MARTIN. Platforma slobodného múzejníctva upozorňuje na prípad zasahovania ministerstva do odbornej správy múzeí. Týka sa Múzea slovenskej dediny v Martine, na ktoré Slovenské národné múzeum v minulosti žiadalo finančné prostriedky.
Skanzen chátra. Namiesto financií podľa platformy posiela ministerstvo pracovnú skupinu – bez odborníkov.
Pracovná skupina namiesto peňazí
„Ministerstvo kultúry sa však namiesto toho, aby využilo dostupné odborné kapacity a poskytlo múzeu potrebné finančné zdroje, rozhodlo (príkazom ministerky kultúry) zriadiť pracovnú skupinu. Tá má údajne zistiť to, čo martinskí múzejníci dávno vedia a čo majú zdokumentované,“ uvádza na sociálnej sieti iniciatíva zložená z múzejníkov, ktorí v novembri 2024 vytvorili platformu ako reakciu na dianie v múzeách.
Dokument o pláne záchrany skanzenu pritom v roku 2020 vznikol v odbornej gescii Anny Kiripolskej v spolupráci s etnografmi Radovanom Sýkorom a Tatianou Kadlecovou.
Ministerka Martina Šimkovičová podľa platformy už 1. júla zriadila vlastnú pracovnú skupinu ako svoj poradný orgán. Do tímu patrí Lukáš Machala, súčasná riaditeľka martinských múzeí Zuzana Ďurčová, ktorá doposiaľ pôsobila v sociálnej sfére, Zuzana Bukovenová, ktorú nedávno z pozície lektorky povýšili na zástupkyňu riaditeľky, a Marek Both, archeológ SNM.
Skupinu povedie Peter Grutka, ktorý pôsobil v oblasti cestovného ruchu. Na ministerstve vedie sekciu správy majetku a aktuálne aj sekciu ekonomiky.
Prišla s jeho nástupkyňou. Predajňová bez udania dôvodu odvolala riaditeľa múzea v Martine Čítajte Skupina bez etnológov
„V komisii nie je ani jeden odborník z oblasti etnológie, hoci práve v Martine pôsobí viacero etnológov s odborným renomé v oblasti múzeí v prírode,“ kritizuje Platforma slobodného múzejníctva, ktorú zloženie poradného orgánu znepokojuje.
„Múzeá v prírode potrebujú expertný prístup – len odborníci s praxou dokážu nastaviť také opatrenia, ktoré neohrozia autenticitu objektov. História nás učí, že aj v čase totality, keď skanzeny vznikali, sa nedodržiavali zásady pamiatkovej obnovy a niektoré škody sú nezvrátiteľné. Nemôžeme dopustiť, aby sme dnes namiesto národného skanzenu vybudovali národný Disneyland,“ myslia si členovia platformy.
Šimkovičovej rezort vyzývajú k tomu, aby využil svojich odborníkov, namiesto nových analýz už existujúce odborné dokumenty, poskytol múzeu finančné zdroje a zabezpečil, aby projektové dokumentácie vznikali pod gesciou odborníkov, nie politických nominantov.
Na novú nemocnicu čakať nemôžu. Kardiológii v Martine chýba personál, niektorí pacienti pocítia obmedzenia Čítajte Nemá rozhodovacie kompetencie
O reakciu sme požiadali ministerstvo kultúry, na odpoveď čakáme.
K téme sa vyjadrila Zuzana Ďurčová, riaditeľka martinských múzeí. „Vytvorená klasická pracovná skupina je len poradný orgán, ktorý má zhodnotiť situáciu, nemá žiadne rozhodovacie kompetencie. Jej členmi sú zamestnanci etnografického múzea,“ vysvetlila.
Na otázku, prečo medzi nimi nie sú aj etnografi odpovedala, že etnografický posudok už majú. „Tento dokument posudzuje havarijný stav, samozrejme ho berieme na vedomie a budeme s ním pracovať,“ povedala s tým, že vytvorená skupina začne pracovať, keď si to bude stav v múzeu slovenskej dediny akútne vyžadovať.
Kritika od platformy ju rozhorčila. "Kto sú členovia tejto iniciatívy? Nikde nie je zoznam mien, nevieme, či sú odborníci. Pritom znevažujú prácu iných," dodala.
Vypichli najohrozenejšie drevenice
Radovan Sýkora, spoluautor odborného dokumentu, ktorý je tiež odvolaným riaditeľom a v súčasnosti vedúcim skanzenu, sa ku novej pracovnej skupine nechcel bližšie vyjadrovať.
„Vznik skupiny bez účasti odborných zamestnancov Múzea slovenskej dediny ma prekvapil a nerozumiem, prečo s nami v tejto oblasti vedenie múzea a zriaďovateľ nekomunikuje,“ reagoval.
Podľa neho je v našom najväčšom múzeu v prírode asi 150 objektov, pričom v spomínanom dokumente autori vyšpecifikovali všetky zásadné problémy múzea, navrhli riešenia a vypichli 37 stavieb, ktoré potrebujú neodkladnú obnovu.
„Niektoré z nich majú v súčasnosti prekrytú strechu plachtou, ktorá má aspoň na čas zabrániť zatekaniu na konštrukciu krovu a obvodové steny,“ opísal aktuálnu situáciu. V roku 2024 boli k 21 stavbám spracované posudky skutkového technického stavu, návrh sanácie porúch a rozpočty na ich obnovu.
V Martine obnovia strednú zdravotnícku školu, má zachrániť situáciu so sestrami Čítajte Základným problémom podľa neho je, že múzeum nemá vo svojom rozpočte peniaze ani na základnú údržbu objektov. Ministerstvo už pred rokmi na tento účel žiadali o minimálne 180 tisíc eur ročne. „S touto sumou by sme vedeli dať areál postupne do poriadku,“ povedal.
Stavby z Kysúc, Turca, Liptova a Oravy opravujú múzejníci dodávateľsky a priebežne aj vlastnými zamestnancami, minulý rok sa však múzeu podarilo kompletne vymeniť šindľovú strechu na kostole a dvoch dreveniciach. Peniaze čerpali čiastočne od ministerstva kultúry a zo svojho rozpočtu.
