ovi Duchajovi tieto verše po smrti roku 1949 s láskou a poeticky „pripísala“ Želmíra Duchajová, rodená Švehlová, ktorá už polstoročie, od mája 1955, spočíva po jeho boku na tomto pamätnom mieste večného odpočinku.
K Martinu a Turcu viažu prvú slovenskú akademickú maliarku v našich dejinách Želmíru Duchajovú -Švehlovú viaceré životné nitky, rodinné i rodové prepojenia. Do základnej školy chodila síce ešte v rodnej obci Lazy pod Makytou, no meštiansku školu už navštevovala v Turčianskom Svätom Martine. Do Turca zamierila opäť po absolutóriu bratislavského Učiteľského ústavu, už ako učiteľka pôsobila na evanjelickej škole v Blatnici v rokoch 1913 - 1919. Neskôr, až do roku 1931, vyučovala na Meštianskej škole v Martine kreslenie, matematiku a deskriptívu.
Náklonnosť k maliarskemu umeniu a vlastný praktický výtvarný talent rozvíjala počas školských prázdnin štúdiom na umeleckých školách v Berlíne (1906 -1910) a Mníchove (1910 -1914), kde sa venovala štúdiu, najmä portrétnej maľbe a krajinomaľbe. Roku 1918 vystavovala svoje obrazy v rámci kolektívnej výstavy slovenských umelcov v Hodoníne na Morave. Rok 1919 má historický význam jednak v dejinách slovenského výtvarného umenia, ale aj pre umelkyňu samotnú. Vtedy vstúpila do Spolku slovenských umelcov ako vôbec prvá žena na Slovensku. Ako maliarka vystavovala v roku 1922 svoje dielo v Košiciach.
Pre život Želmíry Švehlovej a jej etablovanie sa v martinskom spoločenskom i kultúrnom prostredí je významný 22. október 1925. V tento deň vstúpila do stavu manželského s JUDr. Matúšom Duchajom, verejným notárom v Martine. Postupne v tomto meste potom aktívne pracovala ako členka Červeného kríža, bola predsedníčkou Miestneho odboru Matice slovenskej, pracovala ako členka Živeny, v rokoch 1939 - 1946 dokonca vo funkcii podpredsedníčky tohto významného ženského spolku. Po roku 1920 podnikla niekoľko zahraničných študijných výtvarných ciest, od roku 1931 bola umelkyňou v slobodnom povolaní v Martine. Vystavovala svoje obrazy v Martine a Bratislave, súbornú výstavu uslutočnila roku 1941 v Bratislave.
Ako výtvarná umelkyňa vnímala maliarka Želmíra Duchajová - Švehlová obraz prostredníctvom vnútorného pocitu, zážitku a najčastejšie siahala po prostriedkoch, umocňujúcich atmosféru okamihu či nálady. Známe sú jej obrazy z rodného kraja, dedinky Lazy pod Makytou - Žena v kroji, Priadka, Kvitnúce jablone, V predjarí, Na pastve. No v jej tvorbe sa obajvujú aj znaky a vplyvy európskej výtvarnej moderny. Také sú aj námety jej plátien - obrazov: Model, Spiaci chlapec, Moja matka, Pri káve, Trh v Marsailles... Určite sa nevyhýbala ani národopisným námetom, vnímajúc a postihujúc slovenské reálie doby a krajiny, v ktorej žila: Oravanka, Dievča z Hruštína, Lazy pod Makytou, Starý otec, Na pastve, Starena...
Roku 2001 pripravili prvej slovenskej akademickej maliarke Želmíre Duchajovej - Švehlovej v jej rodnej obci v Lazoch pod Makytou výstavu z maliarskej tvorby. Pri tej príležitosti uzrelo svetlo sveta aj skromné biografické dielko Návraty domov o živote a diele umelkyne, maliarky, slávnej rodáčky. Na tejto vzácnej aktivite sa spolupodieľali odbornou pomocou tiež martinské kultúrne inštitúcie: Turčianska galéria, Slovenské národné literárne múzeum, Slovenská národná knižnica. Komplexné zmapovanie výtvarného i životného diela našej prvej akademicky vzdelanej výtvarnej umelkyne však ešte iba čaká na svojho autora a čas.
