pre celú Slovenskú republiku. Je to to, čo musí byť uchované a čo chránime pre ďalšiu generáciu,“ konkretizovala. V dobre chránených regáloch sú napríklad najstaršie dokumenty ako spomínaný Bardejovský katechizmus, ale aj vzácne novšie tituly ako Biblia v slovenčine, ručne viazaná v koži a zdobená zlatom. Ide o exkluzívne zberateľské vydanie určené pre pápeža Benedikta XVI..
Každý deň sledujú teplotu
Dokumenty v troch zrekonštruovaných podlažiach sú uložené v uzavretých a výsuvných regáloch, ktoré sú ovládané počítačom.
„Každý deň tu meriame vlhkosť a teplotu, ideálna teplota je do 20 stupňov, na dochladzovanie používame klimatizáciu. Vlhkosť by mala byť od 45 až 55 percent, na dosiahnutie ideálnych hodnôt používame zhvlhčovač a odvlhčovač,“ opísal Igor Preis.
Väčšina kníh je uložená v klasických 50-ročných archívoch. Knižnica bojuje s nedostatkom miesta v depozitoch a plánuje vo Vrútkach pri Digitalizačnom a konzervačnom centre postaviť nový šesťposchodový depozit.
