záchod nemá v dome, ale vonku v drevárni, takže, ak treba, aj v mrazoch musí vychádzať von.
Policajti ho našli v spomínaný večer čiastočne vyzlečeného a podchladeného. Nevieme, kto ho zbadal prvý a privolal záchranku, ktorá ho potom odviezla do nemocnice. Lekári zistili, že má vážne omrzliny dolných končatín, a to aj na obidvoch kolenách a stehnách. Znamená to, že musel vonku ležať dlhší čas. Andrej G. podchladenie, našťastie, prežil, ale veľmi si na okamihy, ktoré ho mohli stáť život, nespomína.
„Potreboval som ísť na záchod, nebol som ani poriadne oblečený a ponáhľal som sa do drevárne. Pošmykol som sa a spadol som. Pokúšal som sa vstať, ale nepodarilo sa mi to. Potom som veľmi rýchlo stratil vedomie. Nepamätám sa ani na to, ako prišla polícia a záchranka. Viem len toľko, že ma zachraňoval Sučanec, na ktorého meno si nespomínam, pretože trpím sklerózou. Keď ma na druhý deň navštívil v nemocnici, povedal mi, že ma ratoval, aby som to prežil. Nemám takmer nikoho. Moja staršia sestra nebýva v Sučanoch, občas ma chodieva pozrieť. V poslednom čase ma približne desaťkrát okradli Rómovia. Rozbili mi na dome tri okná. Nedokážem im v tom zabrániť a oni zneužívajú moju nemohúcnosť. Trpím aj šedým zákalom, takže nevidím dobre a občas mám kvôli vysokému krvnému tlaku závraty. Zdravotne na tom nie som dobre, chcel by som ísť do domova dôchodcov, ktorý sa v Sučanoch chystá otvoriť evanjelická diakonia, ale to ešte nejaký čas potrvá,„ povedal nám Andrej G., ktorý je dnes pripútaný na lôžko.
Injekcie tlmia bolesti
Omrzliny sme nevideli, pretože ich má obvinuté obväzmi. V čase, keď sme Andreja G. navštívili na ortopedicko–traumatologickej klinike Martinskej fakultnej nemocnice, akurát obedoval. Kŕmila ho ošetrovateľka Helena Lahutová, pretože nemohol vziať do rúk lyžičku. Na spomínanej klinike MFN sa o Andreja G. dobre starajú. Ostrihali ho, oholili, komunikujú s ním, vyzerá dobre, ale keď hovoril o svojich pocitoch, videli sme, že mu chýba chuť do života a trpí depresiami. Potreboval by povzbudenie, aby našiel zmysel života. „Najviac ma bolia päty. Dostávam injekcie proti bolestiam, vtedy nič necítim. Injekcie však nemajú trvalý účinok, preto sa bolesti vracajú,„ dodal Andrej G., ktorý vie aj, že pravdepodobne sa amputácii niektorých častí dolných i horných končatín nevyhne.
Hocikedy môžu spadnú
Zima je krutá, prehupla sa síce do druhej polovice, ale mrazy ešte definitívne neskončili. Aj tento príbeh je dôkazom toho, že na starých ľudí číha väčšie nebezpečenstvo, ako si vieme pripustiť. Hocikedy môžu spadnúť, udrieť sa a nevstať. Ich život sa môže v zlomku sekundy zmeniť na zbytočnú tragédiu. Tá, o ktorej sú naše predchádzajúce riadky, a ktorá sa, našťastie, nezavŕšila, je okrem iného aj dôkazom toho, že podcenenie nebezpečenstva pošmyknutia, sa nemusí vyplatiť. No napriek tomu platí, že ľudia ako Andrej G. potrebujú pomoc. Veď, každý človek by mal v starobe cítiť, že nie je pre spoločnosť na príťaž a že sa niekto o neho zaujíma. (br)
