j vlastnosti. Prostredníctvom rubriky vám ponúkame odpovede, na ktoré osloveným možno nikto nikdy nepoložil otázku.
Prajeme vám príjemné spoznávanie našich turčianskych osobností!
Abeceda Petra Mišáka
Peter Mišák (55), rodák z Ružomberka, vyštudoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici (slovenčina – nemčina), kde sa v ňom zrodil i básnik. Hoci už písal na strednej, ako poet sa prejavil v knižke básní Listovanie, Deň, Soľ v nás či Apel. Od roku 1973 sa jeho meno spája s Martinom. Na takmer 20 rokov sa upísal redaktorčeniu vo vydavateľstve Osveta, neskôr v tejto funkcii prešiel do matičnej redakcie Štúrových Slovenských národných novín, ktorým v súčasnosti šéfuje.
A ako adopcia. Nikoho som si neadoptoval, no predsa mám niečo s adopciou spoločné. Adoptovali si mňa – urobil tak literárny klub Mädokýš z Martina, pre ktorý som sa stal adoptívnym krstným otcom.
C ako cigareta. Čoraz dlhšie mi vydrží jedna škatuľka cigariet. Naposledy až tri dni, no napriek tomu stále nevyhrávam boj s cigaretami. Keď som prvýkrát prestal fajčiť, vyfajčil som ich šesťdesiat denne, zredukoval som to na nejakých dvadsať, potom osem, teraz to je šesť, maximálne desať denne.
D ako darca. Jeden z bývalých šéfredaktorov si pri odchode z funkcie požičal z našej príručnej knižnice cennú publikáciu, na ktorú potom zabudol. Išlo o knihu, ktorú sme potrebovali ako vodu, no dva roky sme ju nemohli jednoducho nájsť. Keď už sme boli v koncoch, zverejnili sme v Národných novinách inzerát, či sa nenájde dobrá duša, ktorá by nám túto knihu nevenovala. Nikto sa neozval, len po nejakom čase sa prišiel náš bývalý kolega priznať, že ju má on a priniesol nám ju. Na tom istom mieste, kde bol inzerát, sme o pár čísel neskôr teda ďakovali šľachetnému darcovi z Lipovca (lebo odtiaľto pochádzal) za to, že nám túto knihu venoval.
D ako dedo. Stal som sa ním pred pár mesiacmi. Vnúčik, ktorý ma ním urobil, sa volá Cyril a chodí mi pomáhať do roboty – nabije ma energiou, okráda ma o čas a o spánok (smiech). Už som ho prihlásil aj za člena Matice slovenskej.
F ako Feldek. Matica slovenská zastrešovala so slovenskými spisovateľmi Slovesnú jar, súčasťou ktorej boli aj besedy na turčianskych školách. Ľubomír Feldek s Rudom Moricom a inými sa vybrali na vrútocké gymnázium, kde vytiahol svoju báseň Otroci. Je to taká milá báseň o žiakoch – otrokoch v škole, o tom, ako sa v nej nadrú, dokonca viac ako desať hodín... Samozrejme, získala si veľký ohlas. Len riaditeľ školy nebol spokojný. Na straníckom fóre sa sťažoval, že Feldek podkopal morálku študentov a žiadal vedenie, že ak majú nabudúce poslať spisovateľa, ako je Feldek, nech radšej neposielajú nikoho.
G ako guláš. V mladosti som pracoval vo vydavateľstve Osveta, v ktorej si zamestnanci robievali guláš partiu. Mali na to dvorného kuchára – nášho šéfa, ktorý bol vychýreným amatérskym kuchárom. Odišiel však do dôchodku. A keďže som sa stal jeho nástupcom – vedúcim redaktorom – vymenovali ma aj za hlavného kuchára. Prvýkrát som varil pre sedemdesiat ľudí a ostalo mi to až do konca pôsobenia v tomto vydavateľstve. Odvtedy viem variť guláš.
G ako gumipuška. V Ružomberku som býval blízko Vlada Donera, ktorý sa kedysi angažoval v malých prešovských divadelných formách, a raz som si ho pomýlil s človekom, s ktorým sme si neboli trikrát sympatickí. Mestskí chlapci mali vo zvyku sa kadejako bíjať a ja som to robil gumipuškou. A tak som tomuto Vladovi Donerovi neprávom strelil guľku do krku. Chodil potom dlho s oviazaným krkom a riadnou hrčou a ja som sa modlil, aby neprišiel na vinníka. Prišiel. Odkiaľsi zistil, že som to bol ja, no povedal mi to až po roku. Našťastie, už sa nehneval a my sme sa stali veľmi dobrými dlhoročnými kamarátmi.
Ch ako chalupa. Máme takú jednu na Liptove. Nepatrí mi síce, no o to radšej na ňu chodím robiť. Je to môj koníček. Má vyše sto rokov, my ju máme dvadsať a čoraz viac si pýta opateru. Nachádza sa pod vysokými horami, v porovnaní s ktorými všetky iné na Slovensku sa mi zdajú byť malé. Chalupa pod Prašivou je pre mňa azyl. Vznikla tu takmer celá moja básnická zbierka Soľ v nás. Inak tu netvorím.
K ako kniha. Kniha je môj osud. Som s ňou spojený nielen ako profesionál, ale aj ako fanatický, až závislý čitateľ akýchkoľvek kníh. Čítam ich niekoľko naraz, napríklad budúcu knihu Ondreja Nagaja, vedeckú fantastiku. A prečítal som všetky knihy od štyroch autorov zo Žilinského kraja, ktoré som zvládol za tri mesiace.
L ako lenivosť. Lenivosť je základom pokroku ľudstva. Keby neboli ľudia leniví, neboli by vymysleli mnoho technológií. Ja som si kedysi z lenivosti vymyslel prvý diaľkový ovládač na televízor v čase, keď ešte neexistoval. Bol to dlhý papek, na konci ktorého bol drôtik, s ktorým sa dali spájať kontakty.
