vných projektov súvisiacich s jesenným martinským kultúrnym dianím spojeným s menom patróna mesta. Prečo pri tejto príležitosti práve fajansa, ktorá viac-menej nesúvisí s tradičnými ľudovými remeselnými technikami v našom rgióne? Odpovedá kurátorka výstavy Marta Pastieriková: „Lebo je na nej vystavená aj keramika s neobyčajne dramatickým osudom. Ide o dva tmavomodré taniere zo začiatku 18. storočia. Spoločné majú aj to, že pôvodní majitelia ich darovali do matičného múzea, ktoré vzniklo na pôde Matice slovenskej. Po zrušení MS obidva taniere, samozrejme spolu s ďalšími matičnými zbierkami, z Martina odniesli. Vrátili sa až v roku 1943, aby sa stali súčasťou zbierok Slovenského národného múzea v Martine. Spolu s nimi majú návštevníci výstavy možnosť vidieť aj vzácne archívne záznamy, ktoré tento príbeh „vecí“ dokumentujú. Ku Dňom svätého Martina ich poskytol Archív Matice slovenskej.“
Ťažiskom výstavy je ale habánska fajansa zo 17. storočia vyrobená na západnom Slovensku, ďalej fajansa z 18. storočia s typickými habánskymi, ale súčasne aj slovenskými znakmi. Osobitnú pozornosť zostavovatelia výstavy venovali piatim západoslovenským lokalitám, v ktorých pôsobili habáni alebo ich potomkovia. Ide o Sobotište, Dechtice, Stupavu, Smolenice a Modru. A čo je fajansa? Ide o špeciálny druh keramiky. V porovnaní s hrnčiarskymi výrobkami je jemnejšia, pokrýva ju kvalitná cíničito-olovnatá glazúra a zdobí bohatá dekoratívna výzdoba. Je menej odolná voči vode, preto sa viac používa na dekoráciu. Tento druh keramiky sa na Slovensko dostal vďaka príslušníkom osobitého protestantského hnutia, Slováci ich premenovali na habánov. Tento výraz sa ujal a dnes keramiku, ktorú vyrábali poznáme ako habánsku fajansu alebo majoliku.
Výstava v martinskom Kultúrnom centre na Hviezdoslavovej ulici potrvá do 2. decembra.
