TURANY. Turanci vedia, staršie ročníky si ešte dobre pamätajú. V autokempingu v Trusalovej na ceste medzi Martinom a Kraľovanmi stojí starý drevený bufet. Medzi turistami, ktorí smerujú na Chleb či oba fatranské Kriváne, je legendou. Jeho dušou sú manželia Janka a Ivan Bačíkovci.
Tisícky zahraničných turistov
Bufet s autokempingom v šesťdesiatych rokoch vybudoval miestny Automotoklub pri národnom podniku Drevina. V kempe sa v zrubových a pionierskych chatkách sa ročne vystriedalo do šesťtisíc slovenských, českých, poľských či východonemeckých mototuristov. Pomedzi kemp a bývalý bufet, z ktorého je dnes penzión, preteká potok Studenec.
Miestni v tom období na jeho toku postavili hrádzu s malým prírodným jazierkom a vodopádom. Doteraz prinášajú osvieženie počas letných dní.
Manželské páry
Po roku 1989 prešiel bufet cez viacerých majiteľov, až kým drevenicu pred 25 rokmi nekúpili manželia Janka a Ivan Bačíkovci. Pokračujú tak v šnúre náhod ˗ bufet vždy obetavo viedli manželské páry – Kemkovci, Kubíkovci, Gregorovci.

Domáca pani je dušou celého podniku. Domáci pán je zasa tým, kto zabezpečuje pokosenie lúky naokolo a aj dubáky do vychýrenej polievky. Manželia za celé dlhé obdobie neboli na dovolenke. Veď čo by robili hladní a smädní okoloidúci a turisti, ak by nemali otvorené? Mnohí z nich sú štamgasti, opakovane sa vracajú do autokempingu i k Janke, ako ju všetci familiárne volajú.
Hríby, medvede aj rybník
V jedno septembrové ráno sme zavítali do penziónu aj my. Keď domáca pani pripravovala čaj, vstúpil do miestnosti manžel s košíkom plným hríbov. Ešte voňali lesom. Medveďa dnes v hore nestretol, ale vraj ten začne chodiť do sadu na jablká. K ich chate sa predátor slovenských hôr neodváži.
Jediného medveďa, ktorého majú na stene chaty, teda skôr jeho obrovskú kožušinu, zastrelil pred štvrťstoročím jeho otec Ondrej Bačík. Bol poľovníkom a patril mu aj blízky rybník. Záujemcovia si mohli ešte nedávno v ňom chytiť pstruha, ktorého im Janka potom upiekla.
Pred piatimi rokmi starý pán odišiel na večnosť. A opustený rybník v tôni stromov akoby na neho stále čakal.

Dom v dome
„Na Trusalovú sme chodili už ako deti. Dobre sme to tu poznali. Ktosi nám povedal, že bývalý majiteľ to tu chce predať. Môj brat mu zhodou okolností opravoval auto. Vypýtala som si od neho telefónne číslo a išli sme sa pozrieť,“ začala rozprávať Janka Bačíková.
S manželom vždy túžili po dome. A keď sa im naskytla možnosť kúpy domu v prírode, ktorý by ich aj uživil, neváhali. Janka sa ako vyučená kuchárka, roboty sa nebála. Bufet kúpili a sezóna musela ísť ďalej, aby aj nejakú korunku zarobili. A tak sa spolu s manželom rozhodli pre raritnú stavbu.
Celú drevenicu obstavali múrmi nového domu, zväčšili ju, postavili strechu a vybudovali podkrovie. Mnohí si ešte pamätajú, keď si pred rokmi išli do bufetu kúpiť kávu, že to bol v podstate dom v dome. Drevenicu napokon zbúrali a ostala už len nová stavba. Pôvodnú pripomína už len farba strechy. Je zelená.
Turistov nikto nevyhodí
„Táto chata stojí na tej predošlej. Miestnosť, v ktorej je bar so stolmi a stoličkami na sedenie, je teda pôvodná. Dostavili sme len kuchyňu, vonkajšie toalety, kotolňu a prístrešie. Chatku sme stavali postupne, štyri až päť rokov. Mali sme vtedy ešte malé deti, dvoch synov. Strávili tu krásne detstvo,“ spomína si domáca pani.

Spočiatku mala dve roboty. Cez zimu pracovala v jedálni dnes už neexistujúceho drevárskeho učilišťa v Turanoch a v lete cez sezónu tri mesiace viedla bufet. „Potom sme si s manželom povedali, že sa tu nasťahujeme. A tak robíme spolu a sme to aj vydržali,“ vykladá Janka Bačíková.
Týmto ich rozhodnutím sa začala novú éra Trusalovej. Hoci je autokemping od polovice septembra zavretý, penzión už nie je naň odkázaný. Je otvorený celoročne dvadsaťštyri hodín denne. „Aj včera boli u nás zahraniční turisti. Boli unavení. Potrebovali sa osprchovať, najesť, oddýchnuť si. Prišli večer o deviatej. Navarila som im večeru, prespali a dnes už išli ďalej,“ vykladá.
Jazyk už dnes nerobí problém. S cudzincami sa v rodnom jazyku dohovorí cez prekladač.
„My to tu berieme, že je to také naše poslanie. Ľudia vedia, že ich odtiaľto nikto nevyhodí,“ zamýšľa sa Janka Bačíková. Teraz na jeseň ubytovaných hostí upozorňujú, aby sa v noci nebáli. Vraj to ručanie, čo počujú, nie je medvedie. Práve prebieha jelenia ruja a zvuk majestátnych parohatých zvierat sa ozýva po celej doline.

Tajomstvo Jankiných polievok
Rodiny s deťmi, náhodní okoloidúci, chatári i turisti sa tu za tie roky naučili chodiť ako domov. Každý hovorí, že ide k Janke. A vníma to tak, akoby išiel k blízkej kamarátke či príbuznej. Vládne u nej domáca atmosféra, zariadenie interiéru je útulné. Janka s každým prehodí milé slovo.
Turisti majú obľúbené jedlá. Najviac je žiadaná dubáková polievka, kyslá kapustová polievka a aj bryndzové halušky. Tajomstvo Jankiných polievok, ktoré chutia aj deťom, je vraj v tom, že ich robí na masle.
„My sme tu také jedna veľká dedina. Na Trusalovej je veľa chatárov. Poznáme sa. Prídu na kávu, na pivo. Keď im pochybí múka, vajíčka alebo soľ, tiež si prídu ku mne požičať,“ hovorí. Často ich Turanci alebo aj ľudia z mesta kontaktujú, či nevedia, či je nejaká chata na predaj. Záujem je veľký. Chaty si v tejto tichej prírodnej lokalite kupujú nielen Martinčania, ale aj ľudia z Bratislavy.
Zlá sezóna
Tohoročná sezóna zo všetkých, čo zažili, však bola najhoršia. „Málo ľudí bolo. Akoby sa báli chodiť do hôr kvôli medveďom,“ uvažuje chatárka. A tí, čo prišli, akoby viac zvažovali každý cent. Drahšie životné náklady pre všetkých sa odrazili aj na ich podnikaní.

„Mnohí zákazníci si dajú jedno čapované pivo, chvíľu si posedia a idú preč. Alebo si dajú len polievku, alebo len druhé jedlo. Šetria. Už tu nie sú partie, kedysi to tu žilo. Túto sezónu sme o ôsmej večer na terase už nikoho nemali,“ rozpráva.
Keďže od tohto leta je na Trusalovej spoplatnené parkovanie, mnohých zákazníkov to zneistilo.
„U nás môžu zákazníci aj naďalej parkovať zdarma,“ prízvukuje Janka Bačíková, ktorá sa len nedávno stala dvojnásobnou starou mamou. Spolu s manželom veria, že ich synovia Andrej a Maroš raz po nich preberú chatu aj so všetkými jej radosťami a starosťami.
