Skúste výstižne charakterizovať Valču. Ako by ste ju predstavili cudzincom?
Malebná turčianska obec Valča leží v predhorí Malej Fatry, v ústí Valčianskej a Slovianskej doliny. Na severe je chránená pretiahlym vŕškom Kriváň, ďalej sa tu nachádza Malý a Veľký Hrádok, v predhistorickej dobe osídlený, Hájik a severozápadne Macúrová a Suchá. Hranicu valčianskeho chotára tvorí Kýčera a Javorina, na juhu sa týči Úrytie a Hôrky. Katastrálne územie Valče má rozlohu 3 223 ha, počet obyvateľov sa pohybuje okolo 1 500. Najstaršia písomná zmienka o Valči, písanej v dobových dokumentoch ako TERRA WOLKA, sa zachovala v opise majetku znievského premoštrátskeho prepošstva, ktorý hraničil so „Zemou Valča“, a to z roku 1 252. V obci sú vzácne kultúrne pamiatky: rímskokatolícky kostol zo 14. storočia, zasvätený sv. Krížu, kaštieľ z polovice 19. storočia a olejkárske domy z 19. storočia ako svedkovia po známych olejkároch a šafraníkoch, ktorí opúšťali svoju rodnú obec a odchádzali najmä do ruskej zeme, kde sa preslávili ako ľudoví liečitelia, šafraníci, kupci a obchodníci. Dnešná tvár Valče je iná, ako ju poznali generácie pred nami. Je to moderná obec
s komplexnou občianskou vybavenosťou. V obci máme materskú a základnú školu ročník I. - IV., kultúrny dom, prekrásny športový areál Dielec a nové rýchlo rozrastajúce sa stredisko cestovného ruchu Snowland.
V poslednom čase pozná Slovensko Valču vďaka Snowlandu. Spolupracuje obec s firmami, ktoré podnikajú v cestovnom ruchu?
Nie je žiadnym tajomstvom, že obec navštevujú turisti z Maďarska, Poľska, Česka, Chorvátska, ako aj z ostatných štátov Európskej únie. Vzájomná spolupráca s firmami, ktoré budujú stredisko cestovného ruchu, tu samozrejme musí byť. Bez nej by sme nemohli napredovať dopredu. Výsledkom tejto spolupráce je aj začatie výstavby novej sedačkovej lanovky na Javorinu a vytvorenie novej predĺženej zjazdovky, ktoré majú byť spustené do prevádzky už počas tejto zimnej sezóny. Všetky tieto, ako aj ďalšie aktivity, museli byť zapracované do návrhu územného plánu obce Valča, ktorý je tesne pred schválením.
Do akej miery pomáha rozvoj Snowlandu rozvoju dediny?
Snowland čoraz viac vytvára nové pracovné príležitosti či už priamo
v stredisku, alebo v obci. Z roka na rok pribúda občanov, ktorí sa začínajú venovať ubytovaniu turistov, a tak si zlepšujú tak svoju ekonomickú situáciu, pretože s pracovnými príležitosťami je čoraz horšie. Keď bude medzi občanmi viac finančných prostriedkov, budú môcť tieto investovať do zveľadenia svojho majetku a tým aj skrášlenia vzhľadu obce.
Aká je vaša predstava ďalšieho rozvoja obce?
Moja predstava je predovšetkým v tom, aby sa v našej obci vytvorilo čo najviac pracovných príležitostí pre naších občanov, aby títo nemuseli cestovať za prácou mimo okresu, prípadne do iných štátov. Túto predstavu sme zachytili aj do návrhu ÚPO Valča, kde na začiatku obce sa uvažuje s malou priemyselnou zónou. Potrebné je však získať vhodného investora. Taktiež by sme radi zlepšili služby v našej obci, či už výstavbou nových budov na obecných pozemkoch v strede obce. Boli by sme radi, keby sa obec stala sebestačnou v zásobovaní hlavnými potravinami, ako aj v poskytovaní služieb či už stravovacích alebo komunálnych. Na všetko sú však potrebné značné finančné prostriedky, ktoré v súčasnosti chýbajú takmer všade. Taktiež sa budeme usilovať o zachovanie a zrekonštruovanie predškolských a školských zariadení v našej obci, napriek tendencii zlučovania škôl. Naším prianím je rozvoj kultúry v našej obci, uchovávanie tradícií v povedomí našej mladej generácie, rozvoj športu, rozvoj cestovného ruchu a s tým spojených služieb. Okolitá príroda Valčianskej a Slovianskej doliny dáva na to všetky predpoklady.
S akými problémami sa stretávate pri rozvoji Valče najčastejšie?
Bez problémov to nejde nikde, myslím si však, že nemáme žiadne závažnejšie problémy pri rozvoji našej obce. Sú nám nápomocní ľudia, ktorí pôsobia na rôznych úrovniach štátnej správy a samosprávy. Myslím si, že keď ide o dobrú vec v prospech občanov nielen našej obce, ale aj ostatných návštevníkov, sú ochotní pomôcť. Veď sme súčasťou nášho prekrásneho Slovenska. Tak ako som už spomenula, najväčší problém je vo financiách, ale aj to sa časom určite pohne dopredu.
V centre Valče rastie penziónu Rosa. Ako, komu a odkedy by mal penzión slúžiť?
Áno, v polovici minulého roku sme začali s výstavbou penziónu pre starších občanov našej obce, ktorí sa dokážu postarať ešte sami o seba, avšak starostlivosť o prevádzku rodinného domu im už robí značné problémy. Myšlienkou výstavby penziónu sme sa zaoberali už v predchádzajúcom volebnom období a viedla nás k tomu skutočnosť, že občania pri odchode do domova dôchodcov mimo obce sa nevedia vyrovnať s novým prostredím a často veľmi rýchlo tam ukončujú svoju životnú púť. Náš penzión bude zhruba pre 10 až 12 ľudí . Momentálne ho budujeme z vlastných finančných prostriedkov obce. Dokončená je hrubá stavba, penzión je uzatvorený oknami a dverami, vybudované sú rozvody elektriny, vody a kanalizácie, vrátane prípojok. Boli by sme radi, keby sa nám podarilo na predmetnú stavbu získať finančné prostriedky, či už z VÚC alebo štátu.
V opačnom prípade sa výstavba penziónu o niečo predĺži.
Obrusy sťaby terchovský kroj
Vo Valči sme navštívili výšivkárku, ktorá priniesla do obce kúsok Terchovej. Odtiaľ totiž pochádza sedemdesiatročná Štefánia Rybárová, ktorej ručné práce sú čo do kvantity i krásy známe nielen medzi domácimi. Na samom začiatku tejto záľuby bol kroj. Terchovský kroj je zdobený pestrofarebnými kvetmi, ktoré si naň dievčatá samé vyšívali. A keďže bola najmladšou zo šiestich dievčeniec a jedinou, ktorá vedela vyšívať, obracala ihlou kvôli krásnemu kroju nie raz, ale šesť ráz. Svoj dievčenský uchováva doposiaľ doma v skrini. Ešte v čase, keď jej synovia hrali vo vlastnej skupine na husliach terchovskú hudbu, ho nosievala niektorá z vnučiek. Robila na festivaloch svojim strýkom garde v prekrásne zdobenom kroji.
K základom vyšívania sa Štefánia Rybárová dostala ešte na základnej škole, takže s ihlou a farebnou niťou to už vedela ako osemročná. Základy rozviedla na nadstavbe v martinskej Živene, kde sa učila rôznym ručným prácam. „V tom čase ženy ešte neovládali toľko techník ako teraz. Poznali krížiky, retiazku a plnené vyšívanie. Túto záľubu si nemohol každý dovoliť. Bavlnky i látky boli pre nás drahé. Pani učiteľka Marienka Chmelíková nám nosila malé zvyšky látok, na ktorých sme si to skúšali. Neskôr si z nás vybrala tie najšikovnejšie a učili sme sa na jej výbave. Takto sme jej ju celú vyšili,“ zaspomínala si na svoje začiatky Štefánia Rybárová.
K novým technikám a vzorom prišla z časopisov a od kamarátok. Mnohokrát, keď mala viac chuti do vyšívania ako vzorov, navrhovala si ich sama. Rada tiež vo veľkom háčkovala a štrikovala. Aj naposledy asi tri zimy dozadu uháčkovala 28 dečiek väčších rozmerov. Skláňala sa nad nimi celú zimu. Doma má z tejto kolekcie len niekoľko kusov. Väčšinu z nich robila na objednávku pre susedky, rodinu, známych.
Štefánia Rybárová vystavovala svoje práce v strojárňach, kde organizoval Zväz žien výstavu. Priniesla ich neúrekom a stali sa súčasťou súťaže o najkrajšiu výšivku, na ktorej prvé dve miesta určili práve tým jej. Zväz žien sa podobne aktivizoval aj vo Valči, kde jej výšivky samozrejme nechýbali. A nechýbali ani po dvakrát, čo v miestnej škôlke vystavovali valčianske výšivkárky. Ženám, ktoré prejavia záujem o jej výšivky, rada pomôže, zaučí. Lebo ak je treba „obšiť“ oltáre v kostole, má aspoň o to menej práce. A aspoň sa udrží vo Valči tradícia domácich ručných prác, lebo ona si už svoje odšila. Rokmi jej tŕpnu prsty a nevidí tak ako kedysi. Teraz sa už len môže tešiť z prestretých kvetinových obrusov, ktoré pokrývajú jej nábytok. A ktoré z nich si váži najviac? „To sa nedá povedať. Či vystriem tú, je pekná, či vystriem onú, aj tá je pekná. Pre mňa sú najkrajšie všetky, lebo som ich robila s láskou,“ usmiala sa.
