Ako vidíte miesto Vrútok v kontexte slovenských dejín? Čo bol podľa vás najväčší vklad Vrútok do národnej histórie?
Veľmi zložitá otázka, určená skôr odborníkovi - historikovi. Neviem, či dokážem v určenom rozsahu výstižne charakterizovať historický vývoj Vrútok. Pri porovnávaní historických medzníkov Vrútok (úmyselne nepíšem mesta, lebo väčšiu časť svojej histórie mestom neboli) so svetovými udalosťami, môžme skonštatovať, že až na malé výnimky výrazne nevybočovali zo všeobecného smeru, ale treba uviesť - išli svojou cestou vývoja. Toto platí pre známe, rozhodujúce obdobia pri končiacom letopočte číslovkou 8, teda pri zimnom ťažení slovenských dobrovoľníkov 1848, pri okupácii v roku 1968 ako aj známe skutočnosti obetavosti a pomoci v období SNP a nežnej revolúcie 1989. V týchto nepokojných časoch vedeli správne zaujať postoj na strane pokrokových síl, za zmeny v centrálnom riadení a za svojprávnosť. Keď spomínam výnimky treba uvieť malé zaváhanie v čase maďarského boľševického vpádu na Slovensko v rokoch 1918-1919, keď sa nevedeli rozhodnúť (vplyvom maďarských úradníkov a silnej skupiny robotníkov), s kým vybudovať nový štát. Či podporovať dohody s Maďarmi alebo Čechmi, ale už prvé rokovania výboru SNR sa uskutočnili práve na Vrútkach a Vrútočania vyjadrili podporu Martinskej deklarácii.
Za najväčší vklad pokladám pomoc pri výstavbe medzinárodných železníc, čo malo aj spätný význam pre rozvoj mesta ako významnej železničnej križovatky. Vznikla tu silná vrstva robotníctva, ktorá písala svoje dejiny tak výrazne, že bola ich činnosť uznávaná celonárodne. Za ďalší vklad pokladám rozvoj spolkov, z ktorých vynikali a vynikajú športové kluby, divadelníctvo, ale aj rôzne iné podporujúce solidaritu medzi rodinami (potravné družstvo, stavebné družstvo, pohrebný spolok, komposesorát atď.). Významnou mierou do celonárodného kultúrneho dedičstva prispeli naši významní rodáci, ktorých je také množstvo, že si netrúfam niektorých vymenovať, a tým ich uprednostniť pred ostatnými.
Na záver tejto otázky mi ostáva sa hlbšie zamyslieť nad významom a opodstatnením ich existencie, nabrať odvahu a nazrieť do zrkadla dejín a osudov ľudí. Teraz vidím, že musím veľa poznávať našu vlastnú históriu v jednotlivých etapách, aby som mohol čo najobjektívnejšie hodnotiť kroky našich predchodcov a mohol zodpovedne odpovedať na tieto otázky, preto sa ospravedlňujem za prípadné veľmi jednoduché zhodnotenie. Avšak aj tak museli byť Vrútky primerane významné, keď kráľ Belo IV. pokladal za potrebné uviesť ich v písomných dokladoch už v roku 1255.
Vrútky dvakrát stratili svoju samostatnosť. Ako sa to podpísalo na smerovaní mesta?
Po časovom odstupe a praktickom uplatnení môžme opakované pričleňovanie, resp. zlučovanie, s mestom Martin vyhodnotiť ako neefektívne. Vrútočania sa s týmto riešením nestotožňovali, lebo bolo unáhlené a predovšetkým neprirodzené. Prirodzenejším riešením sú Vrútky spádovou oblasťou pre Lipovec a Priekopu. Základnou podmienkou úspešného spájania v budúcnosti (od Koštian, Bystričky po Sučany a T. Kľačany) musí byť dobrovoľnosť a výhodnosť pre všetkých. Takto to nebývalo v minulosti, čo dodnes pociťujú naši občania najmä v doriešovaní niektorých základných zložiek infraštruktúry, ale naopak vznikli aj niektoré výhody, napr. v tom, že si ľudia zvykli na všetky služby veľkého mesta a požadujú ich naďalej.
Aký je podľa vás rozvojový potenciál Vrútok a ako si vy predstavujete ich budúcnosť?
Rozvoj mesta je určený územným plánom, ktorý nám naznačuje smer rozvoja a budúceho využívania pozemkov, najmä tých v súčasnosti ladom ležiacich. Z tohoto dokumentu je možné vyčítať, aký je možný ďalší rozvoj v priemysle, cestovnom ruchu alebo skvalitnení bývania. Mesto vytvorilo podmienky vo všetkých týchto oblastiach a je otázkou získania investorov, aby sa zrealizovali predstavy, a tým vyriešili zamestnanosť a prípadne zlepšili životný štýl. Smelo môžme vyhlásiť, že nie je dôvod na stagnovanie. Čo sa týka mestských investičných zámerov, sú veľmi ovplyvňované novým spôsobom financovania miest a obcí, ktorý dosiaľ nevytvára priestor na rozvojové programy alebo udržbu vlastného majetku (najmä prevzatého od štátu). Táto skutočnosť nás núti hľadať alternatívny zdroj financovania, ktorý je prevažne zdĺhavý a zároveň nás tento postup stavia do polohy neschopných manažérov v porovnaní s českými, maďarskými alebo poľskými mestami, čo nepokladám za spravodlivé a objektívne. Dúfam, že sa zmení podiel daní v prospech miest, a tak sa výrazne posilní aj vzhľad nášho majetku, postupne sa začnú prejavovať regionálne investície ŽSK a snáď získame aj podporu grantov z eurofondov. Veľa nám prináša investovanie blízkeho Martina a okolia, čo tiež možno započítať do zlepšenia kvality služieb aj pre našich občanov. V tomto vidím výhodu - mať veľké mesto tak blízko hraníc zastavaného územia, ako to máme my.
Skúste pomenovať najväčšie problémy, s ktorými sa vrútocká samospráva borí v súčasnosti.
Za posledné roky sme prevzali všetky komptencie od štátu a zabezpečujeme ich výkon pre občanov nielen nášho mesta, ale aj okolitých obcí. Originálne pôsobnosti sa tiež rozšírili. Zabezpečovanie úloh je veľmi náročné pri častých zmenách v legislatíve, náročnosť na pracovníkov neustále rastie, neúmerne k ich odmeňovaniu a spokojnosti občanov, ktorí nie vždy ocenia ochotu, pružnosť a vôbec možnosť vybaviť si potrebné veci na vlastnom úrade. Preto aj v budúcnosti bude na vôli občanov, či si ich ponechajú vykonávať vlastným úradom, alebo za tie isté dane sa vzdajú spolusprávy. Tým chcem poukázať, že aj v tejto oblasti života najväčšími problémami sú nedostatok tolerantnosti, medziľudské vzťahy, závisť až tuposť. Od tohto roku sa uplatňuje nový spôsob financovania samosprávy. Má veľké pozitíva voči predchádzajúcemu prideľovaniu podielu zo štátnych daní, ale nie je bez nedostatkov. Za najvážnejší pokladám nedostatok prostriedkov na rozvoj, na investície, na riešenie veľkých havárií. Práve s týmto problémom máme najviac starostí. Prevzali sme od štátu základnú školu aj so zatekajúcou strechou. Na riešenie opakovane žiadame dotáciu od MŠ SR, ale sme spracovali aj projekt strechy, výmenu okien a zateplenia budovy z prostriedkov EÚ. Zatiaľ sme „nepochodili“ dobre. Netrápi ma však to, že práve nás nevybrali (s tým musí každý počítať), ale to, prečo nás nevybrali, ako hodnotili a posudzovali jednotlivé projekty a koho vlastne vybrali. To ma trápi, lebo to nikde nebolo zverejnené. Vlastne sa ani nemôžme poučiť pre budúcnosť na vlastných chybách, lebo ich nepoznáme. Takýto postup nie je motivujúci a len poukazuje na nečestnosť pri hospodárskych súťažiach.
V ostatných našich zámeroch máme najviac problémov s vyriešením vlastníctva pozemkov na výstavbu cyklotrasy nábrežia Turca, resp. pešej zóny s tržnicou a autobusovým nástupišťom, pri výstavbe bytoviek je dôležitá aj vhodná lokalita. Vytvorili sme si však finančnú rezervu, aby sme tento problém v budúcom roku prekonali.
