Pieskoviská vychádzajú mestá, obce alebo školské zariadenia priveľa peňazí
Martin, Sučany - Detské pieskoviská by mali byť štandardnou súčasťou moderných sídlisk, materských škôl a mestských ihrísk. Starať sa o verejné pieskovisko v súlade so súčasnou platnou legislatívou ale nie je jednoduché. Na sídliskách pripadá podľa celoslovenských štatistík na každých 12 obyvateľov jeden pes, preto aj pravdepodobnosť znečistenia pieskovísk psími výkalmi na sídliskách je veľmi vysoká. Na znečistených pieskoviskách hrozia deťom ochorenia, ktoré spôsobujú parazity, baktérie a okrem toho aj alergie horných dýchacích ciest. Čistenie pieskovísk preto netreba podceňovať. Deti sa ale možno hrávajú na pieskoviskách, o ktoré sa roky nikto nestaral a nikto v nich piesok roky nevymenil.
Problematiku detských pieskovísk z hľadiska ochrany zdravia upravuje zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vyhláška č. 586/2002 Z. z. o hygienických požiadavkách na pieskoviská, hracie, športové a rekreačné plochy pre deti a mládež, ktorú vydalo Ministerstvo zdravotníctva. Ako nás informoval hlavný hygienik SR Ivan Rovný, v súčasnosti je v legislatívnom konaní návrh zákona o verejnom zdravotníctve spolu s vykonávacími predpismi. Jeden z týchto predpisov – návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR o podrobnostiach o požiadavkách na výchovné a výchovno-vzdelávacie zariadenia pre deti a mladistvých upravuje aj požiadavky na prevádzku pieskovísk. Tie sa podľa Ivana Rovného nelíšia od súčasnej právnej úpravy.
Piesok treba meniť raz ročne
V spomínanej vyhláške sú požiadavky na pravidelné prepieranie piesku, jeho prehrabávanie, prekopávanie a výmenu piesku. Piesok, v ktorom sa hrajú deti, treba podľa týchto požiadaviek vymeniť raz ročne (vždy na začiatku sezóny), prehrabávať a polievať ho treba každý deň pitnou vodou, prípadne vodou na kúpanie sa, ktorej kvalitu určuje ďalšia vyhláška. Stanovené sú aj najvyššie prípustné množstvá mikrobiálneho znečistenia pieskovísk. Piesok nesmie obsahovať salmonely a vývojové štádiá parazitov.
Na starostlivosť martinskej radnice o pieskoviská sme sa opýtali Emila Hanzela, pracovníka oddelenia životného prostredia martinskej radnice. Podľa neho je v Martine približne 60 pieskovísk. Približne polovica z nich slúži deťom, zvyšné sú zarastené a nikto ich nepotrebuje. „Na požiadavku občanov môžeme ale existujúce nefunkčné pieskovisko obnoviť. Samozrejme, iba vtedy, ak sa dá predpokladať, že ho bude využívať väčšie množstvo detí. Pieskoviská neprehrabávame a neprekopávame, ale vymieňame v nich všetok piesok. Starý piesok vyberieme, vyčistíme vnútro a do pieskoviska nasypeme nový premývaný dunajský „homok“. Viem, že ani jeden z mestských úradov nezabezpečuje starostlivosť o pieskoviská presne do detailov, ako to požaduje vyhláška. Finančné možnosti nám to nedovoľujú. Technológia prepierania piesku nám nie je známa nielen z vyhlášky, ale ani z praxe. Ohradenie pieskovísk proti psom, ktorí ich môžu znečisťovať výkalmi, zabezpečujeme 50 centimetrov vysokou drevenou ohradou. Tá slúži pre matky s deťmi aj ako lavička. Tento rok sme v Martine upravovali osem až desať pieskovísk, kde sme vymenili starý piesok za nový. Je to finančne nákladné. Vybratie a odvezenie starého piesku z pieskoviska stojí 3500 korún. Dovoz nového piesku vyjde na 3700 korún a vybudovanie nového pieskoviska vrátane obruby a jeho naplnenia novým pieskom stojí približne 20tisíc korún,“ povedal nám Emil Hanzel.
O niečo lepšie sú na tom materské školy
Na pieskoviská, ktoré sú v areáloch materských škôl, sa psy väčšinou nedostanú. V Sučanoch sme zašli do materskej školy na Hurbanovej ulici, kde dal obecný úrad tento rok vymeniť starý piesok za nový. O pieskovisko sa starajú pracovníčky materskej školy, ktoré ho pravidelne čistia, prekopávajú a polievajú vodou. Z času na čas ho aj polejú vodou, v ktorej je dezinfekčný prostriedok obsahujúci chlór. Riaditeľka materskej školy Oľga Gallová poznala detailne aj spomínanú vyhlášku. K pieskovisku v materskej škole nemá prístup verejnosť, a tak sa dá predpokladať, že nie je znečistené.
Prevádzkovateľom pieskovísk ale zákon neukladá povinnosť, aby si robili dokumentáciu o prepieraní piesku, preto ho štátny zdravotný ústav nemôže kontrolovať. ŠZÚ zisťuje iba čistotu a mieru mikrobiálneho znečistenia. Prevádzkovateľovi pieskoviska môže štátny zdravotný ústav v prípade, ak piesok nespĺňa hygienické požiadavky, udeliť pokutu.
Dôležitý je aj prístup verejnosti tomuto problému. Ak majitelia psov nerešpektujú hygienické zásady a púšťajú svojich štvornohých miláčikov do pieskovísk, pre mestá a obce bude menej nákladné zrušenie pieskovísk ako starostlivosť o ne.
Autor: gg
