ch Tepliciach dom, ktorý postupne prerobili na dvojdom. V jeho prednej časti žije 37ročný Miroslav Ťahúň s rovnako starou manželkou Erikou a piatimi deťmi. Je raritou, že sa im dva razy narodili dvojičky. Najstarším je šestnásťročný Dominik, ktorý študuje v SOU strojárskom v Martine. Dvojičky Veronika a Angelika majú 14 rokov a Dominika s Monikou 7 rokov. Keď sme Ťahúňovcov navštívili doma, veľmi sa potešili, že patria medzi rodiny, ktoré vďaka sponzorom budú môcť „nakupovať“ bez peňazí. Veľmi im to pomôže, pretože Erika, mama rodiny, je už dva roky nezamestnaná a zarobí si iba občas ako brigádnička. „Keď manželka prišla o prácu, bolo to pre nás dosť ťažké. Naše deti sú skromné, ale museli si zvyknúť na to, že niektoré veci si nemôžeme dovoliť kúpiť. Nezávidia ale iným. Vedia, že všetko v živote stojí nejaký peniaz a toho u nás neprebýva. Ušetriť sme ani veľmi nemohli. Náš pozemok je malý, chovať na ňom nemôžeme nič, ale ani sa to nevypláca, lebo nemáme pole, na ktorom by sme si vypestovali nejaké krmoviny. Pestujeme akurát zemiaky, ovocie a zeleninu. Keď sa nám narodili druhé dvojičky, boli sme nútení kúpiť si auto, lebo sme potrebovali viac cestovať. Ak cestujeme viacerí, vychádza lacnejšie ako autobus. Čo sa týka šetrenia, dôležité je nemíňať peniaze na zbytočnosti. Nezvykneme sa ponúkať alkoholom, nefajčíme. Tak ušetríme veľa peňazí,“ rozhovoril sa otec rodiny. Miroslav Ťahúň je železničiarom, pracuje na zmeny. Aj Erika Ťahúňová bola zamestnankyňou Železníc Slovenskej republiky. Keď aj s manželom pracovala na zmeny, v starostlivosti o deti sa museli striedať. „Vstával som o 4. hodine ráno a do práce som cestoval prvým vlakom pred piatou. Manželka bola ešte v tom čase v práci, v Košťanoch nad Turcom jej končila zmena o šiestej a kým prišla domov bolo aj pol ôsmej. Deti si museli zvyknúť, že nesmeli nikomu otvárať a keď bolo treba, dávali na ne pozor moji rodičia. Veľa ľudí zazerá na početnejšie rodiny. Deti z nich, akoby boli menejcenné a vypočujú si dosť uštipačných poznámok od spolužiakov. V početnejších rodinách je ale viac veselosti a nie je čas na nudu,“ pokračoval Miroslav Ťahúň.
Už si nepamätal, koľko chcel mať detí, keď sa oženil s Erikou. Jeho manželka si ale spomenula - dve. V pôrodnici bola síce iba tri razy, ale bolo z toho až päť detí. „Obidva razy, keď sme sa dozvedeli, že budeme mať dvojičky, bol to pre nás šok. Prvý raz sme mali z toho obavy, ale druhý raz to bolo akurát prekvapenie. Výchova dvojičiek sa nám už nezdala taká náročná. Rodiny s viacerými deťmi si s výchovou akosi lepšie poradia. Pritom často počujem známych, ako hovoria koľko problémov majú s jediným dieťaťom. Pre mňa to bolo ťažké akurát vtedy, keď manželka bola dlhší čas pred narodením dvojičiek v pôrodnici kvôli rizikovému tehotenstvu. Zvládanie všetkých povinností, ktoré sme mali s manželkou podelené, nebolo pre mňa jednoduché. Myslím si, že manželia by mali mať starostlivosť o domácnosť rozdelenú. Nechápem mužov, ktorí nechajú všetky povinnosti na svojej žene a pozerajú sa v televízii na futbal,“ dodal Miroslav Ťahúň.
Všetky deti v rodine Ťahúňovcov sa učia aj v základnej umeleckej škole. Dominik hrá na trombón, Veronika na trúbku, Angelika na zobcovú flautu, Dominika na klavír a Monika na akordeón. Napríklad na Vianoce mám deti pripravia prekvapenie a zahrajú nám Tichú noc. Ale aj okrem toho majú malé rodinné koncerty.
Ťahúňovci veľmi radi chodia aj na spoločné dovolenky. Využívajú pritom cestovanie vlakom. Ročne ich stojí iba 5tisíc korún, tie zaplatia za režijné preukážky. Tento rok cestovali do Košíc a do Bratislavy. Pri ceste z Košíc domov mali veľkú smolu. Vlak z Košíc do Banskej Bystrice musel dva razy pre poruchy stáť, čo spôsobilo niekoľkohodinové zdržanie. Ťahúňovci mali prestupovať v Banskej Bystrici, ale zmeškali posledný vlak. Do Turčianskych Teplíc nešiel už ani autobus a taxík by bol pridrahý. Deti mali ale z prenocovania rodiny na železničnej stanici zážitok na celý život. Vraj sa cítili ako bezdomovci.
Na koniec našej návštevy u Ťahúňovcov sme sa opýtali Dominika a Angeliky, koľko by chceli mať detí. „Niekedy sa mi zdá, že je lepšie, keď nás je viac, lebo sa lepšie zabavíme, na druhej strane vidím, že je to finančne náročnejšie. Neplánujem si, koľko budem mať detí. Či ich bude viac alebo menej, budem za ne vďačný,“ povedal nám Dominik. Angelika ho doplnila: „Ja by som chcela mať dve alebo tri deti. To nie je veľa, ani málo, ale tak akurát.“
