Hovoríme s Ivonou Hanákovou, riaditeľkou Kultúrneho centra v Martine
Nedávno ubehol rok, čo ste vo funkcii riaditeľky martinského Kultúrneho centra prijali novú koncepciu rozvoja tejto inštitúcie. Je čas na prvé hodnotenie. Aký bol ten rok?
Kultúrne centrum predstavilo svoju koncepciu rozvoja s jasným zámerom a aj napriek tomu, že sme zvýšili počet zamestnancov od jeho vzniku v roku 1992 len o jedného človeka, rozšírili sme aktivity takmer na všetky vekové kategórie. Orientovali sme sa predovšetkým na prácu s deťmi a mládežou v oblasti vzdelávania a osvety a v budúcnosti chceme tento zámer ešte viac upevniť. Spomínam to preto, lebo gro činnosti centra predtým bolo zamerané takmer výlučne na organizovanie výstav, prácu s národnostnými menšinami, činnosť Rady národnej kultúry a zastrešovalo činnosť niektorých záujmových útvarov. Teraz má naša činnosť širší záber, pričom tej tradičnej sa usilujeme dať nový rozmer. Napríklad prácou s národnostnými menšinami sa snažíme prepájať ich kultúru s kultúrnymi podujatiami, organizovanými centrom, a komunikáciou s ich materskými krajinami propagujeme prostredníctvom našich aktivít mesto Martin v zahraničí.
Rozmeňme teda na drobné minuloročnú činnosť centra...
Uplynulý rok sme pre prvý stupeň základných škôl začali organizovať výchovné koncerty. Pre starších žiakov sme nedávno pripravili prvú zo série besied s rôznymi zaujímavými ľuďmi. Bohužiaľ, pri organizovaní podujatí pre školskú mládež sa stretávame s malým záujmom o aktivity pripravované mimo priestory škôl. Je to pre ne finančne i časovo náročnejšie. No napriek tomu si myslím, že deťom by sme mali od útleho veku vštepovať potrebu navštevovať kultúrne zariadenia. Pre deti a tínedžerov sme v rámci voľnočasových aktivít v lete zorganizovali tábory, „detský Hviezdolet „ v Hviezdoslavovom parku, pripravili sme štyri koncerty súčasnej populárnej hudby. Pre dospelých rôznych vekových skupín spomeniem vcelku vydarené Westernové dni, koncerty vážnej a chrámovej hudby Lotyšského speváckeho zboru alebo vystúpenie sólistov komorného kvarteta z Ostravy v Evanjelickom kostole v Martine. Strednú generáciu sme sa snažili potešiť napríklad repeťáckym predstavením, veľkonočnými a vianočnými trhmi ľudových remesiel. No a minimálne raz do mesiaca sme pripravili pre Martinčanov všetkých vekových kategórií výstavy v dome J.C.Hronského – celkovo ich bolo pätnásť. Širokej verejnosti sa prezentovali v novembri počas Týždňa medzinárodnej kuchyne v hoteli Turiec aj národnostné menšiny prostredníctvom svojich klubov – po českom, bulharskom a poľskom spolku k nim pribudol aj maďarský.
Ako vieme, získali ste na Slovensku zrejme aj jedno prvenstvo – zriadili ste na svojej internetovej stránke „internetové výstavy„. Neodradzujete tým ľudí od návštev galérií?
Hoci ľudia môžu navštíviť výstavu umeleckých diel bez toho, aby museli vstať od pracovného stola, nemám pocit, že je to podpora pohodlia. Je to skôr šanca pre tých, ktorí sú zaneprázdnení a pracovne vyťažení, aby mohli nahliadnuť netradične na umenie, hlavne na to, ktoré tvoria umelci Turca. Internetové výstavy sú totiž prístupné bez poplatkov a kedykoľvek bez toho, aby bol návštevník limitovaný návštevnými hodinami. Isteže, pohľad na obraz v atmosfére výstavnej siene je iný zážitok, takže, domnievam sa, galérie o svojich návštevníkov neprídu. Zrealizovaním projektu Internetových výstav sme ponúkli neobmedzenému publiku možnosť nazrieť na umenie netradičnou formou.
Keď listujeme kalendárom podujatí centra, ide o veľmi rôznorodé aktivity, no pritom veľa ľudí hovorí, že v meste sa „nič nedeje„. Kde, podľa vás, pramení toto tvrdenie?
Takéto tvrdenia ma hnevajú, pretože nie sú pravdivé. Robia sa rôzne akcie – mesto, my aj iné organizácie, ktoré „robia„ kultúru, ponúkajú ľuďom široké možnosti vyžitia. Vyčleňujeme nemalú sumu na propagáciu – regionálne médiá, plagáty, letáky, mailing listy a iné. Mám pocit, že ľudia sa o kultúru veľmi nezaujímajú, alebo zaujímajú len málo, čo mňa osobne v meste, ktoré je vyhlásené za národné kultúrne centrum, dosť zaráža. Asi nám neostáva nič iné, len trpezlivo naučiť ľudí na potrebu kultúry a kvalitných podujatí. Druhou stranou mince sú peniaze – moje skúsenosti sú také, že pokiaľ je niekde koncert zadarmo, tak účasť je a akcia má úspech. No nie všetko a nie vždy možno ponúknuť zadarmo a sú produkcie, ktoré nie je možné ponúkať gratis. Ich cenu určuje celoslovenský trh. Ak ľudia budú ochotní zaplatiť za kultúrne podujatia, bude možné ich pripravovať aj v Martine vo väčšom množstve.
V meste sa šepká niečo aj o organizovaní „veľkého„ koncertu zahraničnej hviezdy.....
Toto súvisí opäť s peniazmi a ochotou zaplatiť kultúru. Problémom je nájsť sponzorov pre veľkú akciu v Martine, pretože všetko sa sústreďuje do Bratislavy, kde je kúpna sila najväčšia. Martin je považovaný za „malý„ trh. Avšak Humenčanovi je jedno, či na koncert napríklad U2 pocestuje do Bratislavy alebo do Martina, ak je raz rozhodnutý skutočne na ich koncert ísť. Možno ešte skôr príde do Martina, keďže sme v strede Slovenska. Pri organizovaní takéhoto koncertu je naozaj nevyhnutné získať sponzorov, vedenie radnice a iných investorov, že tento druh podpory kultúry sa oplatí. Zorganizovať veľký koncert zahraničnej hviezdy je záležitosťou miliónov korún a pre mňa osobne je to obrovská výzva. Zatiaľ je to taký sen, ktorý mám a verím, že sa ho podarí zrealizovať. Bol by to veľký krok k rozprúdeniu kultúrneho diania v Martine a mesto by sa opäť zapísalo do povedomia Slovákov ako centrum kultúry.
Pri nástupe do funkcie riaditeľky ste mali v pláne aj určité stavebné úpravy priestorov Kultúrneho centra na Hviezdoslavovej ulici...
Áno, pretože si myslím, že zriadiť v podkroví rodného domu Jozefa Cígera Hronského jeho pamätnú izbu je minimálne slušné. Bol by to taktiež vynikajúci priestor na rôzne literárne podvečery a na aktivity pre najmenších – keďže Hronský pre ne vytvoril nejednu rozprávkovú postavičku. V minulom roku sme podali žiadosť o 1,2- miliónovú podporu projektu z fondov Európskej únie v rámci výzvy Obnov si svoj dom, z týchto prostriedkov by sme mohli financovať rekonštrukciu. Okrem toho by sme chceli začať v budúcom roku s rekonštrukciou záhrady, ktorá je veľmi pekná a má dobré dispozície na organizovanie aktivít rôzneho druhu. Aj na tento zámer sme požiadali o podporu z fondov EÚ; žiadala som aj o pridelenie peňazí z rozpočtu mesta Martin - tu zatiaľ bezúspešne. Záhrada by mala mať multifunkčné využitie – mal by tu byť altánok a kútik pre príjemné posedenie s deťmi, ale zároveň bude mať také dispozičné riešenie, aby sa v ňom jednoduchou zmenou dali organizovať rôzne komorné akcie, letné večerné posedenia s hudbou, školenia, osvetové akcie a podobne.
Je známe, že aj v uplynulom roku získalo centrum prostriedky na rozvoj a podporu kultúrnych aktivít...
Spolu s Regionálnou rozvojovou agentúrou Turiec sa nám podarilo získať 2,4 milióna Sk z fondov Európskej únie na celoročný cyklus podujatí pod názvom Rok tradičnej kultúry. Odštartovali sme ho Vianočnými trhmi, ktoré boli spojené s tvorivými dielňami tradičných remesiel. V roku 2006 zorganizujeme sériu podujatí v rámci troch ročných období. Druhým projektom, o ktorého podporu sme žiadali, bol tzv. Poľský komunitný dom. Partnerom nám je regionálny Poľský spolok A.Mickiewicza a ide o projekt informačného premostenia Poľska a Slovenska – konkrétne lepšia propagácia Martina u nášho severného suseda nielen z hľadiska turistických možností, ale aj kultúrnych a spoločenských akcií, možno vzájomné výlety detí za poznaním a podobne.
Predpokladáme, že aj rok, na prahu ktorého stojíme, bude bohatý na kultúrne aktivity. Ktoré? Na čo sa budete predovšetkým orientovať?
V minulom roku sme občanov Martina oslovili s anketou, ktorú je možné vyplniť na recepcii mestského úradu. Okrem iného je jej cieľom zistiť, o aký druh kultúry majú ľudia záujem, ako si predstavujú vývoj kultúrneho života v Martine. Po jej vyhodnotení a spracovaní programovej skladby podujatí na rok 2006 plánuje Kultúrne centrum v Martine vydať informačný bulletin, ktorý bude distribuovaný už v týchto dňoch do schránok našich občanov a do kultúrnych inštitúcií a kancelárií v meste i okolí. Poskytne stručný prehľad rámcových aktivít väčšiny martinských kultúrnych inštitúcií.
Autor: Katarína Mažáriová
