Historicky zaujímavá a turisticky významná obec Necpaly sa nachádza pri vyústení Necpalskej doliny do Turčianskej kotliny.
Okolie Necpál bolo ako bezpečné a strategicky výhodné miesto osídľované v dobe bronzovej i železnej, ale aj nositeľmi púchovskej kultúry, ktorí po sebe zanechali niekoľko svedectiev a pamiatok. Za pozornosť stojí výšinné opevnené sídlisko na západnom svahu veľkofatranského vrchu Brotnica, kde pulzoval život počas laténskeho obdobia. Sídliskový komplex tvorilo niekoľko nad sebou upravených terás, pričom najvyššia a najlepšie zachovaná traverzuje svah v nadmorskej výške okolo 800 m. Niektoré z nich dĺžkou presahovali 100 metrov. Terasy, na ktorých stáli jednoduché drevené obydlia, boli navzájom poprepájané serpentínovite sa vinúcou cestou, umožňujúcou pomerne bezpečný presun v tomto inak strmom teréne. Vznik Necpál kladú historici do staroslovanského obdobia Pribinovho kniežatstva a kniežatstva Mojmírovcov.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266, keď sa spomína pod názvom „de Nazpal„. Obec patrila rodu Necpalských, od 16. storočia rodu Juštovcov, ktorý sa usiloval o hospodársky a kultúrny rozmach obce. Už roku 1592 tu bola založená latinská senionárna evanjelická škola – prvé vyššie gymnázium v Turci, ktoré v roku 1834 presťahovali do Martina. Na hospodársku silu Necpál poukazovala existencia liehovaru, tehelne, mlynov, píl alebo papierne, dodnes pripomínanej torzom stojacim pri vstupe do Necpalskej doliny. Pivo varené v necpalskom pivovare (č. 82) bolo žiadané v širokom okolí. Zanikol v roku 1890 po tom, ako istý majiteľ pivovaru v Banskej Bystrici zo strachu z konkurencie ponúkol Juštovcom o 100 tisíc zlatých viac ako posledný nájomca pod podmienkou, že svoj necpalský pivovar zatvoria... O remeslá nebolo v obci nikdy núdza. Pôsobili tu zámočníci, tkáči, obuvníci, gombičkári, kolári, pekári, kožušníci a dokonca i zlatník či výrobca drevákov.
Necpalom dominuje na návrší postavený ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Ladislava z roku 1222. Vyrástol na základoch jedného z najstarších kostolov v Turci, ktorý existoval už v 10. storočí a ktorý v neskorších obdobiach viackrát upravili. V jeho interiéri sa nachádzajú vzácne gotické nástenné maľby z konca 14. storočia. Neskoroklasicistický evanjelický kostol postavili na dolnom konci obce v rokoch 1843 až 1863 na mieste dreveného artikulárneho kostola. Obdiv návštevníkov si zaslúži vzácny renesančný oltár. Priľahlý cintorín je miestom posledného odpočinku Benjamina Franklina, priameho potomka známeho amerického prezidenta Benjamina Franklina. Svedectvom slávnej minulosti obce je niekoľko kaštieľov zo 17. a 18. storočia, ktoré si pre zlý stav možno prezrieť len zvonku. Najstarší z nich postavili v 15. storočí ako majetok rodu Necpalských. V 17. storočí mu noví majitelia Juštovci dali inú podobu. V obci sa nachádza park s rozlohou 2 ha s peknými exemplármi drevín. Nad obcou vyviera výdatný prameň pitnej vody, z ktorého sa napája hlavný vodovod mesta Martin.
Známe osobnosti
Andrej Šmál (1706 - 1776) – kňaz, historik, zostavil súpis literátov Turca, pôsobil v gemerskej Ratkovej, František Jušt (1770 - 1842) – gróf, poslanec uhorského snemu, presadzoval slovenský jazyk ako úradnú reč na Slovensku, Juraj Hrúz (koniec 18. – zač. 19. storočia) – učiteľ, zberateľ slovenských ľudových piesní, pôsobil v Pešti, Anna Hrúzová, vyd. Petrovičová (1791 - 1839) – ľudová poetka, matka maďarského básnika revolucionára Alexandra Petöfiho, žila v Kiskörösi v župe Bacs-Kiskun v južnom Maďarsku, Juraj Lahner (1795 - 1849) – maďarský košútovský generál, popravený v Arade, Jozef Jušt (1809 - 1875) – podžupan, poslanec uhorského snemu, podporovateľ kultúrnych snáh Slovákov, Jozef Lós-Necpalský (1839 - 1878) – jazykovedec, pedagóg, autor prvej slovenskej čítanky a slovníkov, pôsobil v Banskej Bystrici a Pešti
Turistické zaujímavosti
Z obce vychádza modrá turistická značka do Necpalskej doliny s rovnomenným potokom, ktorá patrí medzi najdlhšie doliny vo Veľkej Fatre. V hornej časti doliny sa na pravom prítoku Necpalského potoka nachádza prírodná pamiatka – Prvý a Druhý Necpalský vodopád. Niekoľkohodinový výstup hore dolinou je dlhý, avšak vynaložená námaha sa za dobrého počasia oplatí, pretože modrá značka vedie do jednej z najkrajších častí pohoria – okolia Chaty pod Borišovom. Na tomto mieste sa možno napojiť na trasu náučného chodníka hrebeňom Veľkej Fatry, ktorý na úseku od Chaty pod Borišovom po Líšku turistov oboznamuje s bohatstvom miestnej fauny a flóry. Turistický prechod atraktívnym hrebeňom ponúka pohľady nielen na vrcholy, hrebene a doliny Veľkej Fatry, ale aj panoramatické výhľady na pohoria stredného Slovenska.
Kontakt: Obecný úrad, 168, 038 12 Necpaly
Tel.: 043/429 61 00, 429 61 36, 429 62 51
