Dvojičky z Turčianskych Teplíc túžia po medailách na majstrovstvách sveta a Európy v horskej cyklistike
Horskej cyklistike sa 17-ročné Tepličanky Verona a Johana Šovčíkové pretekársky venujú už 11 rokov. Ak je to možné tak nazvať, ich profesionálna kariéra trvá už tri roky. Začínali pod vedením trénera Petra Vričana v Klube priateľov horskej cyklistiky v Turčianskych Tepliciach. Potom jazdili za CK Aluplast Prievidza, Elite-com.XC Turčianske Teplice a v súčasnosti ich vedie tréner Milan Jurčo v CK Tatranské Orly Liptovský Hrádok. V minuloročnej sezóne ich zdobili kvalitné výsledky v dvoch pretekoch svetového pohára v Belgicku a v Nemecku. Veronika skončila piata a druhá a Johana ôsma a štvrtá. Sú to sľubné výsledky, ktoré naznačujú, že tieto dvojičky to môžu dotiahnuť aj na medailu na majstrovstvách sveta a Európy. Ale najskôr sa vrátime do ich detských rokov.
Ako ste sa dostali k horskej cyklistike?
Johana Šovčíková: Mama nás, keď sme sa odmalička preháňali na horských bicykloch pomedzi teplické bytovky, prihlásila do KPHC Turčianske Teplice. Naším prvým trénerom bol Peter Vričan. Výkonnostne sme sa vyvíjali postupne. Chodievali sme na preteky a dosahovali sme čoraz lepšie výsledky, až kým sme nedosiahli súčasné úspechy.
Myslíte si, že pre úspech je prvoradý talent, alebo stačí tvrdý tréning?
Verona Šovčíková: Prvoradý je tréning. Určite hrá veľkú úlohu talent. Dobrým športovcom sa nikto nestane, ak nebude poriadne trénovať. Nejaký talent musí mať každý úspešný pretekár. Trénujeme každý deň dve až dve a pol hodiny, v zime maximálne 1,5 hodiny. V pondelok máme voľno a netrénujeme. V súčasnosti lyžujeme na bežkách, v rámci reprezentačnej prípravy nás čaká sústredenie v Štrbskom Plese. Okrem toho chodievame pravidelne trénovať na trenažér a do posilňovne.
O horskej cyklistike sa hovorí, že je to finančne náročný šport, preto sa v svetovej špičke držia iba pretekári z bohatých krajín. Kto prispieva na horskú cyklistiku vám?
Verona Šovčíková: V tomto športe neplatí, že sa dá robiť bez peňazí. Slovenské preteky nemajú takú úroveň, aby sa pretekár bez štartov v zahraničí, dostal do svetovej špičky. V Martine máme nášho generálneho sponzora. Naši rodičia však na nás prispievajú najviac. Stáva sa však, že za cenu, ktorú vyhráme, cestujeme potom
z pretekov domov.
Čo by sa muselo zmeniť, aby ste sa aj medzi ženami udržali v svetovej špičke?
Johana Šovčíková: Potrebovali by sme kvalitného trénera a lepšie tréningové podmienky, ale aj viac peňazí od sponzorov, 8. a 11. miesto na majstrovstvách Európy. Problémom je, že viaceré z pretekov svetového pohára sú v Amerike. Na to treba veľmi veľa peňazí. Niektorí pretekári tvrdia, že sa dá uspieť aj v slovenských podmienkach, ale treba tvrdo trénovať a poznať najkvalitnejšie súperky. Horská cyklistika je športom náročným na peniaze. Drahé je ubytovanie pretekárov i bicykle. Máme po dva cestné a horské bicykle. Teraz dostaneme ešte „časovkársky„ bicykel na majstrovstvá Európy v cestnej cyklistike. Horské bicykle máme na každú sezónu požičané. Cestný i horský bicykel stojí až 80 tisíc korún. Už len v porovnaní s Českou republikou sme na tom s podmienkami pre tréning neporovnateľne horšie. Myslím si, že slovenské súťaže nestačia, aby dobrý pretekár uspel v svetovej špičke. Samozrejme, na Slovensku nám chýba konkurencia. Preto chceme jazdiť viac súťaží v zahraničí a na to treba mať viac peňazí. Ak nebudeme dobre poznať svoje súperky, v pretekoch nemôžeme uspieť. Český pohár je oveľa kvalitnejší ako slovenský. Na Slovensku zaostávame v horskej cyklistike za našimi západnými susedmi organizačne, množstvom peňazí, cenami pre víťazov, počtom pretekov. Tento rok sme na Slovensku štartovali iba na majstrovstvách republiky a raz na pretekoch Slovenského pohára.
Neobávate sa prechodu medzi dospelých pretekárov, kde je silnejšia konkurencia?
Verona Šovčíková: Ženská svetová špička nie je taká silná ako mužská. Ale aj v nej vznikla kategória pretekárov od veku od 18 do 23 rokov. Prechod medzi ženy od 23 rokov už vďaka tomu nebude pre nás takým skokom. Ak však kvôli nedostatku peňazí nebudeme môcť jazdiť preteky svetového pohára, nemáme šancu uspieť v svetovej špičke ani na majstrovstvách Európy a na majstrovstvách sveta... Ak chceme na vrcholných pretekoch dosiahnuť dobré výsledky, musíme aj veľa trénovať. Tento rok budú MS na Novom Zélande, mali by sme tam ísť obidve, ale uvidíme. Dúfam, že nebudeme mať problémy so zdravím alebo s nedostatkom peňazí. Ak nám účasť na majstrovstvách sveta nevyjde zo štátnych peňazí, jednej z nás preplatí výdavky spojené s týmito pretekami sponzor.
Nemáte problémy zladiť školu so športom?
Johana Šovčíková: V škole nemáme žiadne problémy. Ospravedlnia nás, keď reprezentujeme Slovensko. Študujeme podľa individuálneho študijného plánu. Skúšky sa tento rok budeme snažiť absolvovať priebežne.
Povzbudzujú vás k úspechom v horskej cyklistike aj spolužiaci a mladí priatelia?
Áno. Najmä medzi cyklistami máme veľa mladých priateľov.
S kým v Turčianskych Tepliciach trénujete?
Verona Šovčíková: S Maťom Šovčíkom, naším príbuzným, alebo so Zuzanou Hanusovou. Väčšinou však jazdíme spolu iba my dve. Už sme zohratou dvojicou, ktorá má svoje tempo.
Na aké výsledky si trúfate v tohtoročnej cyklistickej sezóne?
Verona Šovčíková: V prvom rade by sme chceli skončiť do 5. miesta na ME a MS. Dúfam, že mi to vyjde, a zvládneme tréningy, školu a vydrží nám aj zdravie. Možno by to mohlo vyjsť aj na medailu.
