Zaregistrovali ste, že typickým znakom pre toto obdobie je na Slovensku už po mnoho rokov šteklivá vôňa kapustnice? Darmo sa ju snažia pracovníci inštitúcie v priebehu dňa, keď sa varí, zahnať späť do kuchynky. Ona sa predsa len tlačí tam, kam patrí – medzi ľudí, zákazníkov, návštevníkov… A tí sa len väčšinou blahosklonne usmievajú: „Doprajte si to, veď sú Vianoce!“
Vlani okrem kapustnice u nás v robote som absolvoval na záver roka ešte dve: na schôdzi rybárskeho zväzu a na dozornej rade. A nezunúval som ju, lebo ju všade navarili inakšie, ako ju zväčša poznám ja. U jedných v nej pobudla údená ryba, u druhých bola dochutená kyslou smotanou.
Na kapustnici je sympatické to, že sa nedá pokaziť. Naopak – dá sa pri nej uplatniť fantázia, dá sa vylepšovať, kadečo sa dá s ňou skúšať. Keď vám do nej spadne pri varení niečo jedlé, nenadávajte, ani nezúfajte, možno je to len božské vnuknutie na nový recept.
V kuchárskej knihe Jána Kamenistého s jednoznačným názvom Kapustnice je neuveriteľných 270 receptov, ako uvariť túto špecialitu. Na ilustráciu spomeniem len niekoľko najzaujímavejších. (Vychádzajme pri tom, že základom kapustnice je kyslá kapusta alebo šťava z nej, zemiaky, mäso, klobása a huby.) V bohatej kapustnici zo Stupavy je napríklad ešte fazuľa, šošovica a paradajkový pretlak. Do domácej kapustnice podľa Kamenistého sa dáva aj vyškvarená slanina. Dubnická kapustnica je s babraninou. V gazdovskej kapustnici podľa šéfkuchára Janotu sú šampiňóny. V hanáckej zasa vajcia uvarené natvrdo. Jalová kapustnica je bez mäsa a je zahustená domácou cestovinou mrvenicou. Kapustnica Chodáčka je s jablkami. V knihe je zastúpený i Turiec. Od básnika Jána Kostru je recept jeho mamy z Turčianskej Štiavničky a táto kapustnica je zahustená postrúhanými zemiakmi a fazuľou – bôbovicou. V kapustnici nadivoko sú jačmenné krúpy a hrozienka. Dalo by sa pokračovať kapustnicami so zeleninou, so žĺtkami, s hovädzinou, s pečeňou, s hlavou z kapra... Ale ako príklad by to vari aj stačilo a my sa vráťme ku kapustnicovým „ceremóniám“.
Keď sa varí takáto „inštitučná bilančná“, kuchár sa opiera väčšinou o tradíciu: „...aby bola taká, ako varievala moja mama a jej stará mama.“
No a samotné konzumovanie? Načo o tom veľa vravieť, veď to možno skoro všetci dobre poznáte. Najkrajšie je ako za starých čias: bok pri boku, plece pri pleci. Sýtosť – spokojnosť! Najedeným sa nechce škriepiť, ani gániť na seba, a tak na týchto podujatiach vládne skutočná predvianočná pohoda.
Možno v rámci globalizácie tento náš novodobý koncoročný rituál vytlačia honosnejšie podujatia v štýle amerických predvianočných večierkov. Snáď! Netrápme sa my popredku tým, čo raz môže nastať, ale zatiaľ sa tešme na našu rozvoniavajúcu, sýtiacu, mierotvornú, predvianočnú kapustničku – mňam!!!
