Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Zemania – korene Turca

Už Janko Kalinčiak o tom vydal svedectvo v románe Reštavrácia, že aj tí najchudobnejší „zemani“ mali v čase volieb nielen hlas, ale aj svoju česť. A história dodáva, že veľa dôležitého čím Turiec prispel pre naše národné zachovanie, stálo na vzdelanostno

m základe zemianskych rodov, nielen na ich majetkoch, ktoré v Turci neboli zvlášť rozsiahle. Nuž nečudo, že v čase „prepuknutia“ demokratických slobôd sa vraciame k javu i stavu, ktorý akoby v našom čase zanikol a predsa pretrváva v rodovom povedomí, ale aj v dejinnom zástoji turčianskeho regiónu. Nie každému je to rovnako známe, a preto sa treba pýtať:
Čo je to zemianstvo?
Zemania boli šľachtici, patrili do toho istého stavu ako grófi a baróni. Išlo o výsadný stav, ktorý si dejinne zachovával udelené práva dedením. Lénne rozdeľovanie majetku a výsad zemianskym rodom ako privilegovanému stavu, či výsadnej vrstve, sa vyvinulo zo zdedenej podstaty – slobodných obyvateľov krajiny (jogabiónov), ktorí si získali postavenie zväčša účasťou na obrane krajiny, alebo v službách panovníka (servienti). Od 13. storočia, po postupnom presadzovaní uhorských kráľov aj na strednom a východnom Slovensku, sa šľachtické tituly už získavali nobiliáciou, udeľovaním erbu, zaraďovaním do výsadného stavu panovníkom. Presnejšie, práva šľachte a teda i našim zemanom udelila Zlatá bulla Ondreja II. r. 1222, dekréty Ľudovíta I. v 1351 a Tripartitum r. 1514. Ustálili výsady, že šľachtica nebolo možné uväzniť bez rozsudku (okrem pristihnutia pri krádeži, podpaľačstve a vražde), bol trestaný len kráľom, oslobodený od dane, s úlohou podieľať sa na obrane krajiny. Postupne sa tieto výsady ochudobňovali drobením zemianskych majetkov a privlastňovaním si väčších práv bohatšími vyššími stavmi a veľmožmi.
Aj zemania sa od 15. storočia delili na dve kategórie: na majetných possesionantov, ktorí mohli žiť z renty, a chudobnejších kurialistov vlastniacich často len zdedené honosnejšie sídlo a menšie pozemky, ktoré si spravidla obrábali sami ako sedliaci alebo s pomocou zopár poddaných. Ba od 16. storočia už boli aj zemania úplne nemajetní armalisti, zarábajúci si v službách bohatších, alebo ako úradníci.
Najväčšou výsadou zemanov, majetných či nemajetných, bolo ich právo podieľať sa na verejnej správe. V tejto súvislosti si nemôžeme neuvedomiť, že na princípe stoličnej či župnej samosprávy sa vlastne uchovávala územná slovacita v rámci nevydelenia Slovenska z Uhorska, čo prekonalo až Memorandum národa slovenského v 1861. Ono však zároveň vyzdvihlo, že tak ako Taliani nemali do Garibaldiho vlastný štát, ale mali mestské štáty, Nemci ho nemali tiež, ale mali marky a mestské štáty, aj my Slováci sme mali svoje župy a v nich si veci spravovali domáci predstavitelia. Nie ešte ľud, nie plne demokraticky, ale predsa zástupne cez výsadné vrstvy. Výraznejšie tam, kde k slovenskej veci od národného obrodenia sa hlásili aj zemania. V Turci zvlášť.
Zemianske obce Turca
Do roku 1339 spadal Turiec pod správu Zvolenskej župy. Samostatnou šľachtickou stolicou sa v tom čase od nej vydelil a dostal právo svoje veci riešiť si na vlastných snemoch – generálnych kongregáciách. Sprvu mal sídlo na hrade Sklabiňa. Dňa 11. augusta 1374 po prvý raz zasadala generálna kongregácia turčianskeho zemianstva v Mošovciach, na ktorej sa potvrdzovali historické listiny a druhé takéto zasadnutie „nobility“ stolice (aj z Oravy) bolo v Turčianskom sv. Martine r. 1391. Táto kongregácia mala prelomový dosah na turčianske zemianstvo, lebo sa na nej spísal register listín zemianstva i miest vydaných do roku 1391 a boli uznané za platné. Na druhej strane nielen pre ľudové obyvateľstvo Turca, teda poddaných dedinčanov i slobodných mešťanov, lež aj zemanov malo osudové rozhodnutie panovníka v polovici 16. storočia darovaním Révaiovcom (ktorí prišli do Turca zo Sriemu) Blatnický a Sklabinský hrad aj s okolitými 17 obcami a Ňáriovcom Sučany aj s ďalšími 9 susednými osadami. Kremnica zasa získala 7 sídiel horného Turca. Príchodom magnátskych rodín sa vyvinul tlak aj na turčianskych zemanov, ktorých majetky upadali na jednej strane vyčerpávaním sa v súdnych rozoprách s nadradenými pánmi, ale aj postupným schudobnievaním a delením rodového majetku. A tak narastala skupina zemanov nazývaná aj „sedmoslivkármi“, ktorým zostalo iba honosné oslovovanie „domine spectabilis“ (urodzený pane). Ich druhou charakteristikou bola nielen zemianska hrdosť, ale aj onikanie medzi sebou a používanie latinských fráz, ktorým často ani nerozumeli. Bol to odraz túhy aj po upadajúcom vzdelávaní, ktoré však nezasiahlo všetkých. Sučiansky básnik J. Rohoň sa trochu posmešne vyjadruje:
„Až po dnes Turčané umění milují, z čehož je krajané moudří vychvalují. To je však neduhu mravního príčina, v Turci že při pluhu zněje latinčina.“
Napriek tomuto ochudobňovaniu sa niektoré rody tejto tendencii vzopreli a majetky i politickú moc si uchovali, patrili k nim najmä Juštovci v Necpaloch, Benickovci v Rakove i Príbovciach, Rakovskí v Kaľamenovej i na Budiši.
Historik Ján Št. Šikura v Miestopisných dejinách Turca (1944) zaznamenáva, že „pôvodne vari všetky turčianske obce boli „kuriálne“, to znamená, že mali stále rodinné stredisko i majetky. Ich počet sa postupne zmenšoval. Napriek tomu zaznamenáva, že ich zostal ešte značný počet. „V rukách pôvodných rodín od XIII. až do XIX. storočia boli: Benice, Bodovice, oba Čepčíny, Dražkovce, Folkušová, Horné Jaseno, Kevice, Košúty, Laclavá, Lehôtka, Lipovec, Rakša, Tomčany, Vachotovice, Vrútky, Záborie, obe Záturčia a Zorkovce. K nim sa radia aj dediny, kde sa rody striedali ako: Dulice, Dolné Jaseno, Rakovo, Trnovo, Abramová, Jazernica, Kalník, Bystrička, Svätý Peter a Príbovce. Už v stredoveku prestali byť kuriálnymi, teda zemianskymi obcami Bodorová, Borcová, Diviaky, Háj, Ivančiná, Jahodníky, Kaľamenová, Karlová, Košťany, Laskár, Svätý Michal, Nedozor, Necpaly a Sebeslavce. V starších obdobiach niektoré „kuriálne“ obce ani nemali inakšieho obyvateľa ako zemana,“ zisťuje Šikura.
Rody a mená žijú dodnes
Dejiny rodov sú v Turci potom aj dejinami jeho obcí. A v nich sa dochovali rodové mená, ktoré sú živé aj dodnes a v povedomí ich nositeľov u niektorých viac a u iných menej sa ich zakorenenie aj v týchto súvislostiach uvedomuje a vytvára dejinné zázemie i rodinné súvislosti našich obcí. Tak v Abramovej majú korene Jesenskí, Končekovci, Balogovci, Kevickí, Bornemisovci a Veličovci. V Beniciach Benickí, v Bodoviciach Badovci, Hagarovci, Duchoňovci a Vachotovci. Na Bystričke Thomkovci, Lihotskí, v Čepčíne Bernátovci, Čepčianski, Jankoviech, Matušoviech, Gašparé, Adamovci, Vladárovci, Danielovci, Šándorovci, Štefanovci. V Diakovej Čemankovci a Súľovskí, v Dražkovciach Dražkovskí, Krasnecovci, Ilgovci, Milkovci, Vanovičovci, Ivankovci, Bohunkovci i Ceperovci, Bôcovci na Doline. V Duliciach Bujovskí, Thomkovci i Lukačovičovci a Šľuchovci. V oboch Jasenách znejú mená Jesenskí, Šimkovičovci a Pavlovičovci. V Jazernici Jezernickí a Tarnóci, Rakšanskí, Bodovci, Paraskovci. V Keviciach Kevickovci, na Lipovci Ondrušovci a Matkovski, v Príbovciach Institorisovci, Lehockí, Čemankovci, Benickí i Hroznovskí. V Rakove nielen Rakovskovci, ale aj Benickovci a Parsonovci, s rozdeľovaním na Rovosovcov a Fejovcov. Mimochodom táto obec bola priam čisto zemianska, podobne ako Folkušová s rodinami Folkušovských, Lačných i Ďurdíkov a Thomkovcov. V Rakši sa família Rakšanských zasa rozvetvila na Benikovcov a Kubáňovcov, neskôr i na Kňazeje a stala sa aj dedičstvom Zátureckých. V Socovciach sa rozvila rodina Socovských, v Trnove Rovošovská, Koštialová, Lehocká i Buocova, ale aj Valovičová, Čamanková, Uhríkova, Davidová, Michaličová, ba jaj pristavovaná Čechová. Vo Valentovej žili Zemanovci a Paľovci, s rozvitím na Láclavovcov, Palé a Bubla. V oboch Vrútkach sa Rutkayovský rod rozvil na Matušovičovský i Nedecký, Miklianovský i Davkovský. K novým rodom patria Kordovci, Sucháčovci, Sekerkovci, Komorovskí. Zo Zorkoviec pochodia Zorkovskí i Kevickí.
Martin, podobne ako aj Kláštor pod Znievom, Mošovce, Sučany a Turany bol uznaný za mesto a jeho občania mali teda mestské práva. Napriek tomu mesto muselo zvádzať zápas s Revaiovskými županmi, prirodzene o vymedzenie polí i mestských privilégií. Len neskôr, prevažne ako župní úradníci a vzdelaná inteligencia, učitelia, kňazi, právnici z rodov zemanov, ako boli Tomkovci, Jesenskí, Tomčianski, Lehockí, Benickí, pôsobili v ňom tiež. Zemania vytvárali základ aj k Martinu pripojených obcí, ako sú obe Záturčia, Košúty i Tomčany a v nich vytvárali kuriálne osady Košútovci, família Zátureckých s vetvou Tomášová, Fridrichová a Davidová.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké sú dôvody hodnotenia
turčianskych zemanov?

Turčianske zemianstvo je na jednej strane téma príliš závažná, len otvorená a náležite ešte neprebádaná, ale na druhej strane aj podnecujúca. Pred koncom 20. storočia som predložil Slovenskej televízii scenár na videoesej Turčianski zemania dnes. Reprízovala sa už viac razy a zakaždým dostávam na reláciu odozvy zo všetkých kútov Slovenska. Ba v SAV vyvolala potrebu vytvoriť samostatné oddelenie pre skúmanie rodov. Pri príprave filmu i jeho realizácii som sa presvedčil, aké je zemianske povedomie v Turci ešte živé. Hoci stavebné stopy a pamiatkové hodnoty sa prudko rozpadajú, mnohým už sa vytratili z dokladov rodostromy, predsa isté sebavedomie zostáva a u mnohých právom. Napriek tomu, že vznik Česko-Slovenska ako demokratickej republiky šľachtické privilégia rozrumil, a potom diktatúra proletariátu označkovala zemanov za čosi, čo bolo reakčné.
Vzhľadom na Turiec i slovenskú kultúru môžeme, ba máme zaznamenávať aj mimoriadne pričinenie sa zemanov na ich rozvine. Podobné tendencie sa objavujú aj v okolitých krajinách, keď sa spomínaný film o turčianskych zemanoch premietol na súťažnom festivale v Poľsku dostal jedno z hlavných ocenení. Skoro „zákonite“, veď poľská šľachta si uchovala právnu kontinuitu i hrdé povedomie dlhšie a výraznejšie a táto téma im bola blízka. Aj z nášho vzdelanostného pohľadu nám môže byť taká, veď boli to turčianski zemania, ktorí sa prví postavili proti rabovaniu slovenských krajov počas povstania Františka Rákocyho II. A v takom duchu vyslali na Onódsky snem 50 osôb reprezentujúcich stolicu, za ktorú podžupan Krištof Okoličáni a jeho námestník Melchior Rakovský predložili stanovisko župy. Medzi účastníkmi boli aj členovia z rodu Zorkovského, Benického, Záborského, Davidovho, Plathyho, Čemanku, Jesenskovcov a ďalších (mimochodom, župan František Révai chýbal). Dňa 11. 11. 1706 (na budúci rok to bude 300 rokov!) stálo toto vystúpenie jeho tlmočiteľov život. Rakovskému odťali hlavu a Okoličániho smrteľne zranili, turčiansku stolicu zatvorili, jej znaky pohanili. Nuž, právom po jej obnovení rokovací stôl sa neprikrýval tradičným zeleným, ale krvavým – červeným súknom.
Z rodov turčianskych zemanov pochodil prvý historik Uhorska Ján z Turca (1435 – 1489). Z Turca pochodil rod veľkého Jána Jesénia,
z turčianskeho zemianstva vyšiel humanistický básnik Martin Rakovský (1535 – 1579), necpalský Jušt napísal prvé hry po slovensky krásnym turčianskym jazykom, Andrej Čemanka z Trnova zozbieral najväčší počet dovtedy známych kníh so vzťahom k našim dejinám a kultúre (žiaľ zbierka zhorela), Eliáš Vanéci zo Sučian bol hlavným radcom na kráľovskom dvore Márie Terézie, vo Viedni pôsobil generál Krasnec, Ela Vodrážková-Vanovičová poetka a dramatička. Významnými vzdelancami boli Peter Benický, Ján Tomka Saský, Michal Inštitoris Mošovský a mnoho ďalších.
Turčianski zemania sa pričinili aj o národný pohyb v súvise s presadzovaním Martina ako národného kultúrneho centra a ich príspevok zaznamenal nielen Ján Kalinčiak a Jonáš Záborský kriticky, ale aj hodnotiace štúdie národného pohybu, ktorého sa zúčastnili rovnako od Memoranda a zrodu Matice najmä rody Tomkovcov a Jesenských, za všetkých možno spomenúť i Janka Jesenského a Milana Tomku Mitrovského. K zemanom sa hlásia mnohí, ktorí už rodové meno nenosia, ale patria do iných rodín, ale nezabúdajú. K takým reprezentantom patrí napríklad herec František Zvarík. Historikom Martina a Turca je Julo Vanovič.
Turčianski zemania sú svedkami, že aj Slováci sú rodovo ukotvení či uzemnení a súvisle zachovávaní. Boli nositeľmi vzdelanosti, ktorú tak vysoko vyzdvihoval aj Svetozár Hurban Vajanský, hoci mu to kritici vyčítali, že kriesi už mŕtve vetvy a pritom išlo a ide o korene vzdelanosti. Tí, čo sa Turcu i národu odcudzili, nemôžu byť meradlom hodnotenia všetkých, naopak, len uvedomením si, ako aj ich príspevok už bude navždy chýbať pri rozvine našich vecí verejných, pretože tam korení i naša samospráva a vedomie o nej. Keby sme boli obnovili župy a zachovávali tak vedomie územnej spolupatričnosti, bola by aj odozva na voľby do vyšších územných celkov určite zreteľnejšia. Pretože bez vzťahu k tomu najbližšiemu nejestvuje ani vzťah k širšiemu či obecnejšiemu. Aj to je odkaz vedomia o turčianskych zemanoch...Mišo

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Vitajte v postapokalyptickom svete
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 614
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 435
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 14 455
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 654
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 907
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 083
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 996
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 560
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 463
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 290
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ochrana pred búrkou

Zlepšili protipovodňové opatrenia.

Budovali nové odvodňovacie žľaby.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Takmer polovicu pôžičky od štátu využijú na financovanie MHD

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?