MARTIN. Stanislava Jesenského krčmárstvo sprevádza od narodenia. Toto remeslo sa v jeho rodine dedilo. V jednej krčme sa narodil a doteraz spáva, v druhej pracuje. Nečapuje v nej však pivo, ale predáva dámsku bielizeň a asi ako jediný muž radí dámam pri výbere podprseniek.
Okolo jeho predajne Jesta, ktorá v Martine sídli v historicky známom pohostinstve, len tak nepreletíte. Figuríny vo výklade vábia čipkovanou bielizňou, lákavými pestrofarebnými plavkami a pyžamami s príjemnou potlačou.
Príbeh predajne Jesta je ďalším zo seriálu o legendárnych obchodníkoch, ktorí patria k martinskej historickej pešej zóne. Jesenského predajňa vznikla pred 35 rokmi a v centre mala viacero adries.
Krčmárstvo sa u nich dedilo
Starý otec Stanislava Jesenského viedol pohostinstvo s potravinami, a to priamo v jeho rodnom dome v centre Turčianskeho Jasena neďaleko Martina. „Celý deň som v obchode, prídem domov, v potravinách si pozriem správy a do krčmy idem spať,“ žartuje potomok známeho a v Turci rozšíreného zemianskeho rodu, ktorý ostal bývať v starorodičovskom dome.
V Turčianskom Jasene sa ako dieťa naučil základy obchodovania. „Mama predávala v potravinách a keď musela ísť do Turčianskych Teplíc na schôdzu, pekári ma o dvanástej vyzdvihli v škole v Dražkovciach, ja som prebral tovar a predával,“ zaspomínal si.
Práca za pultom ho preverila aj v počtoch. „Hanbil som sa počítať na papier. Položky som spočítal z hlavy, o to viac mi išla v škole lepšie matika,“ zasmial sa.

Smíchov patrí k Jesenským
Otec Stanislava Jesenského po svojom otcovi remeslo zdedil a pracoval v legendárnej krčme na martinskom Smíchove, ktorá funguje doteraz.
„Dovtedy robil čašníka v Slovane. Smíchov prakticky vybudoval on. Tam, kde je dnes obchod s elektro, bola krčma. Vedľa bola reštaurácia, v suteréne bar i zábavy so žilinskou kapelou Slúčikovci. Keď ju predávali, otec nechcel ísť na dražbu. Škoda, mohla byť naša,“ podotkol s trochou nostalgie.
Stanislav Jesenský vie, prečo to hovorí. Oženil sa totiž s krčmárkou. „Pracovala na stanici vo Vrútkach, kam som cestou z práce zo ŽOS-ky skočil s kamarátmi na pivko,“ zasmial sa. Spolu vychovali štyroch synov, dvaja sú kuchári. Jeden z nich svoju kariéru dokonca znásobuje v Anglicku.
„Pracuje pre kateringovú firmu, vďaka čomu spoznal veľa známych ľudí. Obsluhoval aj Paula McCartneyho, na jeho svadbe mu bol syn hudobníka z Rolingstones,“ vymenoval hrdý otec.
Začínal na tržnici
Napriek všetkým predpokladom stať sa krčmárom, sa v roku 1990 Stanislav Jesenský ubral celkom iným smerom. Na tržnici si otvoril stánok s textilom s názvom Jesta, ktorý ho sprevádza doteraz.

„Asi ma na to niekto nahovoril, už si nepamätám. Otvoril som si obytný príves, na ktorom sa predná strana dala otvoriť a zatvoriť. Mal som vo vnútri aj kabínku,“ zaspomínal si na svoj prvý obchod vyučený elektrikár. Hoci sa na tržnici vo veľkom rozšíril čínsky a poľský textil, Stanislav Jesenský ponúkal tovar z Turecka.
„Najprv som chodil do bratislavského skladu, neskôr sme sa dali dokopy viacerí obchodníci z celého Slovenska a raz za mesiac autobusom išli do Istanbulu. Keď sme sa vracali, taký bol autobus plný, že sme sedeli na balíkoch,“ zasmial sa.
Kysučania vo fronte
Po čase sa mu začalo dariť. Z prívesu sa presťahoval do kamennej predajne. A hneď do troch. V Martine si otvoril obchod s textilom v bývalom Fixe, druhý v martinskej časti Priekopa a tretí v Kysuckom Novom Meste, kde predával textil i potraviny.
„Kysučania si obľúbili výrobky z martinskej mliekarne. Pýtali sa, kedy bude tovar. Keď prišiel, mal som pred obchodom frontu,“ vyzdvihol kvalitu a popularitu našich zaniknutých mliekarní.
Po čase sa mu podarilo dostať na pešiu zónu. Svoju predajňu v suteréne pod schodmi volajú s manželkou doteraz kukaňa. „Pred nami bol jeden obchod, za nami druhý. Keď išli ľudia okolo nás, len k nám tak kukali,“ vytiahol zo spomienok.
V obchode pod schodmi predávali textil a pred zimou kabáty z Kysúc. „Manželka tiež jeden nosila. Raz mala zákazníčku, ktorej sa jej kabát veľmi páčil až tak, že jej ho predala,“ zaspomínal si.

Taliani sklamali
Ďalšou zastávkou pre predajňu Jesta bola Štúrova štvrť, kúsok od pešej zóny. Sortiment Stanislav Jesenský rozšíril o obuv.
„Sprvu som kupoval od slovenských výrobcov, ale keď sa výroba u nás utlmila, siahol som po talianskej móde, a to bola chyba. Topánky dlho nevydržali, mal som veľa reklamácií,“ priznal martinský podnikateľ, ktorý ale rýchlo našiel náhradu.
„Všimol som si, že Poliaci vyrábajú verné napodobeniny talianskych topánok. A to lacnejšie i kvalitnejšie,“ pochválil sa rýchlym riešením.
Obuv časom zo sortimentu manželia Jesenskí celkom vytesnili. Keď sa presťahovali zo „Štúrky“ do centra s výkladom, postupne sa zamerali len na spodnú bielizeň, plavky a pyžamá.
Späť do krčmy
Stanislava Jesenského presťahovaním do centra krčmárčenie stále sprevádza. Jesta sídli v historicky významnej budove. V polovici 19. storočia tu bol hostinec u Peterkov, v ktorom martinskí divadelníci odohrali prvé inscenácie. Vraj tu vyhlásili aj zbierku na Maticu slovenskú, kde mali neskôr hlavné javisko.

Po smrti bezdetných Peterkovcov hostinec zdedila ich adoptívna dcéra Matilda Kováčiková, ktorá sa vydala za redaktora Národných novín Juraja Čajdu. Túto obosbnosť pripomína aj jedna z pamätných tabúľ na budove. Podľa druhej v tomto dome v roku 1868 predniesol Samo Chalupka známu báseň Mor ho!
Za socializmu tu bolo napríklad kvetinárstvo, krátko pred Jestou dlhé roky galantéria, ktorú na krátko vystriedal second-hand.
Veľkosť košíčkov odhadne na pohľad
V predajni sa strieda Stanislav Jesenský s manželkou Annou, zákazníkom sa venuje spolu s nimi aj jedna predavačka. Mužská prítomnosť v obchode s takmer dámskym sortimentom dokáže zákazníčky zaskočiť. Predsa len – pri skúšaní podprsenky potrebujú aj vizuálne zhodnotenie a radu od predavačky. Niektoré si ho však priam žiadajú.
„Mám skúsenosti, že dámy si vyžiadajú mňa, lebo som im naposledy dobre poradil. Stačí mi pozrieť a veľkosť košíčkov viem odhadnúť. Darmo, sú to roky skúseností,“ zažartoval obchodník.
Modelky našiel na ulici
Dnes Stanislavovi Jesenskému musí v rámci marketingu vystačiť pútavo vyskladaný výklad s plastovými figurínami, v minulosti však používal živé modelky.

Má za sebou štyri módne prehliadky, ktoré v Turci v roku 2005 odštartoval vtedy mladý začínajúci módny návrhár Marek Turčan z Turčianskych Teplíc. Stanislava Jesenského oslovil k spolupráci, neskôr pribudla aj majiteľka dnes už neexistujúceho obchodného domu Bety.
„Mal som poskytnúť spodnú bielizeň a modelky, ktoré som doslova našiel v meste. Keď som stretol na ulici pekné dievča, oslovil som ju,“ zaspomínal si. Módne prehliadky v kúpeľnom meste, v Martine, Ružomberku a na Silvestra v hoteli Grandis mali obrovské úspechy. „Kino Moskva bolo plné, ľudia vraveli, že to bolo nádherné,“ potešil sa.
Zákazníčka hrešila
To bolo v čase, keď zákazníci chodili do centra a v obchode si tovar aj osobne vyskúšali. Dnes si ho objednajú z pohodlia domova cez internet, čo na návštevnosti predajní na pešej zóne cítiť.
„Mnohí si myslia, že cez internet objednajú lacnejšie. Ale raz sme mali zákazníčku, odrazu začala veľmi hrešiť. Vraj tento istý župan si objednala cez internet a vyšiel ju viac. Vrátila ho a prišla k nám,“ zasmial sa obchodník.

Predajca spodnej bielizne hovorí, že doba sa za posledné roky predsa len v niečom zmenila a priniesla niečo dobré. Nemusí chodiť za tovarom.
„Kedysi som obišiel celé Slovensko, aby som mal ten najkvalitnejší textil. Dnes už ani plavky nemusím kupovať v Turecku. Mám slovenských a českých dodávateľov a pár zahraničných mi tovar donesie rovno do predajne,“ teší sa Stanislav Jesenský, ktorého si podnikatelia z mesta určili za predsedu Združenia obchodu a služieb Turca.
„V ich mene rokujem s vedením mesta. Mali sme viacero stretnutí kvôli rôznym problémom na pešej zóne. Od mesta sme napríklad dostali kvetináče, ktoré máme niektorí pred prevádzkami. Po pandémii ale záujem zo strany podnikateľov akosi zoslabol, združenie je posledné roky neaktívne,“ povedal.
